Oprava stravy proti tučnote

Tučnota je choroba. Ako je diéta velmi významnou liečebnou zložkou pri chorobách žalúdka, pečene, vysokého krvného tlaku, tak isto je i základom liečby pri tučnote. Ved práve chybné stravovanie vedie najčastejšie k vzniku tohto ochorenia.

Prv než by sme pristúpili k otázkam diétneho stravovania proti tučnote a návodom diét, treba si nám odpovedať na otázku, kedy je potrebné začať s odtučňovacou diétou.

  1. O presnú úpravu by sa mali opierať bezpodmienečne íudia, u ktorých sa tučnota už rozvinula. Diéta v tomto prípade pomáha znížiť nadmerne vysokú váhu a zmierniť chorobné následky na vnútorných orgánoch (na srdci, cievach, pečeni a pod.).
  2. Dietne stravovanie treba odporúčať aj ľuďom, ktorí majú sklon k rozvoju tučnoty, hoci ich váha nie je ešte veľmi vysoká.
  3. Redukčné, t. j. na zníženie tučnoty zamerané diétne stravovanie je potrebné zaviesť v prípadoch, keď sa tučnota vyskytuje v rodine.
  4. Rozumnou diétou v šestonedelí a v nasledujúcich mesiacoch sa predíde rozvoju ťažkého stavu tučnoty, ktorý deformuje postavu ženy obyčajne už v mladom veku.
  5. Diéta je potrebná v období prechodu práve pre vznik komplikácií, ktoré tento stav so sebou prináša.
  6. Rozumnú diétu treba zaviesť aj pri zmenách v životnom poriadku, ako opustenie športovej činnosti,’ zmena zamestnania zmena prostredia s väčšou možnosťou bohatého stravovania a pod. Na tieto momenty treba pamätať, lebo sú najvážnejšími podmienkami ’ rozvoja tučnoty.

Napokon treba zdôrazniť, že odtučňovaciu diétu, ktorá znamená znížený príjem potravy, treba si vyberať po porade s odborným lekárom.

Čo brzdí úspešný boj proti tučnote?

Pravda je, že diéta je prvým a najdôležitejším článkom pri liečbe tučnoty. Ňou sa dá choroba definitívne premôcť. Pomočou správne zameranej diéty možno telo uchrániť pred chorobnými následkami tučnoty. Možno si tak získať nielen pocit zdravia, ale aj predĺžiť obdobie životného rozkvetu, ba i života. Tento účinný prostriedok na upevnenie zdravia u niektorých ľudí slabšej vôle Však môže zlyhať pre nedostatok pevného predsavzatia.

Stáva sa to vtedy, keď hlad alebo túžba po jedle je u týchto ľudí silno zakorenená. Príjem potravy je pudovou túžbou u živých bytostí a hlad. sa nám zdá niekedy nepremožiteľný. No skutočnosť je iná nepremožiteľný je len u ľudí, ktorí svoju životosprávu nevedia zamerať na dôsledné liečenie tučnoty.

Na druhej strane v liečebnej praxi som sa stretol s mnohými pacientmi, ktorých rozhodnutie zbaviť sa nadbytočného tuku sa stretlo s úspechom. Radi spomínajú na dni, keď sa im hlásil mučivý hlad, ktorý „uspávali“ kúskom jablka alebo dajakej zeleniny. Pocit hladu ovládneme spravidla tým ľahšie, čím viac klesáme na váhe. Po dosiahnutí normálnej telesnej váhy sa stráca i chorobná chuť do jedla, najmä ak už nepôsobia činitele, ktoré viedli k rozvoju tučnoty.

Často sa stretávame v praxi s nezdravým zjavom, a to s rýchlym návratom tučnoty po liečbe. Ako je úbytok úspešne nastúpenou cestou k zdraviu, opakováný prírastok na váhe je rýchlym návratom ku chorobe s jej neblahými následkami. Zjav, že po období prísneho dodržiavania diéty spojenom s poklesom na váhe nasleduje istá ľahostajnosť voči doliečovaiiiu, ja veľmi častý. Niektorí pacienti jeden rok schudnú aj o 30 kg a na druhý rok ich znovu za krátky čas priberú. Tak sa s. nimi znovu stretávame v liečebnom zariadení, čo sa opakuje aj niekoľko ráz! Je to zdravý zjav? Neškodí to? Veru škodí a veľmi!

Čo je príčinou toho, že pacient po strate 30 kg na váhe, ktorú dosiahol za 3 mesiace ústavnej liečby, má za niekoľko týždňov domáceho pobytu nielen pôvodnú váhu, ale často i trochu nad? V týchto stavoch nejde obyčajne o nič iného ako o ľahostajnosť voči vlastnému zdraviu.

Uvádzame jeden príklad s tragickým koncom. „Už nemám nádej na trvalé zdravie?“ — pýtal sa pacient, ktorý o tri mesiace po odchode z ústavu, kde stratil 30 kg, prišiel na opätovné vyšetrenie so 40 kg prírastkom na váhe. Ako k tomu došlo? Po odchode z ústavu upadol do starého spôsobu života. Zabudol na diétu.

Znovu sa prejedal a jedlo zapíjal vínom. Po dobrej večeri si šiel hneď ľahnúť a pomerne dlho spal. Hlad sa stával zo dňa na deň väčším, ako keby telo „žialilo“ za stratenými kilami tuku. Kniha o diéte zostala v hanbe. Ako sa to skončilo? Smutne. Zakrátko sá dostavili všetky ťažkosti ako predtým, ba ešte väčšie.

Dych sa stával ťažším, srdce nevládalo. V takom stave začali na jeho telo útočiť choroby. Prišla tá najzákernejšia — infarkt, ktorý vyhasil život pomerne mladého človeka, ktorý tri razy schudol, ale tri razy ešte väčšie množstvo na seba nabral. Možno by bol dodnes žil, keby len raz bol schudol a dbal potom o udržanie normálnej váhy.

Vráťme sa však k otázke, ktorá začínala spomenutú príhodu. Je chorobná tučnota skutočne bez nadeje na trvalé vyliečenie? Nie, napriek tvrdeniu, že organizmus si žiada svoje, že treba jesť a treba piť! Áno, ale s mierou, ktorá zodpovedá potrebe tela.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *