Telocvikom proti tučnote

Rozumne riadený a cieľavedomé pestovaný telocvik prináša všestranný úžitok. Ovplyvňuje sa ním nielen zdravie tela, ale v kladnom smere sa menia aj duševné vlastnosti človeka. A napokon ani hľadisko estetické netreba zanedbávať — priaznivý vplyv telesných cvičení sa prejavuje ,aj na vzhľade človeka. Výraz mladosti, sviežosti, pôvabu a pekné línie sú výsledkom pravidelne a dlhodobé pestovaných telesných cvičení. Všimli úe si vzhľad ženy, ktorá necvičí, v porovnaní s tou, ktorá sústavne pestuje telesné cvičenia od mladosti? Je medzi nimi veľký rozdiel — v držaní tela, v kráse postavy, v účelnosti a ladnosti pohybov, y pružnosti a nakoniec aj v optimistickom výraze tváre.

Zdravotný význam telesných cvičení nedá sa ani doceniť. Priaznivý vplyv telocviku sa odráža na výkonnosti svalstva, na činnosti srdca i všetkých ostatných orgánov. Možno povedať, že telesné cvičenie je najlepším lekárom i liekom. No ako ostatné lieky aj telesné. cvičenia treba robiť s mierou a s rozumom. V rehabilitačných oddeleniach nemocníc a sanatórnych zariadení je telovýchova dôležitým liečebným prostriedkom, ktorý napráva následky početných ochorení. Priaznivo ovplyvňuje zdanlivo vzdialené a s pohybom nesúvisiace choroby, ako napríklad hypertenznú chorobu (vysoký krvný tlak), niektoré poruchy krvného obehu a srdca, poruchy nervové a iné.

Je preto správne, ak pri prevencii á liečbe chorobnej tučnoty zdôrazňujeme dôležitosť telesného cvičenia. Vyskytujú sa ešte často názory, že telesné cvičenie je zábavkou len pre mladých ľudí. Nomie je to tak, lebo cvičiť môžu i starší, a to aj vtedy, ked ešte vôbec necvičili.

Cvičiť by mali tí, ktorí majú sklon k rozvoju tučnoty, ako aj tí, u ktorých sa tento chorobný stav už rozvinul. Možno vytýčiť zásadu, že treba cvičili, a to bez ohľadu na vek, ale vždy primerane zdravotnému stavu, veku, pohlaviu a schopnostiam. Keďže telocvik kladieme naroveň lieku, treba ho aj brať v primeraných dávkach ako liek, aby nevznikli škody z prílišného užívania.
O účinku cvičenia na svalstvo

Nie je všeobecne známe, že kostrové svalstvo predstavuje najväčší orgán tela. Zaberá asi jednu tretinu celej telesnej^váhy normálne vyvinutého človeka. Je to orgán pohybu, no okrem toho v základných črtách stvárňuje povrch tela. Tuk ho iba zaobľuje. Pohyb zasa je sochár, ktorý stvárňuje kostrové svalstvo. Jednostranne konaný pohyb alebo nedostatok pohybu vzhľad človeka deformuje. Vidno to napríklad u vzpieračov, u ktorých je obyčajne nadmerne vyvinuté svalstvo hornej polovice tela, cyklistom hrubnú lýtka a pod. Naopak zase všestranný pohyb dáva telu súmerný, pekný vzhľad (napríklad u gymnastov). No nielen športy, ale aj rozličné zamestnania formujú postavu človeka.

Naproti tomu niektoré choroby, ktoré ukladajú človeka na dlhší čas do postele, vedú k zmenšovaniu objemu svalstva, ktoré býva niekedy spojené so zhrubnutím tukového plášťa. Pri tučnote býva pravidlom zmenšovanie objemu svalov a zvyšovanie hrúbky vrstvy tuku. Všetky spomínané nepriaznivé zásahy do š Valového ústrojenstva možno naprávať rozumným telocvikom.

Pri pohybe nastáva v pracujúcom svale prekrvovanie. Dokázalo sa, že sústavné zaťažovanie svalstva rozmnožuje krvné vlásočnice v ňom, a to až o 40% ich pôvodného obsahu. To znamená, že trénovaný sval je o to viac nasýtený krvou a živinami ako sval netrénovaný. Sval prispôsobovaný väčším pracovným výkonom hrubne, a to následkom zväčšenia vlastných svalových vláken, ako aj následkom rozmnoženia ciev.

Takto prispôsobený sval rýchlejšie zvládne vyššie pracovné nároky, oveľa menej sa unaví a podá oveľa vyšší výkon. A čo je naj zaujímavej’ šie, trénovaný svál oveľa hospodárnejšie využíva výživné látky (napríklad cukor), ktoré sú zdrojom energie pre prácu svalstva, Aj únava sa v pracujúcom svale prejaví pomalšie ako v netrénovanom svale.

Cvičenie zvyšuje výkonnosť srdca

Na činnosti srdca sa odrazí akýkoľvek pohyb a činnosť v organizme. Činnosť srdca sa zrýchli už pri nepatrných pohyboch tela, napríklad už pri posadení sa z polohy ležmo. Tým viac sa, pravda, zvýši pri telesných cvičeniach. Preto si treba odpovedať predovšetkým na otázku, či „namáhanie srdca“ nevedie k jeho rýchlejšiemu opotrebovaniu. Skutočnosť však svedčí o opaku: pri výkone dochádza k zvýšeniu činnosti srdca, k zväčšeniu objemu obiehajúcej krvi, k zrýchleniu prietoku krvi cez orgány, a to všetko podporuje riadny výkon týchto orgánov, teda aj srdca.

Keď sa” cvičenie opakuje, zväčšia a rozmnožia sa napokon aj vlákna srdcového svalu a jeho vlásočnice. Vzniká tzv. pracovné zväčšenie srdca, ktoré je u športovcov takmer- pravidelným zjavom. Takéto trénované srdce bije oveľa pomalšie ako u ľudí netrénovaných, a to asi 60-krát za minútu, zatiaľ čo u netrénovaných bije asi 80-krát za minútu. Aj pri jednom sťahu srdce trénovaného človeka vypudzuje viac krvi do obehu ako srdce netrénovaného človeka. A pritom treba dodať, že pracovné zväčšenie srdcového svalu nemá nič spoločného“ s tzv. chorobným zväčšením srdca, ktoré vzniká ako dôsledok chorobných zmien napríklad pri reumatických chorobách.

U ľudí postihnutých tučnotou chorobný stav ‘pozmeňuje tvar a polohu srdca, pričom výkonnosť srdca klesá. Túto okolnosť treba mať na zreteli pri začiatku liečebnej telovýchovy v odtučňovacom procese, pričom sa treba správať zásadou osobitného postupu pri telesnom cvičení.

Cvičením sa zlepšuje dýchanie

Prvou ťažkosťou, ktorá sa pri tučnote dostavuje, je ťažký dych. Stačí nepatrné zrýchlenie kroku, výstup po schodoch aleba na mierny svah a už sa u človeka s chorobnou tučnotou zjaví dychčanie. Dychčanie pri tučnote je prejavom nedostatku kyslíka, ktorý podporuje spaľovanie živín v tkanivách. K tomu, aby došlo k dokonalému nasýteniu krvi kyslíkom v pľúcach, je potrebná riadna výmena vzduchu v dýchacom ústrojenstve. Zaisťuje ju najviac bránica a tzv. dýchacie svaly hrudníka, ktoré pohybujú hrudníkom smerom nahor pri vdychu a smerom nadol pri výdychu. Čím mocnejšia je práca dýchacích svalov, tým lepšie sa napĺňajú pľúca vzduchom. Trénovaný športovec má niekedy až o 2 litre vzduchu viacej v pľúcach než netrénovaný zdravý človek a u chorobne tučných býva niekedy až o 2 litre vzduchu menej než u zdravých, ale netrénovaných ľudí.

Cvičenia, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie pohyblivosti hrudníka, podporujú výmenu vzduchu v dýchacom ústrojenstve. Už aj jeden cvik zrýchli prúd vzduchu v pľúcach; Opakovanie’ cvikov trénuje pomocné dýchacie svalstvo k vyššej výkonnosti, ktorá zvyšuje výmenu vzduchu v pľúcach a prispieva tak k odstraňovaniu dýchavičnosti už pri malom fyzickom zaťažení.

Pri tučnote sa treba osobitne venovať cvikom zameraným na pre-, hĺbenie vdychu a výdychu, lebo pohyblivosť hrudníka a bránice obmedzuje tuk v bruchu.

Telocvik cestou k duševnej čulosti

Pri nižších stupňoch tučnoty pozorujeme celkovú malátnosť, veľmi rýchly vznik pocitu únavy, často po nepatrnom výkone. Človek vyzerajúci naoko ako obor má pocit slabosti. Ide tu o nepriaznivé následky, ktoré tučnota vyvoláva v duševnej činnosti človeka.

I tu liečebná telovýchova prináša účinnú pomoc. Nie je vecou náhody skutočnosť, že športovec je čulý, výkonný, nepozná v bežnom dennom zhone pocit únavy a malátnosti, býva spravidla dobrej nálady. Videli sme, že ak je srdce športovca v pokoji, pracuje veľmi úsporne a pomaly. No nielen srdce, ale prakticky všetky ústrojenstvá, najmä však dýchacie a nervové ústrojenstvo. V dýchaní sa organizmus trénovaného športovca šetrí znížením počtu dychov, ďalej sa znižuje činnosť hladkého svalstva, žliaz s vnútorným vylučovaním a iných orgánov. V nervových dejoch, ktoré regulujú premenu látok, zapája sa v stave pokoja do čim’ nosti tzv. parasympatické nervstvo, ktoré slúži zothvovaniu organizmu. Napätie tejto skupiny nervstva je u športovcov obzvlášť silné, čo značí, že mimoriadne intenzívne u nich prebiehajú zotavovacie deje. To všetko umožňuje veľkú výkonnosť aj v stave zaťaženia.

Už prvé dni cvičenia sa priaznivo odrážajú aj na ľuďoch postihnutých chorobnou tučnotou. Súbežne so stratou váhy mizne veľký sklon k spánku, zvyšuje sa výkonnosť, pohyblivosť, pružnosť a radosť z pohybu, zjavuje sa optimizmus. Ľudí, ktorí majú sklon k tučneníú, zapojenie sa do športu odpútava od chorobného lipnutia na jedle.

Cvičiť treba už od detstva

Najvýraznejšie sa vplyv športu a télesného cvičenia prejavuje u tých ľudí, ktorí začali cvičiť už v ranom detstve. Vypestované telo a výkonnosť je im najväčšou odmenou za sústavnosť a vytrvalosť. Naskytá sa tu však otázka, odkedy možno začať cvičiť a či predčasný prístup k cvičeniu a športu nezasiahne nepriaznivo do vývoja organizmu detí a mládeže. Na tuto otázku možno v zásade hneď odpovedať v tom zmysle že s primeranou telesnou výchovou možno začať od najútlejšieho detstva, Pritom treba mať na zreteli, žé každá fáza vývoja detí má svoje zvláštnosti, ktoré treba vziať do úvahy pri zostavovaní telovýchovného programu pre deti.

Pohybom, telocvikom a športom od mladosti najlepšie predídeme tučnote.

V predškolskom veku by sa mala využiť prirodzená hravosť detí. Treba organizmu dopriať pestrej škály pohybov, ktoré zaťažia rovnako všetky svalové skupiny. Možno tu začať aj s ľahkým, nezávodne pestovaným športom, ako plávaním a korčuľovaním.

V školskom veku nevyhnutnosť cvičiť vystupuje obzvlášť do popredia, ak si uvedomíme obmedzenie telesného pohybu za pobytu v škole i za prípravy. Odporúča sa v tomto veku cvičiť denne jednu hodinu. Pri cvičení sa treba zameriavať na správne držanie tela, správne pohybové návyky.

V období dospievania, ktoré sa vyznačuje prudkým rastom celého tela, cvičenie by malo byť najintenzívnejšie a najvšestrannejšie. Treba však robiť rozdiel medzi cvičením chlapcov a dievčat. Treba vystríhať pred preháňaním cvičení, ktoré často vychádza od samých detí, najmä od dievčat v snahe vyrovnať sa chlapcom.

Možno teda cvičiť s deťmi v každom veku, ale vždy so zreteľom na ich fyzickú a psychickú pripravenosť a vždy s dodržiavaním základnej zásady všestranného telesného zaťaženia. Do cvičenia treba nabádať najmä tie deti, ktoré tučnota vedie k pohodlnosti a k obmedzovaniu pohybov vôbec.

U detí, u ktorých sa začína rozvíjaj tučnota, je cvičenie popri diétnej úprave veľmi dôležitým liečebným zásahom. Treba zdôrazniť, že nie je správne otáľať s týmto prepotrebným zásahom do životosprávy takéhoto dieťaťa. Čím skôr sa začne, tým rýchlejšie sa dostaví úspech. Pri ľahkých stupňoch tučnoty, ktorá, žiaľ, u detí nie je zriedkavá, je správnejšie začínať menej náročnými cvikmi so zreteľom na rýchlejšiu unavenosť týchto detí. Treba taktne pristupovať k všetkým prejavom neobratnosti, ktorá je u tučných detí.

Prvé neúspechy pri cvičení by im mohli odobrať chuť od ďalšieho cvičenia. Naopak zase pravidelným cvičením možno dosiahnuť i posilnenie vôle dieťaťa, ktoré prispeje k diétnej disciplíne. Najideálnejšie by bolo, keby učitelia na školách pre tieto deti organizovali telovýchovné záujmové krúžky, ktoré by spĺňali všetky ciele nápravného telocviku a nad -ktorými by mal dozor telovýchovný lekár, prípadne školský lekár.

No veľa práce tu pripadá aj rodičom, najmä matke tučného dieťaťa, ako aj vychovávateľom. Ich úlohou je systematicky viesť diétny poriadok dieťaťa spolu s účelným cvičením. Takýmto zásahom sa predíde mnohým trpkostiam a pocitu menejcennosti, do ktorého choré dieťa neraz upadne v kolektíve zdravo sa vyvíjajúcich spolužiakov.

Osobitné zretele pri telovýchove žien

Medzi mužom a ženou jestvuje v stavbe tela už na prvý pohľad významný rozdiel v tukovom plášti, ktorý je u žien až o 10% telesnej váhy väčší než u mužov, a v stavbe svalstva, ktoré je u žien o 10 — 20% telesnej váhy ‘menšie než u mužov. Je preto pochopiteľné, že i výkonnosť za normálnych podmienok býva u žien nižšia. A jestvujú ešte ďalšie významné rozdiely medzi mužom a ženou, ako napríklad menší obsah vzduchu v pľúcach u žien, ako aj nižšia činnosť srdca asi o 20%. Týmto ukazovateľom sa potom prispôsobuje skladba telesných cvičení, v ktorej z programu vypadajú cvičenia vytrvalosti a sily. Ich duševnému naladeniu vyhovujú také cvičenia, v ktorých možno prejaviť obratnosť, pružnosť, pôvabnosť. Preto ženy obľubujú gymnastické cvičenia, rytmiku, plávanie a pod.

Cvičenia, ktoré reprezentuje naša zostava uvedená v ďalšej časti tejto kapitoly, sú pre ženy vhodné v každej fáze života. Náročnejšie prvky v zostave odporúčame pre tie ženy, ktoré cvičením predchádzajú rozvoju tučnoty, menej náročné poslúžia pre prípady liečebnej gymnastiky v stave rozvinutej tučnoty. V každom prípade (a najmä po odporúčaní lekárom) sa treba venovať systematickému cvičeniu, a to bez ohľadu na vek. Treba azda zdôrazniť úspešnosť cvičenia vtedy, keď sa začína v začiatkoch ochorenia a v mladšom veku.

V telovýchovnej činnosti ži$n sa vyskytujú niektoré osobitné praktické otázky. Medzi najčastejšie patrí dotaz o vhodnosti cvičenia v menštruačnom období. K tejto otázke treba uviesť, že cvičenie počas menštruačného obdobia nie je škodlivé, a to ani pri tzv. bolestivej menštruácii. Ba tu cvičenie máva priaznivý útlmový vplyv na bolestivú menštruáciu, niekedy ju úplne odstráni. Ľahkými vhodnými cvikmi možno pokračovať aj v ťarchavosti a v šestonedelí. Vhodná gymnastika v tomto období pomáha k ľahšiemu prekonaniu pôrodného i popôrodného obdobia.

Neopodstatnené sú i tie názory, ktoré odrádzajú od pestovania telesnej výchovy, ktoré tvrdia, že športujúce ženy mávajú ťažší pôrod. Táto okolnosť sa podľa uvedenéhó tvrdenia vysvetľuje zhrubnutím panvového svalstva, ktoré je vraj prekážkou hladkého pôrodu. Skutočnosť, je však iná, lebo dĺžka pôrodu športujúcich žien je priemerne 1 hod. 40 min., zatiaľ čo u nešportujúcich žien pôrod prebieha v priemere 3 a pol hodiny. Tento rozdiel vzniká tým, že. športovanie u žien napomáha rozvoj a zvyšuje silu brušného svalstva, ktoré ako tzv. brušný lis hrá významnú úlohu pri vypudzovaní plodu. Pŕé snahu upevniť si zdravie, zachovať si ladnosť línií, pružnosť tela a optimizmus z telesnej výchovy nemôže byť prekážkou ani šťav po niekoľkých pôrodoch. Ľahký priebeh pôrodov je odmenou za sústavné cvičenie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *