Keďže tučnota nie je teraz nejako zriedkavý zjav, predstavuje závažný problém nie iba pre chorých, ale aj pre spoločnosť. Výskum tučnoty ukázal, že tučnota sa stáva u nás masovým zjavom. Celoštátny zjazd lekárov o výsledkoch výskumu tučnoty, ktorý sa konal r. 1960 v Karlových Varoch, vyniesol na svetlo zaujímavú skutočnosť, že asi 30% nášho obyvateľstva má nadmernú váhu, čiže trpí tučnotou vyššieho či nižšieho stupňa.
To je také vysoké percento, že priam vyzýva do sústredeného boja proti tomuto neduhu. Pritom si musíme uvedomiť, že častý výskyt tučnoty súvisí v značnej miere s podmienkami, v ktorých žije naša spoločnosť. Možno povedať, že naša spoločnosť vytvorila veľmi priaznivé podmienky pre blahobyt, výkonnosť a zdravie človeka, no na druhej strane vynárajú sa okolnosti, ktoré vplývajú, ak si ich nevšímame, nepriaznivo na jeho zdravie. Výdobytky techniky robia náš život príjemnejším a pohodlnejším.
Šíriaca sa mechanizácia a automatizácia odstraňujú telesnú námahu, i ľahká možnosť dopravy vedie k ďalšiemu obmedzovaniu pohybu. Masová kultúrna rekreácia pri rádiu, televízore, v kine, v divadle je spojená zasa so sedením. K tomu treba pripočítať vplyv stále rastúcej životnej úrovne, ktorá poskytuje hojnejšie prestretý stôl pre našich pracujúcich, než kedykoľvek v minulosti. Dnes naša celková spotreba potravín už prevyšuje skutočnú kalorickú potrebu obyvateľstva.
Cukru, múčnych jedál, tuku a tučného mäsa sa u nás je až priveľa, čo znamená vážne ohrozenie zdravia rozvojom tučnoty, kôrnatením ciev a inými chorobami. No. ukazuj e sa tu nedostatočná spotreba živočíšnych bielkovín (mlieka, mäsa, vajec), vitamínov a minerálnych látok (čierny chlieb, ovocie, zelenina).
Skrátka, tučnota je nepriateľom národného zdravia, a ak je. zdravie najcennejším pokladom jednotlivca i spoločnosti, treba sa nám zamyslieť nad tým, ako proti tučnote bojovať: v prvom rade predchádzaním, v druhom rade liečbou.
Keďže najzávažnejšou príčinou tučnoty je chybné stravovanie spojené s nedostatkom pohybu, prevencia sa musí zamerať na dosiahnutie správneho stravovania spojeného s dostatkom pohybu.
Keď ide o jednotlivca alebo niekoľkých jednotlivcov, nie je to spojené s ťažkosťami. No zmeniť spôsob stravovania širokých vrstiev, to si-vyžaduje zložitejšie opatrenia než len predpis diéty zo strany lekára. Ak si majú široké vrstvy osvojiť správne stravovacie návyky, jesť viac ovocia a zeleniny, viac mlieka, syrov a mäsa (pravda, nie tučného), bude musieť naše poľnohospodárstvo tieto množstvá potravín vyrobiť
a ich výroba a distribúcia sa musia plánovať. A takýto súhrn opatrení je možný len v socialistickej spoločnosti. Takéto opatrenia sú súčasťou plánu zvyšovania životnej úrovne nášho obyvateľstva v našej tretej päťročnici, ktorý pamätá na zvýšenie produkcie ovocia, zeleniny, mlieka, syrov, mäsa.
Zdravotnícko-osvetová práca v rámci kultúrnej revolúcie vedie zasa naše obyvateľstvo k umeniu zdravo žiť okrem iného i zmenou nesprávnych stravovacích zvyklostí.
Tak isto je to s druhou podmienkou vzniku tučnoty a ďalších chorôb, a to, s nedostatkom pohybu. Tu zvýšenie pohybu a vyváženie jednostranných pohybov nielenže sa sleduje postavením športu na masovú základňu, ako to ukazujú naše spartakiády, ale sa priam vnáša na pracoviská, kde rastie obľuba cvičenia. Len v socializme je možná starostlivosť o predchádzanie chorobám s takým ďalekým dosahom. Starostlivosť strany a vlády ide teda do takej hĺbky, že pripravila všetky podmienky pre predchádzanie chorobám z nesprávnej životosprávy, najmä z prejedania sa „tukotvornými“ jedlami. A najlepšou, odpoveďou na túto starostlivosť zó strany každého jednotlivca je zapojenie sa do tohto snaženia, ktoré má na zreteli jeho zdravie a šťastný život.
