Drevorubači pri svojej ťažkej práci v horách v zime s obľubou jedia slaninu. Nie je to náhoda. Vychádzajú zo skúsenosti, že týmto pokrmom sa nielen dobre zasýtia, ale sú aj odolnejší proti zime. Je to pochopiteľné, lebo jeden gram požitého tuku vydá raz toľko energie ako gram požitej bielkoviny alebo uhľohydrátov.

Tuky sú v masle, masti, slanine, oleji, ktoré predstavujú čistý tuk, no vo väčšej-menšej miere obsahujú tuk aj prerastené mäso, vajcia (najmä žĺtok), syry, orechy a strukoviny. Z tohto výpočtu tukových potravín vidno, že i tuky sú jednak živočíšne, jednak rastlinné.

Tuky rastlinného pôvodu (ľanový, slnečnicový, bavlníkový olej) sa dnes čoraz častejšie odporúčajú na prípravu pokrmov, hoci živočíšne tuky svojou ehemickou skladbou sú príbuznejšie skladbe tukov ľudského tela. Z hľadiska ľahšej stráviteľnosti tukov sa viacej odporúčajú tuky v tekutej forme ako v tuhej; tak napríklad hovädzí a baraní loj sa pomerne ťažko natravujú (zmydelňujú). Sledovanie postupu trávenia jednotlivých pokrmov ukazuje, že tuky najdlhšie ostávajú v tráviacej rúre, preto sa aj po ich požití dostavuje neskoršie pocit hladu.

Význam tukov pre normálny priebeh životných pochodov vyplýva z okolnosti, že jedine v tukoch sa rozpúšťajú niektoré vitamíny ne-vyhnutne potrebné pre telo, a to vitamín A, D, E. a K. Ak by organizmus nedostal v potrave to najmenšie potrebné množstvo tukových látok, došlo by k poruchám zdravia, ktoré by zavinili nedostatok spomenutých vitamínov. Tuky vo zvýšenej miere dodávajú telu pohonné látky, potrebné práve tak na činnosť telesnú ako aj duševnú.

Teraz si treba zodpovedať otázku, či sú tuky vhodné na odtučňovanie. Je nesporné, že väčší prívod tukov, či už sa uskutočňuje spolu s bielkovinami alebo uhľohydrátmi, v značnej miere napomáha tučne-nie. Preto je správne počas odtučňovania prívod tukov v potrave obmedziť, nie však úplne vyradiť. Obmedzenie tukov v potrave pri sla-‚bom prívode uhľohydrátov vytvára v tele nedostatok pohonných látok.

Takýto stav je pri odtučňovaní priamo želateľný. Za takýchto okolností organizmus postrádajúci pohonné látky siahne po vlastných tukových rezervách — nastáva strata nadbytočného tuku a pokles váhy. Zníženie prívodu tukov sa má diať sústavne a len občas možno v diéte vsunúť tukový diétny deň.

Ináč je to za stavu, keď telu popri hojnom množstve tukov dožičíme ešte aj bielkoviny alebo, čo je ešte horšie, uhľohydráty vo väčšom množstve. Vtedy si organizmus pohonné látky vyberá z uhľohydrátov a všetok požitý tuk mení na telový tuk, ktorý znamená čistý váhový prírastok.

Dokonca i požitá bielkovina sa vtedy premieňa v tukové tkanivo, čo ešte viac podporuje tučnenie. V stravovaní sa treba držať zásady: užívať málo tukov a po užití väčšieho množstva obmedziť čo možno najviac bielkoviny a uhľohydráty.

Dnes sa usilujeme predchádzať účinne ochoreniam, ktoré človeka degenerujú. Myslíme tým pomalé, predčasné starnutie, predčasné oslabenie a úpadok životných funkcií, schopností a činnosti človeka. Vina za toto pomalé odumieranie životných pochodov sa pripisuje tukom, resp. potrave bohatej na tuky.

Je nesporné, že požívanie veľmi bohatých tukov, ako Je. bravčová masť, masť z hydiny, tuku vo vaječnom žĺtku alebo aj tnku vo vnútornostiach (mozog, pečeň, pľúca, obličky), nemôže byť, ak sa často je, zdraviu prospešný ani u mladých a zdravých osôb, tobôž nie u starších alebo u túčných ľudí. V týchto prípadoch stačí, ak sa požije iba nevyhnutné množstvo tukov a aj to za súčasného prívodu dostatočného množstva zeleniny.

Mlieko a maslo vedia kryť často bez väčšej; škody potrebu tela v tukoch. Teda zásada striedmosti pri požívaní tukov je plne oprávnená!