Z čoho vzniká tučnota?

Túto otázku si kladie mnohý postihnutý, keď si spomína, ako sa cítil a ako vyzeral pred stučnením. Nuž odpoveď nie je jednoduchá. Niekedy je príčina tučnoty očividná, hoci si ju postihnutý nechce priznať. Inokedy tučnota pochádza z porúch, ktoré sa dajú zistiť len odborným vyšetrením.

Správnu odpoveď na túto otázku tak vo všeobecnosti, ako aj v každom jednotlivom prípade dáva lekárska veda. Výskumom tučnoty sa zistil celý rad vonkajších i vnútorných príčin ktoré vo vzájomnej súhre vyvolávajú túto poruchu. Pritom v jednom prípade prevažujú vonkajšie príčiny, v inom vnútorné, v ďalšom zasa rovnako spolupôsobia vonkajšie vplyvy i vnútorné poruchy v organizme.

Z vonkajších príčin sa môže tučnota rozvinúť vtedy, keď organizmus prijíma väčšie množstvo „tukotvornej “ potravy, než telo môže premeniť na energiu a spotrebovať na svoju vnútornú a vonkajšiu činnosť; Telo, potom odstraňuje túto poruchu rovnováhy organizmu tak, že časť potravy, ktorá sa nepremení na energiu a nevyčerpá na činnosť, premení na tuk, ktorý sa potom v tele ukladá ako prírastok na váhe.

Tento nepomer medzi množstvom potravy premieňajúcej sa na tuk a medzi spotrebou potravy na činnosť tela môže vzniknúť ponajprv nadmerným prívodom takejto potravy do tela, čiže prekrmovaním a pre-jedaním sa. Pritom si telo zvykne na veľké množstvo jedla, takže sa oň hlási silným pocitom hladu.

Niekedy si však chorý ani neuvedomuje, že sa jeho stav vyvinul z nadmerného jedenia. Veď je skutočne veľmi ťažko’predovšetkým u žien v domácnosti odhadnúť denné množstvo prijatej potravy, najmä ak sa dotyčná osoba nestravuje v zvyčajných termínoch, ale sa kŕmi počas varenia, prípadne iných domácich prác malými množstvami, takže obyčajne je cez celý deň. Tento zlozvyk nie je zriedkavý a v početných prípadoch tučnoty býva hlavnou príčinou jej vzniku a rozvoja. Výskumy ukázali, že najčastejšou príčinou vzniku tučnoty je teda prejedanie sa. Nezáleží na tom, či sa niekto prejedá malými množstvami počas celého dňa, alebo väčšími množstvami trikrát denne. Od množstva prijatej potravy a od jej dostatočného spaľovania, ktoré vzniká telesným pohybom, závisí zdravý vývoj organizmu, prípadne vznik a rozvoj tučnoty.

Okrelfí prejedania sa môže nepomer medzi množstvom potravy a jej spotrebou na činnosť organizmu vzniknúť aj z nedostatku telesného pohybu a činnosti, ktorými sa spaľuje prijatá a na energiu premenená potrava. Býva to najmä v prípadoch, keď sa zmenou životosprávy zníži množstvo telesného pohybu, ak napríklad človek prejde zo zamestnania s dostatočným množstvom pohybu do sedavého zamestnania s prevahou duševnej práce, alebo, ak aktívny športovec prestane zrazu športovať.

Pre nedostatok pohybu i chorí, ktorí sú pripútaní na lôžko, napríklad so zlomenou nohou, môžu začať tučnieť. Rovnaký následok má spohodlnenie alebo nevládnosť v staršom veku.

Ďalšou skupinou činiteľov, ktoré vplývajú na tučnenie, sú vnútorné činitele, ktoré súvisia s celkovou konštitúciou človeka, alebo s poruchami činnosti niektorých orgánov a žliaz.

Na vznik tučnoty do istej miery vplýva dedičnosí, ktorá sa často zračí už v telesnej konštitúcii človeka. Je skutočne pozoruhodné, ako sa v niektorých, rodinách vyskytuje tučnota ako „rodinný“ znak, kým príslušníci iných rodín sú chudí. Treba však rovno povedať, že jednotlivec nededí tučnotu, ale len náchylnosť k nej. Tento sklon môžeme správnou životosprávou alebo výživou podporovať, alebo oslabovať až potlačiť. Veď dedičnosť rozličných telesných vlastností alebo aj chorôb vo významnej miere ovplyvňujú podmienky vonkajšieho prostredia. Nie je zriedkavý zjav, ako prekvapujúco začne niekedy priberať na váhe chudý človek, ak zmení spôsob života (sedavé zamestnanie, zlepšená výživa a pod.). A niet núdze ani o opačné príklady. Keďže v podstate uznávame, že dedičnosť má určitý vplyv na vytváranie tučnoty, bude správne vyvodiť . hneď z tohto poznatku príslušné opatrenia proti stučneniu. Ľudia z rodín, v ktorých je tučnota rodovým znakom, majú si už od detstva zvyknúť na vhodnú životosprávu a správnu výživu. Majú najmä obmedziť nadmerný prívod potravy a pestovať výdatný telesný pohyb.

Rozvoj tučnoty súvisí s činnosťou a poruchami niektorých žliaz

s vnútorným vylučovaním. Tučnenie vzniká niekedy ako následok poruchy v činnosti podmozgovej žľazy. Ak sa v období dospievania u chlapcov i dievčat naruší tvorba hormónu, ktorý riadi činnosť vaječníkov u dievčat a semenníkov u chlapcov, môže sa vyvinúť u nich tučnota. Tieto formy tučnoty u dospievajúcich chlapcov i dievčat sú veľmi časté a vyžadujú si lekársky zákrok. Rodičia by si mali viacej všímať vývoj detí a tučnosť v dospievaní nepokladať za príznak zdravia, sily alebo ukážku blahobytu ich dieťaťa, ale naopak, za prejav choroby, ktorá si žiada odbornú lekársku starostlivosť.

Podmozgová žľaza vytvára ešte ďalší hormón, ktorý mjí vplyv na rozvoj tučnoty. Ide tu o tzv. tyreotropný hormón, ktorý usmerňuje činnosť štítnej žľazy. Za určitých podmienok sa tento hormón v podmozgovej žľaze nevytvára, čo má za následok chorobné zníženie činností štítnej žľazy a vznik zvláštneho typu tučnoty. Táto porucha môže vzniknúť v každom veku. Takáto tučnota sa môže vyvinúť aj vtedy, keď sa napríklad zápalovým procesom poruší tkanivo štítnej žľazy a jej činnosť ochabne. Ide totiž o to, že hormón štítnej žľazy má vplyv na normálny rast tela, normálny telesný vývoj, podporuje duševný vývoj a v značnej miere zasahuje do premeny živných látok z potravy na energiu Prívod väčšieho množstva tohto hormónu do tela zvýši premenu látok, niekedy aj na úkor vlastného telesného tkaniva. Tento poznatok sa využíva na liečbu tých porúch tučnoty, pri ktorých sa váhový pokles nedá dosiahnuť obmedzením kalórií v potrave a zvýšením dávky telesného pohybu.

V staršom veku, približne od 40 do 45 rokov, začína už u žien vyhasínať činnosť pohlavných žliaz. I to vedie niekedy u žien (ale aj u mužov) k veľkým prírastkom na váhe a k vzniku tučnoty. Vtedy vzniká tzv. „matrónový“ typ tučnoty.
Určitá súvislqpť v tučnenia s činnosťou pohlavných žliäz navádza k tomu, aby sme si bližšie všimli aj zaujímavý vzťah medzi pohlavím a tučnotou. Už z bežného pozorovania ľudí možno uzatvárať, že je tučnota častejším zjavom u žien než u mužov. Súvisí to jednak so spôsobom života; jednak s prirodzeným poslaním ženy. V minulosti ženy pracovali prevažne v domácnosti, kde im chýbal všestranný pohyb a kde ako kuchárky boli bližšie k potravinám, ktoré v. niektorých prípadoch zvádzali k prejedaniu sa. Ani nepestovali v takej miere ako dnešné ženy telocvik a šport. No rozvoj tučnoty podporuje aj materstvo, pravda, pri nesprávnej životospráve. Prevažná väčšina žien uvádza, že začali priberať až po pôrodoch. No nejde tu o nejaké železné pravidlo a bolo by preto mylné domnievať sa, že ťarchavosť a pôrod bývajú príčinou tučnenia. Percento žien, ktoré rodili a nestučneli ani po viacerých pôrodoch, je predsa len vyššie. Vyhýbať sa materstvu len preto, aby si žena zachovala „líniu” bolo by nesprávne i nezdravé. Priberanie na váhe po pôrode súvisí v oveľa väčšej miere s prejedaním sa počas ťarchavosti ako s pôrodom a popôrodným obdobím. Je potrebné upraviť výživu v čase ťarchavosti i v popôrodnom období a nezabúdať na telesné cvičenia, ktoré odstraňujú následky ťarchavosti a zabraňujú rozvinutiu tučnoty.

S činnosťou žliaz s vnútorným vylučovaním súvisí aj rozvoj tučnoty, pri ktorom následkom porušenia funkcií mozgovej kôry dochádza aj k poruche v činnosti týchto žliaz. Tieto okolnosti môžu viesť k stavom únavy, spavosti a hladu, čo všetko v značnej miere podporuje rozvoj tučnoty.

Niektoré poruchy žliaz s vnútorným vylučovaním, ktoré vedú k rozvoju tučnoty, vyskytujú sa zvyčajne v určitom období života, preto je zaujímavé sledovať výskyt tučnoty podľa veku. Tak už u detí v prvých mesiacoch až prvých dvoch rokoch života je tučnota bežným zjavom. Tento stav nemôžeme označiť ako chorobný, lebo tučnota sa vývojom
dieťaťa stráca. Tučnota.v ranom detstve je skôr prejavom veľkej, niekedy až prílišnej starostlivosti matky o dieťa a vzniká najmä prer krmovaním.

Ďalším významným obdobím pre rozvoj tučnoty je obdobie pohlavného dospievania, v ktorom sa fučnota často vyvíja ako následok zabrzdeného vývoja pohlavných žliaz. Tomuto stavu by mali rodičia venovať osobitnú pozornosť a poradiť sa s lekárom, lebo zanedbanie liečby v tomto období môže zanechať neblahé následky na celý život.
V období dospelosti vzniká tučnota veľmi často, a to tak u mužov, ako aj u žien. Často sa tučnota u mužov a žien vyvíja až v staršom veku, obyčajne nad 40 rokov, čo súvisí okrem iného s vyhasínaním činnosti žliaz s vnútorným vylučovaním a s obmedzením pohybu.

Pri vzniku tučnoty spolupôsobia často vonkajšie a vnútorné činitele. Na rozvoj tučnoty môžu vplývať poruchy rovnováhy kôrových častí ústredného nervového systému následkom vplyvov vonkajšieho prostre-dia.

Rozličné stavy nervového rozrušenia, ktoré vyčerpávajú nervový systém alebo narúšajú rovnováhu jeho funkcií, vedú okrem iných porúch aj k chybnej výžive. U niektorých osôb sa narušenie rovnováhy nervových funkcií prejaví stratou chuti do jedla, u iiiých naopak sa v týchto situáciách vytvára chorobný hlad. Rozvoj tučnoty podporujú rozličné konflikty, ktoré sa odohrávajú v rodine, či už vychádzajú z nesúladu medzi manželmi alebo z narušenia vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Zavše vidíme, že žena, ktorá trpí neverou svojho manžela, začne jesť väčšie množstvá potravy a priberá na váhe.

V inom prípade sa priberanie na váhe dostavuje po duševnom otrase, ‘ ktorý dotyčná osoba prežila po smrti manželského druha. Časté sú však i opačné zjavy, že sa totiž za podobných okolností nedostavuje tučnenie, lež výrazné chudnutie spojené so zjavným nechutenstvom.

Istá matka mi povedala, žé začala priberať na váhe odvtedy, čo žialila nad životnými nezdarmi svojho syna. Veľmi často vedú k tučner niu a zriedkavejšie k chudnutiu konfliktové situácie v zamestnaní. Istá osoba, ktorá pribrala za krátky čas (za mesiac) 15 kg, udávala, že silný hlad a prírastky na váhe u nej vyvolal strach, že ju premies,tia v zamestnaní. A denný život nám prináša veľa takých situácií, či už ich javiskom je rodina alebo pracovné prostredie, prípadne širší spoločenský život.

Tieto prípady zároveň dokazujú rozhodujúci význam ústrednej nervovej sústáyy pre zdravie človeka vôbec. Rozhodujúci vplyv ústrednej nervovej sústavy sa uplatňuje nielen pri vzniku a rozvoji chorobnej tučnoty, ale aj pri výskyte iných chorôb. Je to pochopiteľné, lebo činnosť jednotlivých telesných sústav, či už dýchacej, obehovej, tráviacej, vylučovacej alebo rozmnožovacej podlieha riadiacim podnetom, ktoré vychádzajú z ústrednej nervovej sústavy. Regulácia životných prejavov sa uskutočňuje prostredníctvom sústavy nepodmienených a podmienených reflexov, ktoré majú veľký vplyv aj na výživu človeka, trávenie, ďalej na spaľovanie látok, ako aj na tvorbu energie.
Teraz si už ľahko vysyetlíme, prečo rozličné duševné stavy môžu ovplyvňovať rozvoj chorobnej tučnoty. So zreteľom na uvedené poznatky majú pri snahe predísť rozvoju tučnoty alebo ju vyliečiť spolupôsobiť okrem vhodnej výživy, zvýšenej pohyblivosti aj také opatrenia, ktoré priaznivo ovplyvňujú duševný stav človeka a posilňujú jeho duševnú rovnováhu. Len za takýchto okolností možno predchádzať rozvoju tučnoty alebo dosiahnuť priaznivé-a trvalé výsledky pri liečbe.

Jestvujú aj choroby, ktoré podporujú vznik tučnoty, kým iné vedú k chudnutiu. Často sa tučnie po úrazoch mozgu, otrase mozgu, čo poukazuje na vplyv nervovej sústavy na vznik tučnoty. Aj rozličné horúčkové stavy, napríklad pri infekčných chorobách, môžu vyvolávať zápalové zmeny v mozgovom tkanive a vtedy v období zotavovania sa z horúčky pozorujeme silný prírastok na váhe.

Okrem priamych činiteľov nebude bez zaujímavosti uviesť údaje o rozvoji tučnoty v súvislosti s ročnými obdobiami. Bez významu nie je ani vplyv ročného obdobia na tučnotu. Mnohí ľudia udávajú, že viac priberajú na váhe v zimnom období. V lete sa váha obyčajne ustaľuje alebo äj klesá. V tomto vplyve je však zahrnutých veľa činiteľov, ako zmena stravy, nedostatok pohybu. Mnoho pacientov udáva v tomto období zosilnenie pocitu hladu. Zdá sa teda, že hlad sa viaže viac na jedno než na druhé obdobie roku. Ukazuje sa tiež, že v zimnom období je organizmus na prijatý pokrm „vnímavejší“ a zdá sa, že tvorba tuku sa zosilňuje. To zaväzuje cez túto dobu k zvýšenej opatrnosti a ochrane pred „tukotvomými“ potravinami.

Vidno teda, že tučnota má veľä príčin tak vonkajších ako aj vnútorných. Ale spomedzi všetkých hrá najvýznamnejšiu úlohu príjem potravy a jej spotreba na energiu. Z toho vyplýva, že prvým významným preventívnym opatrením pred rozvojom tučnoty je vyvážená strava, ktorá je prispôsobená energetickej spotrebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *