Na predošlých stránkach sme poukázali na zaujímavú skutočnosť, že systém nášho stravovania nezodpovedá požiadavkám správnej výživy. Prehrešujeme sa jednak tým, že sa u nás je priveľa kalorický výdatných jedál z cukru, múky, zemiakov, tučného mäsa, ktoré vedú k ukladaniu tuku v tele, teda k tučnote, jednak tým, že nepoznáme mieru v množstve požitého jedla a jeme viac, ako organizmus potrebuje na svoju činnosť a prácu.
Obe formy nedodržiavania zásad správnej výživy vedú k rozvoju tučnoty; tým viac, ak sa u jedného človeka vyskytujú pospolu. Vzhľadopi na uvedené chyby v stravovacích zvyklostiach nášho obyvateľstva žiada sa uviesť základné poznatky o správnej výžive, a to
- so zreteľom na to, aby v strave boli zastúpené všetky živné látky v správnom vzájomnom pomere, čím by sa predišlo jednostrannej strave z potravín, z ktorých sa ľahko tučnie,
- so zreteľom na to, aby jednotlivé zložky stravy boli podľa,svojej výživnej hodnoty zastúpené v takom kalorickom množstve, aké spolu zodpovedá množstvu kalórií, ktoré potrebuje človek určitého veku pracujúci v určitom povolaní a vykonávajúci ešte iné činnosti na|deň.
Keďže nám popri normálnej výžive ide o odtučňovaciu diétu, budeme poznatky o oboch druhoch stravovania uvádzať popri sebe, aby lepšie vynikol rozdiel medzi obom#. spôsobmi výživy.
Výživa sa dnes chápe ako zložitý proces prívodu živín, z ktorých sa tvorí nová telesná hmota, alebo nahradzuje hmota opotrebovaná a ktoré súčasne dodávajú telu energiu pre vnútornú činnosť orgánov a buniek tela, ako aj pre vonkajšiu činnosť telesnú i duševnú a zároveň zvyšujú odolnosť organizmu.
Správna výživa spočíva v požívaní potravín v; takom výbere, že obsahujú všetky potrebné živné látky, a to každú v ‚ takom množstve, ktoré je primerané biologickej (tvorba a obnova telesných tkanív) a kalorickej (činnosť Vnútorných orgánov, vonkajšia telesná i duševná činnosť) potrebe organizmu vzhľadom na vek a zaťaženie organizmu činnosťou.
Aké živiny obsahuje zdravá strava
Prvou základnou požiadavkou správnej výživy je, aby strava obsahovala všetky potrebné živíny v správnom vzájomnom pomere, teda aby strava nebola jednostranná. Preto obrátime najprv pozornosť na túto otázku.
Potrava musí obsahovať šesť základných súčastí, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre riadny chod všetkých orgánov v tele. Sú to bielkoviny, tuky, uhľohydráty, vitamíny, minerálne látky a napokon hodu. Bez týchto látok si správnu výživu nemožno predstaviť. Každá z nich je potrebná pre dieťa, dospelého, zdravého i chorého, pravda, s istými obmenami podľa veku, stavu zdravia a povahy zamestnania.
Bez týchto látok si nemožno predstaviť ani redukčnú stravu, t. j‘. takú stravu, ktorá je zmenšená o isté množstvo určitých živných látok so zámerom odtučňovania.
Porovnajme si potrebu jednotlivých základných zložiek potravy vo výžive ľudí v odtučňovacom procese.
Denná strava dospelého človeka ľahko pracujúceho má obsahovať:
Bielkoviny Zdravý človek Človek v odtučňovaní
Množstvo 100 — 120 g 60 – 80 g
živočíšnych 50% ‚ 50%-
rastlinných . 50% 50%
Toto množstvo sa zvyšuje:
- a) pri zvýšenej fyzickej práci,
- b) u ťarchavých a pridájajúcich žien,
- c) pri športovom výkone.
Zdravý človek Človek v odtučňovaní
Množstvo 70 – 100 g 35 – 50 g
(Uprednostnilť tuky rastlinné, najmä v staršom veku.)
Uhľohydráty Zdravý človek Človek v odtučňovaní
Množstvo 400 – 500 g ,100 – 200 g
(Nezabudnúť na uhľohydráty v surovej forme pre prívod vitamínov.)
To je len hrubý náčrt potrebného množstva základných živín v strave. Pre ľudí s odtučňovacou diétou obsahuje isté rozpätie, ktoré sa uvádza pri každej zo základných živín.
Nižšie hodnoty v rozpätí sa hodia pre ľudí s vyššou váhou a pritom pracovne nie veľmi zaťažených, vyššie hodnoty zasa pre menej tučných a pre ľudí ťažšie telesne pracujúcich. Je pochopiteľné že časom s dosahovaním normálnej telesnej váhy. možno zvyšovať prívod jednotlivých živín aj nad normu uvedenú v tabuľke. V diéte pri odtučňovacom procese sa dovoľuje väčšia ľubovôľa v požívaní bielkovín (za predpokladu, že sú vnútorné orgány neporušené), ba i tukov (najmä u mladších), ale veľmi dôsledne sa obmedzujú uhľohydráty.
Skúsenosti ukazujú, že najmä uhľohydráty pre ľahkú stráviteľnosť vzbudzujú chuť do jedla a pritom podporujú ukladanie tuku. Zdá sa, že samo požívanie tukových látok u mladého človeka nie je také nebezpečné pre rozvoj tučnoty ako požívanie veľkého množstva uhľohydrátov.
Sú prípustné aj tzv. tukové dni, ale len-‚vtedy, ak sa pritom zje len malé množstvo uhľohydrátov. K tukovým diétnym dňom ešte pripomíname, že nie sú vhodné pre stárších ľudí, a to jednak pre ťažšiu stráviteľnosť tukov, ako aj preto, lebo v tomto veku trpia na určitý stupeň kôrnatenia ciev, ktoré sa po tukovej strave zvyšuje. Tukové jedlá zaviňujú aj poruchy trávenia.
V tomto ohľade sa opierame o vlastiié pozorovania pacientov, ktorí po tukových diétach klesali oveľa viac na váhe než po diéte zmiešanej, t. j. takej, ktorá obsahovala v istom zníženom pomere bielkoviny, tuky i uhľohydráty (zo zmiešaných diét sa prevažne skladá i náš diétny systém, ktorý uvádzame v dalšej stati).
Obmedzenie uhľohydrátov v odtučňovacej diéte je nevyhnutnou požiadavkou. Aby tento zásah nemal na riadnu výživu človeka nepriaznivý vplyv, je potrebné dbať na prívod vitamínov* najmä skupiny B, ktoré sa v uhľohydrátoch bežne vyskytujú. Tieto látky treba z času na čas dodať, prípadne požívať potraviny v surovej forme (ovocie, zelenina), ako aj uhľohydráty z hrubšie mletého obilia. (Dostať napríklad Grahamov chlieb, ktorý je nadmerne bohatý na vitamíny.)
Voda, minerálne soli a vitamíny, ktoré sú ďalšími zložkami potravy, majú veľký význam pre riadny priebeh životných pochodov v tele, a preto je potrebné dbať o ich prísun v potrave aj v období odtučňovania.
