Ideálna váha a tučnota

Ak tučnota nie je iba chybou krásy, ale chorobou, bude veru každého zaujímať, ako je to s jeho váhou. Jedného to, či neprekročil normálnu váhu, iného zasa to, koľko mu ešte chýba do normálnej váhy.

Ak si už čitateľ podľa tabuliek zistil ideálnu váhu, ktorá prislúcha jeho pohlaviu, veku a výške, musí si ešte uvedomiť, že uvedené hodnoty môžu z prípadu na prípad kolísať. Bolo by preto nerozumné chcieť stoj čo stoj dosiahnuť váhu podľa tabuliek. V rámci normálnych hodnôt sa nachádzajú váhové výkyvy v rozpätí í 10%. Podľa tabuľky by mal 31-ročný muž vysoký 165 cm vážiť 64 kg. No ak váži 67 kg (t. j. v hraniciach prípustného výkyvu 10%), má ešte stále normálnu váhu. Podobne je to aj u žien. O tučnote hovoríme vtedy, ked človek má vyše 10% nad normálnu váhu.

Rozoznávame tri typy tučnoty:

  1. ľahký typ, pri ktorom sa váha pohybuje od 10% do 20% nad normálnu telesnú váhu,
  2. stredný typ, pri ktorom sa váha pohybuje od 20% do 50%-nad normálnu‘ váhu,
  3. ťažký typ s váhovým prírastkom nad 50% oproti normálnej váhe* Z čoho vzniká tučnota?

Túto otázku si kladie mnohý postihnutý, keď si spomína, ako sa cítil a ako vyzeral pred stučnením. Nuž odpoveď nie je jednoduchá. Niekedy je príčina tučnoty očividná, hoci si ju postihnutý nechce priznať. Inokedy tučnota pochádza z porúch, ktoré sa dajú zistiť len odborným vyšetrením.

Správnu odpoveď na túto otázku tak vo všeobecnosti, ako aj v každom jednotlivom prípade dáva lekárska veda. Výskumom tučnoty sa

zistil celý rad vonkajších i vnútorných príčin; ktoré vo vzájomnej súhre ‚ vyvolávajú túto poruchu. Pritom v jednom prípade prevažujú vonkajšie :t príčiny, v inom vnútorné, v ďalšom zasa rovnako spolupôsobia vonkajšie vplyvy i vnútorné poruchy v organizme.

Z vonkajších príčin sa môže tučnota rozvinúť vtedy, keď organizmus prijíma väčšie množstvo „tukotvornej “ potravy, než telo môže premeniť na energiu a spotrebovať na svoju vnútornú a vonkajšiu činnosť; Telo, potom odstraňuje túto poruchu rovnováhy organizmu tak, že časť potravy, ktorá sa nepremení na energiu a nevyčerpá na činnosť, premení na tuk, ktorý sa potom v tele ukladá ako prírastok na váhe.

Tento nepomer medzi množstvom potravy premieňajúcej sa na tuk a medzi spotrebou potravy na činnosť tela môže vzniknúť ponajprv nadmerným prívodom takejto potravy do tela, čiže prekrmovaním a prejedaním sa. Pritom si telo zvykne na veľké množstvo jedla, takže sa oň hlási silným pocitom hladu.

Niekedy si však chorý ani neuvedomuje, že sa jeho stav vyvinul z nadmerného jedenia. Veď je skutočne veľmi ťažko predovšetkým u žien v domácnosti odhadnúť denné množstvo prijatej potravy, najmä ak sa dotyčná osoba nestravuje v zvyčajných termínoch, ale sa kŕmi počas varenia, prípadne iných domácich prác malými množstvami, takže obyčajne je cez celý deň. Tento zlozvyk nie je zriedkavý a v početných prípadoch tučnoty býva hlavnou príčinou jej vzniku a rozvoja. Výskumy ukázali, že najčastejšou príčinou vzniku tučnoty je teda prejedanie sa. Nezáleží na tom, či sa niekto prejedá malými množstvami počas celého dňa, alebo väčšími množstvami trikrát denne. Od množstva prijatej potravy a od jej dostatočného spaľovania, ktoré vzniká telesným pohybom, závisí zdravý vývoj organizmu, prípadne vznik a rozvoj tučnoty.

Okrem prejedania sa môže nepomer medzi množstvom potravy a jej spotrebou na činnosť organizmu vzniknúť aj z nedostatku telesného pohybu a činnosti, ktorými sa spaľuje prijatá a na energiu premenená potrava. Býva to najmä v prípadoch, keď sa zmenou životosprávy zníži množstvo telesného pohybu, ak napríklad človek prejde zo zamestnania s dostatočným množstvom pohybu do sedavého zamestnania s prevahou duševnej práce, alebo, ak aktívny športovec prestane zrazu športovať.

Pre nedostatok pohybu i chorí, ktorí sú pripútaní na lôžko, napríklad so zlomenou nohou, môžu začať tučnieť. Rovnaký následok má spohodlnenie alebo nevládnosť v staršom veku.

Ďalšou skupinou činiteľov, ktoré vplývajú na tučnenie, sú vnútorné činitele, ktoré súvisia s celkovou konštitúciou človeka, alebo s poruchami činnosti niektorých orgánov a žliaz. Na vznik tučnoty do istej miery vplýva dedičnosí, ktorá sa často zračí už v telesnej konštitúcii človeka. Je skutočne pozoruhodné, ako sa v niektorých, rodinách vyskytuje tučnota ako „rodinný“ znak, kým príslušníci iných rodín sú chudí. Treba však rovno povedať, že jednotlivec nededí tučnotu, ale len náchylnosť k nej. Tento sklon môžeme správnou životosprávou alebo výživou podporovať, alebo oslabovať až potlačiť. Veď dedičnosť rozličných telesných vlastností alebo aj chorôb vo významnej miere ovplyvňujú podmienky vonkajšieho prostredia. Nie je zriedkavý zjav, ako prekvapujúco začne niekedy priberať na váhe chudý človek, ak zmení spôsob života (sedavé zamestnanie, zlepšená výživa a pod.). A niet núdze ani o opačné príklady. Keďže v podstate uznávame, že dedičnosť má určitý vplyv na vytváranie tučnoty, bude správne vyvodiť. hneď z tohto poznatku príslušné opatrenia proti stučneniu. Ľudia z rodín, v ktorých je tučnota rodovým znakom, majú si už od detstva zvyknúť na vhodnú životosprávu a správnu výživu. Majú najmä obmedziť nadmerný prívod potravy a pestovať výdatný telesný pohyb.

Rozvoj tučnoty súvisí ďalej s činnosťou a poruchami niektorých žliaz

s vnútorným vylučovaním. Tučnenie vzniká niekedy ako následok poruchy v činnosti podmozgovej žľazy. Ak sa v období dospievania u chlapcov i dievčat naruší tvorba hormónu, ktorý riadi činnosť vaječníkov u dievčat a semenníkov u chlapcov, môže sa vyvinúť u nich tučnota. Tieto formy tučnoty u dospievajúcich chlapcov i dievčat sú veľmi časté a vyžadujú si lekársky zákrok. Rodičia by si mali viacej všímať vývoj detí a tučnosť v dospievaní nepokladať za príznak zdravia, sily alebo ukážku blahobytu ich dieťaťa, ale naopak, za prejav choroby, ktorá si žiada odbornú lekársku starostlivosť.

Podmozgová žľaza vytvára ešte ďalší hormón, ktorý mjí vplyv na rozvoj tučnoty. Ide tu o tzv. tyreotropný hormón, ktorý usmerňuje činnosť štítnej žľazy. Za určitých podmienok sa tento hormón v podmozgovej žľaze nevytvára, čo má za následok chorobné zníženie činností štítnej žľazy a vznik zvláštneho typu tučnoty. Táto porucha môže vzniknúť v každom veku. Takáto tučnota sa môže vyvinúť aj vtedy, keď sa napríklad zápalovým procesom poruší tkanivo štítnej žľazy a jej činnosť ochabne. Ide totiž o to, že hormón štítnej žľazy má vplyv na normálny rast tela, normálny telesný vývoj, podporuje duševný vývoj a v značnej miere zasahuje do premeny živných látok z potravy na energiu. Prívod väčšieho množstva tohto hormónu do tela zvýši premenu látok, niekedy aj na úkor vlastného telesného tkaniva. Tento poznatok sa využíva na liečbu tých porúch tučnoty, pri ktorých sa váhový pokles nedá dosiahnuť obmedzením kalórií v potrave a zvýšením dávky telesného pohybu.

V staršom veku, približne od 40 do 45 rokov, začína už u žien vyhasínať činnosť pohlavných žliaz. I to vedie niekedy u žien (ale aj u mužov) k veľkým prírastkom na váhe a k vzniku tučnoty. Vtedy vzniká tzv. „matrónový“ typ tučnoty.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *