Ako má vyzerať „správna maminka“? (časť prvá)

Nedávno som sa vrátila z dovolenky u rodičov.. Toška viac som cestovala autobusmi, viac sa dívala okolo seba, možno inak ako predtým. A musela si vypočuť zopár „milých“ pripomienok na moju adresu.. To všetko ma prinútilo premýšľať nad tým, aké podivuhodné predsudky a predstavy vládnu medzi ľuďmi, ktoré možno tak trocha formovali aj moje myslenie.

Tini - 200px Asi tým, že sa doma zastavím ozaj len sporadicky, čo znamená tak raz za pol roka, moji rodičia si stále nejak nemôžu zvyknúť na moju zmenu, ktorú prinieslo chudnutie. Niet sa čo diviť, kedže mali stále doma 70 – 75 kilovú dcérenku, ťažko sa im zvyká na tú 60-kilovú.. A to nespomínam moju postupne rastúcu váhu v posledných piatich rokoch až na pomerne úctyhodných 92 kilov.

Zarazilo ma však, keď moja mama zahlásila: „ Nemôžem si na Teba zvyknúť.. Si nejaká moc chudá. Predtým si vyzerala ako taká „správna maminka“.“„Správna maminka“???

Všímala som si teda aj iné maminky, i tetušky v autobusoch, ktoré poznám ešte z detstva.. Možno už babičky.. Veľká vačšina z nich bola riadne objemná, isto nad 100kg a ďaleko viac. Začala som si všímať aj iné staršie ženy okolo 60-ky.. Výsledky tohto pozorovania boli zarážajúce – nadváha, dokonca značná, bola samozrejmosťou. Ako teda vyzerá taká „správna maminka“?

Ako dieťa som považovala za normálne, že moje tety a naše susedy sú „trocha pri sebe“, veď už mali deti, a to už k tomu tak nejak patrilo.. Maminky s úsmevom na tvári, nadváhou a deťmi okolo.. Ani sa mi na tom nezdalo byť niečo divné. Akoby istá „bacuľatosť“ bola znakom toho, že sa starajú o rodinku a nie o seba. A tak aj vo mne štíhle maminky vzbudzovali čudné pocity. Keď boli štíhle a nebodaj upravené, mala som pocit, že nemôžu byť dobrými mamami. Je teda nadváha puncom kvality? Som o niečo horšia mama, pretože som schudla?

Byt manželkou, mamou, kuchárkou, upratovačkou, zásobovačkou, práčkou a čojaviemčímešte nie je ľahká úloha, povinností je toľko, že častokrát nevieme, kam skočiť. Stres a únavu zajedáme. Robíme všetko možné, snažíme sa naplniť potreby druhých, a na tie vlastné nám neostáva čas. Snažíme sa o to, aby všetko fungovalo v dobrom úmysle, a niekedy vlastne ani nemáme veľmi na výber. V celom tom behu však čosi strácame, strácame seba. A časom možno už ani nemáme čo dávať. Zabúdame, že aj my potrebujeme niekde čerpať. A častokrát priberáme, potroške, nebadane. Berieme to ako nutné zlo, veď máme deti, rodinu, neni na nič čas.. Nemáme čas študovať si o strave. Pripravovať si šaláty. Ošúpať zeleninu. Ísť si zacvičiť. Neuvedomujeme si, že to je možno iba o tom, či začneme rozmýšľať, ako sa to dá a nie, ako sa to nedá.

Obraz „kyprej maminky“ je však niečo bežné, takže sa častokrát vôbec nevymykáme z priemeru – štíhlosť je tu predsa pre slobodné, ktoré majú čas starať sa o seba.

Ako z tohto kruhu von?

Obraz „kyprej maminky“ je naozaj v našej spoločnosti ako doma.. Skutočne sa však nedá pri celom tom dennom kolotoči starostlivosti o deti a rodinku ostať štíhlou? Alebo sa ňou opäť stať?

Je štíhla línia vyhradená iba pre slobodné devy? A nám, maminkám, ostávajú už iba tie kilečká navyše?

Nemusí to tak byť! Tým, že sme maminky alebo babičky, nemusíme sa automaticky preradiť do kolonky obéznych. Kilečká nie sú znakom kvality. Vyťažená maminka sa nemusí kŕmiť čokoládou, jesť nadmerné množstvá skoro hocičoho a nemusí mať ani nepravidelnú stravu. Obvyklá fráze typu: „No, to vieš, keď prídu deti, už je to proste tak..“ Ako „tak“? Veď aj detičky potrebujú papať 5x denne zdravé jedlo. Prečo sa nepridať? Prečo nevariť zdravo – pre ne aj pre seba? Je to aj rýchlejšie ako tzv. „tradičná kuchyňa“. Chcete ušetriť čas? Skúste variť v parnom hrnci, je to skoro bez roboty a najmä bez postávania pri šporáku. Chcete dačo proti únave? Jedzte kvalitne 5x denne, namiesto čokolády radšej jabĺčko s orieškami.. A pite 3 litre čistej vody denne!

Zneje to možno ako reklama, ale viem, o čom píšem. Sprvoti som tiež postávala v tej pre nás, „správne maminky“, vyhradenej kolonke. Bola som vkuse v strese, unavená, 24 hodín v službe viac menej bez akejkoľvek pomoci.. A papkala čokoládku (veď som unavená, potrebujem vzpruhu, musím fungovať), keksiky, koláčiky z pekárne (veď treba aj desiatovať), hojné porcie jedla (veď kojím), a po večeroch, konečne kľud, treba sa vyvaliť k telke s dákymi dobrými keksíkmi, zmrzlinkou, čokoládkou, konečne „veget“. A priberala.

Naozaj som reálne bola nesmierne vyčerpaná z denného kolobehu, dvoch malých detičiek, viacnásobného a niekoľkoročného vstávania v noci. A nemala na nič čas. V tom však nebola moja tučnota zakliata, ale v mojej hlave – a všetko ostatné boli vlastne len výhovorky. Môj dlhotrvajúci problém s jedlom sa v stresových situáciach iba gradoval. Bol naozaj problém vymeniť raňajší sladký ochutený smotanový jogurt so sladkými cereáliami za normálny biely s ovsákmi? A vziať si na desiatu ovocie s orieškami, či celozrnný chlebík so syrom? Bol problém variť zdravé jedlá, celozrnnú ryžu miesto normálnej, celozrnné cestoviny namiesto bielych, rybku či hydinu namiesto bravčového.. A prikusávať ku všetkému zeleninku.. Trvá dlhšie dať si na olovrant acidko či cottage cheese s celozrnným chlebíkom ako sfutrovať zopár keksikov či čokoládu? Je príprava zeleninovej panvice na večeru naozaj dlhšia ako vypekanie palaciniek či parenie buchiet? A nedá sa večer v kľude „vyžierať“ niečo zdravšie?
Tini 400px
Nemyslím, že keď som bola tučná, bola som lepšia maminka.. Skôr si myslím, že teraz som kľudnejšia, nerozčuľujem sa toľko, mám viac trpezlivosti – jednoducho preto, lebo som spokojnejšia sama so sebou. Nemorí ma moja jedacia zavislosť a depky z toho, že neviem zvládnuť ani samu seba. Jedlo sa dá pripravovať zdravo a rýchlo. Dá sa jesť menej. Nepapkať kilá čokodády. Dá sa chudnúť, aj schudnúť, aj pri malých deťoch.

Nie je to o čase. Je to o psychike. O hlave. Tam všetko začína aj končí.

Možno nám k tomu niekedy chýba akási psychická, vnútorná sila. Mne pomáha viera v Boha, vzťah s Ním, vykročiť z bludného kruhu a ísť aj za hranice svojich „možností“. Každý asi máme niečo, o čo sa môžeme oprieť a vykročiť opäť zas niekam ďalej. Tú šancu treba využiť.

Nemusíme byť tučné maminky. Štíhle nie sú o nič horšie!

↑ hore na stránku ↑

Komentáre k článku:

kavka 29. 02. 2008, 9:27

Tini, krásna úvaha, ide z nej veľa múdrosti, skúsenosti, sily… Si mila, dobrá, skvelá a zrelá mamina – a samozrejme veľmi pekná. Tvoje deti ti to isto raz vrátia. Veľmi ťa obdivujem a z tej tvojej múdrosti a sily si odkrajujem kúsok i pre seba.
ajama 29. 02. 2008, 10:59

TINI: vystihla si to úžasne. Presný návod na celkovú zmenu.Stačí prečítať a riadiť sa tvojimi pokynmi. Vyzerá to tak jednoducho a predsa je to také ťažké. Toľko lákadiel navôkol a pochopenie od rodiny žiadne. Treba sa obrniť trpezlivosťou a tvrdohlavosťou a byť prísny hlavne na seba a okolie to potom strávi.
Si víťaz Tini – krásny víťaz a ja tiež chcem zvíťaziť sama nad sebou,takže idem v tvojich stopách.
bubina 29. 02. 2008, 13:01

mila tini ! ako som kdesi nedavno citala boh nie je ten sedivy stary pan, ktory riadi nase kroky … boh je v kazdom z nas. a ty veris v samu seba. to je najdôlezitejsie.
kundolina 29. 02. 2008, 14:38

Ahoj Tini,
mám taký pocit, že manželia v minulosti vyžadovali od manželiek (teraz sa aj muži viac zaujímajú o výživu) jedlá také ako od “mamky”. A keďže zvyky siahali pomerne ďaleko do minulosti a pojem dobrého jedla sa rovnal slovu rezeň a muži si radi “dobre” zajedli, manželky vyvárali tak ako bolo žiadúce. Takýmto spôsobom ovplyvňovali aj svoje deti a učili ich stravovacím návykom.
Ja mám takéto skúsenosti – V mojom okolí bola vyslovene obézna len jedna osoba. Ostatné sa vždy “udržiavali”, nezávisle na pohlaví. A všimla som si, že keď sa muž (hovorím o našej široko rozvetvenej famílii) snaží stravovať zdravo, manželka sa prispôsobí a ostávajú aj s deťmi štíhli, resp. v pásme normohmotnosti. V opačnom prípade (či sa žena snaží stravovať zdravo alebo nie) tučnejú.
tini 29. 02. 2008, 14:45

Baby, vdaka.. Ono kamenom urazu je castokrat moment rozhodnutia sa pre zmenu, nie prakticka realizacia.. Prave to si treba uvedomit, ze vela z tych nasich “ale” a zavaznych dovodov su viac ci menej vyhovorkami.. Nema zmysel hladat dovody, preco sa to neda ale, ako sa to da..

Bubina, nuz, keby som verila LEN sama v seba, tak by som daleko nedosla;)) Ale ani alibizmus typu, nech mi vsetko padne z neba, nie je na mieste;))
tini 29. 02. 2008, 14:51

Kundolina, je to tak. Zrovna vcera tu bol jeden nas znamy, ktory by “chcel” chudnut, ale tazke je mu vzdat sa vsetkych tych vybornych tradicnych jedal, ktore manzelka vyvara. Hovoril, ze keby to bolo iba na pol roka, a potom by sa mohol vratit k svojej strave, tak by sa aj na chudnutie dal;) Ja to chapem, ze zrovna pre muzov neni lahke vzdat sa tohto “dobreho” jedla. Snazila som sa ho aspon presvedcit o tom, ze aj mensie porcie a postupne nahradzanie tradicneho jedalnicka by sa nemalo minut ucinku.. A castejsie jedenie, vyskrtnut vecerne pojedanie kdecoho, lahsia vecera, vela pit, ma zmysel. A ze mozno neni tak strasne, ako sa zda vymenit potraviny z bielej muky za tie celozrnne. Da sa to. Aj na postupne. Nemusi to znamenat, ze si clovek uz NIKDY nic tradicne neda.. Ale clovek musi chciet a ozaj sa byt ochodny sa aj mnoheho vzdat. Zatial nadvaha nasho kamarata nadvaha nie je “strasna”, ale ak nic neurobi, zlepsovat sa to same od seba nebude, skor naopak..
bubina 29. 02. 2008, 14:57

tini ! to je velku debatu. moja starsia sestricka /sme styri sestry/ zila a zije zivot velmi tazky. nielen preto, ze vychovala osem deti, ale hlavne preto, ze sa vydala za muza velmi nehodneho. ale nabozensky velmi zalozeneho. a jedine, co jej v najtazsich chvilach pomohlo je jej viera v boha. avsak ona je vo vnutri tak velmi silna osobnost, ze keby nemala vieru v samu seba, ked by nebola tak velmi silna, tak by vsetko nezvladla tak ako zvladla. a ani navsteva kostola by jej nepomohla. j viem, je to na diskusiu. ale asi na inom mieste.
Zoja 29. 02. 2008, 20:01

Tini, ja sice este nie som mamina, ale nenasla som v Tvojom clanku ani slovko, s ktorym by sa dalo nesuhlasit.
No napadlo mi nieco, co sa vravi o tucnych ludoch vseobecne – vraj su pokojnejsi, veselsi, stastnejsi. Hlupost!!! Este nikdy som som sa necitila tak dobre ako teraz, ked sa mi podarilo vyzarne schudnut. Som vyrovnana, som so sebou (takmer) spokojna a som na seba hrda. Som stastnejsia ako kedykolvek predtym!
tini 29. 02. 2008, 20:24

zoja, presne tak, ja to tak tiez citim;) Kolko sa Ti podarilo dat dole?
Zoja 29. 02. 2008, 23:01

Tini: Takmer 30 kil. Od dvanastich som mala neuveritelnych 92 kg. Prvych 15 slo dole iba obmedzenim sladkosti a trvalo to par rokov. Dalsich 15 som zacala chudnut pred rokom a pol, to uz som nastudovala Mirove stranky a podarilo sa za 8 mesiacov. Po schudnuti som sice spat pribrala 2 kila, teraz mam 63 pri vyske 168 cm ale drzim si to tristvrte roka. Rada by som dala este nejakych 5 kil dole, uz len najst zvysky pevnej vole z minuleho roku :o)
Deniska 01. 03. 2008, 0:23

Ahoj Tini, krasny clanok, totalne pravdivy. Si velmi dobra spisovatelka, dobre sa tvoje clanky citaju. Sak aj ja chcem byt dobrou mamou a aj dobre vyzerajucou ako ty. :-))

Zoja gratulujem, napis blog ak chces, radi si precitame tvoj pribeh, prip. fotecky. Drzim palce s poslednymi 5 kilami. Ja mam presne ten isty problemik.
Zoja 01. 03. 2008, 2:00

Deniska, dakujem. Blog? To by nebolo pekne citanie. V zivote som nebola stihla, co malo za nasledok komplexy a tie sa odrazali aj v mojom spravani. Bohuzial, na niektore veci doplacam doteraz. Nie, nerobila som nic zle :o)) Problem je, ze som kvoli nizkemu sebavedomiu neurobila co som mala a teraz to lutujem. Ale to uz je mimo clanku…
tini 01. 03. 2008, 8:25

Zoja, nikdy nie je neskoro, podarilo sa Ti teda pekne schudnut, drzim palce aj do poslednych par kileciek!! To s tymi komplexami poznam velmi dobre, hoci som nebola uplne vyslovene tucna cely zivot (to len poslednych 5 rokov;)), stale to bolo na hornej hranici normalu. A tiez to malo vplyv aj na moje konanie. A ako pises, tiez niektore veci dnes mohli byt mozno inak;)) Ale zivot je cesta a treba to tak chapat.. Ak by si daco napisala, nebolo by zle, zvacsa je inspirujuce citat, ze zmena je mozna (aj v mysleni aj navonok).

Deniska, 5 kileciek uz zdolas, drzim palce!!
daniela239 01. 03. 2008, 15:26

Tini, presne si to vystihla, výborný článok
Zoja 01. 03. 2008, 20:37

Tini, niektore veci si uvedomujem az teraz a s niektorymi som sa este nezmierila. Rada by som niekoho inspirovala, ale nie je prave primne spominat na to, ako mi kvoli nadvahe ublizovali prave ti najblizsi. A nenapisat vsetko by asi nebolo ono. Zasluzis si obdiv nie len za to, co si dokazala, ale aj za to, ako si sa k tej situacii postavila a zvladla ju.
Ishtar11 01. 03. 2008, 21:49

Tini: krasne si to cele vystihla…
zuzus 02. 03. 2008, 15:51

Tini, dakujem za upozornenie na clanok, som rada, ze som si ho precitala, hovoris mi z duse.
Ja som len na polceste chudnutia a uz teraz som pokojnejsia , kludnejsia, milsia k detom. Vobec nie je pravda, ze ked o seba clovek dba, nestiha deti. Naopak, ja som v ramci rychlejsieho spalovania :-) vypustila aj pani na upratovanie a aj tak vsetko stiham a este lepsie ako predtym, pretoze mam omnoho viac energie, pretoze:
1. mam menej kil, lahsie sa mi hybe
2. jem zdravsie jedla, ktore ma neoberaju o energiu urcenu detom a domacim pracam
3. citim sa krajsie, mam upratane /to preto, ze nestiham tolko cvicit, tak aspon upratujem a postojacky zehlim aj do noci a bez problemov/, tym padom som stastnejsia, tym padom som veselsia a tym padom su stastnejsie aj moje deti…
….odkladam si peniazky, ktore by som minula na sladke, upratovacku a oblecko a potom, ked vsetko schudnem podla predstav, vyplienim obchody, obnovim garderobu, dam si gelove nechty a moje deti budu este stastnejsie :-)
A ZA TO DAKUJEM AJ TEBE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
zuzus 02. 03. 2008, 15:56

…a Zojka, ozaj , aj ja by som bola zvedava na popis Tvojho velkeho uspechu.
Gratulujem Ti!
anna 02. 03. 2008, 16:00

tini: si tá najlepšia mamina, obetavá manželka, krásna žena a hlavne si krásny človek. Ten článok je vyznanie. Krásne vyznanie. Ide z neho sila, lebo v tebe je vnútorná sila. Premenila najskôr teba a teraz ty začneš meniť svet okolo seba.
tini, prajem ti v živote veľa lásky…
Zoja 02. 03. 2008, 17:37

Zuzus, dakujem. Moj pribeh nie je nicim vynimocny, miesaju sa v nom pocity, ktore kazda z nas dobre pozna a ktore tu uz boli mhohokrat spomenute. Komplexy, zhnusenie, nenavist voci sebe samej, zablesk nadeje a opat zlyhanie. Konecne sa Ti zacne darit, si stastim cela bez seba – zrazu pridu necakane rany pod pas od okolia, od rodiny…od tych, ktori by ta mali podporit. A tak nebojujes len so sebou, ale aj s nimi. A ked sa Ti podari dosiahnut ciel, cudzi ta chvalia a najblizsi podozrievaju, myslia ze si na liekoch alebo ze si chora a pokusaju sa nutit Ta jest, cim Ta este viac vycerpavaju. Vies, ze ak podlahnes, vsetko trapenie bolo zbytocne.
Ale dost bolo antireklamy :o)) Na druhej strane musim povedat, ze aj napriek tymto negativnym okolnostiam som rada ze som sa takto potrapila. To ze schudnes Ta zmeni viac psychicky ako fyzicky. Teraz som zdravo sebavedoma a konecne sa spravam tak ako som vzdy chcela. Robim veci, po ktorych som tuzila, ale myslela som ze “toto tucni jednoducho nerobia, to nie je pre mna…”. Ako nas nadvaha ovplyvnuje zistime vacsinou az ked sa jej zbavime.
Lespie, ako to vystihla Tini v tomto aj v predchadzajucich clankoch to uz myslim ani nejde.
zdena 02. 03. 2008, 19:44

tini užasný článok myslím že hovoríš za vela žien ktoré našli tú správnu cestu ako urobiť niečo pre seba a zo sebou ,tiež som sa velakrát pýtala či svoju rodinu nezanedbávam keď sa viac teraz venujem sebe ale myslím že je lepšie utrhnúť si hodinu pre seba ako keby sa mali deti za mňa hanbiť
tini 02. 03. 2008, 20:07

baby, dik za povzbudenia, zrovna teraz sa mi hodi ako sol;)

zojka, no, ja som si tiez moc podpory okolia neuzila;) Ale vdaka tejto Mirovej skvelej stranke a foru sa mi vydatnej podpory dostalo, chudnut sam musi byt hodne tazsie.. Drzim Ti palce pri schudnuti tych uz fakt zopar kileciek, je skvele vediet, ze nase sny sa mozu naplnit – pokial na nich zapracujeme, vsak;)

zuzus, tesim sa;) Nuz veru, odkladat peniazky je velice mudre, asi okrem topanok budes musiet menit vsetko;)) To co pises, ze sa u Teba udialo, tak isto som to aj ja prezivala;))

anna, vidim, ze mi veris viac ako ja sama sebe;)
tini 02. 03. 2008, 22:58

Zdeni, no ono nielen to “hanbenie sa”, ono je otazne, kolko by taka objemna maminka tym deturencom vydrzala v zdravi.. a vobec.. ;) Ale ja som si to tiez hovorila, ze ked pojde moj syn do skoly, hadam sa nebude musiet za mna hanbit;))
brukam 27. 03. 2008, 10:55

tini,to,ze si sxudla perfektne sanda ni nemusim pisat,ale xcem ti iba napisat,ze neskutocne nadhernu dcerku..normalne mi vyrazila dych…
mucinka 21. 04. 2008, 11:31

tini, u mna je to tak isto. Ja som zase bola pred 4 rokmi chuda a kazdi vravel OOOO Boze aka si chuda, mala by si pribrat. A ked sa mi narodilo babatko pribrala som a kazdi zase ooooooo ako si pribrala, lenze to uz nikto nevedel, ze to len preto, ze som musela posledne 3-4 mesiace ako tehotna len lezat, lebo som mala problemy, mohla som potratit. A schudnut nebola nijaka sanca aj ked som sa snazila, teraz po druhom babatku sa zase snazim schudnut a aj sa dari, ale zase kazdi len pozera, ze co jem, preco sa normalne nenajem a ako to, ze chodim cvicit a nevenujem sa radsej doma rodine. To nikomu nevyhovies asi. Taka je mentalita niektorych ludi, ale snazim sa tym netrapit.
tini 21. 04. 2008, 13:53

mucinka, presne tak, ludom nikdy nevyhovies. Mne teraz rodicia a segra furt hovoria, ze som moc chuda;)), sa nedivim, boli roky zvyknuti na ine objemy. Smiesne na tom je, ze segra mi to hovori tiez, pritom ona je odo mna este o kusok chudsia;)) Podla mna ak si ides zacvicit, na to mas aj ako maminka s detmi pravo;)) Netreba si to vsimat. Kolko sa ti uz podarilo schudnut? Chudnes tiez racio-stravou? Drzim Ti palce!
mucinka 27. 04. 2008, 11:08

ahoj tini, podarili sa mi dve kilecka, ale dalej sa neviem posunut, takze pracujem na chudnuti a cakam co sa bude dalej diat, zatial za 2 mesiace nemozem cakat zazraky aj ked som nedockava. Chudnem racio stravou a cvicenim, len uz mi dosli napady na recepty, tak si idem nieco zase prestudovat. :-))
tini 28. 04. 2008, 7:39

mucinka, 3 kilecka je super. Kukni sem na receptiky http://www.chudnutie-ako.sk/forum/viewtopic.php?f=8&t=43692. Keby si potrebovala omrknut jedalnicek, mozes ho sem hodit. ;)
mucinka 02. 05. 2008, 15:39

ahoj tini, mam este otazocku, kedze uz mas deticky, tak mi budes vediet poradit. Ja mam dve deticky, posledne ma 4 mesiace, uz nekojim, takze mozem cvicit, co uz robim 2 mesiace. Ale chcem sa opytat na brusko po porode, viem, ze je este skoro, aby sa stiahlo uplne, ale moj problem je, ze ja som vzdy mala brusko, takze pochybujem, ze sa vobec stiahne niekedy, ak s nim nic nebudem robit. Ako to bolo u teba? Aj si cvicila vtedy trosku na brucho alebo len strava? Ja len chcem vediet, ze ked si schudla, ci mas aj ploche brusko a ak ano, tak ako si to dosiahla. Dakujem.
Sisa 24. 05. 2008, 15:36

Ahoj Tini, tvojim článkom si mi dodala inšpiráciu, ktorá mi snáď tentokrát už vydrží a podarí sa mi to, čo sa podarilo aj tebe. S váhou bojujem už od detstva. V osemnástich sa mi podarilo konečne schudnúť a cítiť sa (prvý raz) ako človek. Bol to úžasný pocit – môcť si obliecť to, čo sa mi páči a nie to, do čoho sa vojdem. Schudla som vtedy asi 18 kilo a normálnu postavu sa mi viacmenej darilo udržať si asi 15 rokov – do môjho tretieho tehotenstva. No po pôrode, keď mal malý asi 2 mesiace, začala som prežívať nočnú moru – stredná dcérka ochorela a zistili jej autoimunitné ochorenie, s ktorým bojujeme už skoro dva roky. Pre mňa to znamenalo to, že miesto aby som po pôrode schudla, tak som 10 kilo pribrala a strašne sa rozožrala (“musela som predsa dcérkinu chorobu predsa nejako riešiť”). Teraz už som sa naučila až tak veľmi nad Miškiným zdravím toľko nerozmýšľať, no pri pohľade do zrkadla ma chytá depresia. Včera som objavila túto stránku a dúfam, že aj vďaka nej sa mi podarý opäť zvíťaziť nad sebou, aby som sa nemusela hanbiť pred vlastným manželom.
tini 24. 05. 2008, 16:18

sisa, urcite sa Ti to opat podari, raz si uz schudnut dokazala a aj si novu vahu dlhodobo udrzat.. ja sa nedivim, ze si za takych okolnosti pribrala, viem si to zivo predstavit.. Drzim Ti velmi palce a aj Tvojej malickej, s 10kg si urcite poradis!!
Sisa 24. 05. 2008, 18:08

Tini, ďakujem za podporu. Viem, že také jednoduché to nebude. Potrebujem zhodiť nie 10, ale 20 kg, lebo tehotenstvo pred dvoma rokmi mi 10 kíl pridalo. Počítala som s tým a myslela som si, že si s nimi po pôrode poradím, ako už dva razy predtým, život mal so mnou iné plány a tých 10 kíl nebolo mínus, ale plus. Nedokázala som sa sústrediť na svoju váhu a keď som bola nešťastná, najjednoduchšie riešenie bola čokoláda. Teraz to skúšam s pozitívnym myslením a rozhodla som sa, že: 1.) ešte neviem ako, ale moja dcérka vyzdravie a 2.) ja nebudem vyzerať ako 3-dverová skriňa ale vrátim sa do ľudskej podoby. Verím, že obe moje rozhodnutia dokážem nejakým spôsobom ovplyvniť a keď sa mi podarý to druhé, tak budem napolceste k normálnemu životu.
mata 30. 05. 2008, 11:19

Tini, je to síce krásne, čo píšeš, avšak máš recept i pre ženy so staršími deťmi, lebo ja síce nemám pocit, že stále lietam v domácnosti, ale aj tak akosi nemám vždy čas ísť si zacvičiť. Keď boli deti malé, mala som ledva 49 kg, čo som stále kdesi behala a čosi robila. Donedávna, keďže som študovala a bola som stále v strese, moja váha sa fakt dobre držala. Ale už mám relatívny kľud, a hoci sa skutočne neprejedám, ani nejedávam žiadne maškrty – ako Ty tvrdíš, pravidelne čokoládu, oriešky a podobné hlúposti, predsa mám na sebe prebytočné kilá. A keďže mám aj diagnózu – hypothyreózu a užívam lieky, zrejme to tak ľahko nepôjde. Nevzdávam to, samozrejme, musím v sebe nájsť ten poriadok na cvičenie a zdravé stravovanie – len dúfam, že to pomôže. Ver, ani ja za žiadnu cenu nechcem patriť medzi kypré maminy a samozrejme, skôr oceňujem ženu v rokoch (mám 39), ktorá sa o seba stará…
tini 30. 05. 2008, 15:18

ahojki mata, co je to ta hypothyreoza? S liekmi to moze byt komplikovanejsie, to je jasne. ja som zatial doma, ale urcite ze ked onedlho nastupim do roboty, budem mat co robit, aby som si niekde nasla cas na dvicenie. Ako mas velke deti? Ja som zatial vymyslela bojovy plan chodit do roboty aj z roboty pesi, co je asi 40min. ;), ako zaklad pohybu, plus cvicenie – aj kazdy druhy den keby si clovek pol hodku nasiel doma.. Kolko mas kileciek navys? Mne sa zda, ze uplny zaklad je ta pravidelna strava 5-6x denne. Moj muz pri mne schudol za posledny rok 17kg, a to nerobil vsetko dosledne ako ja, ale hlavne sme zmenili to, ze zacal jest 5x denne a mensie porcie- Mam pocit, ze to je skor vec organizacie, myslim toho jedenia, clovek si na to zvykne, pribalit si daco na olovrant a desiatu, so zdravym varenim je malo roboty, to je jeho nesporna vyhoda.. Drzim ti palce, urcite si najdes system, ak ho budes hladat..
tini 30. 05. 2008, 15:19

sisa, ako sa Ti dari?
Sisa 02. 06. 2008, 11:50

no, zatiaľ som iba vynechala sladkosti a mierne obmedzila porcie. Prvé tri dni som schudla 1,5 kg, no už ich mám aj späť, takže asi by som mala byť radikálnejšia. No nechcela som mať hneď pocit, že sa príliš obmedzujem. Zatiaľ z toho nie som nervózna, lebo aj tak mám pocit, že pre seba niečo robím. Nevadí, ak to aj pôjde pomaly, hlavne nech to ide. Uvidíme neskôr. Hýbať som sa zatiaľ moc nezačala, lebo som chorá. Ale ani neskôr to asi nebude s tým pohybom také jednoduché, lebo som lenivec, a okrem toho, môj manžel je doma po večeroch dosť nepravidelne, lebo chodí na tréningy. A ja nemám nervy na to cvičiť doma, veď určite poznáš aké to je, keď po každých piatich brušákoch niektoré dieťa po tebe niečo chce. Ako to riešiš ty?
ludka 02. 06. 2008, 12:56

Mile baby vo vašom veku som tento problem ne rešila. Cez tehotenstvo som priberala prišerne vela raz až 35 kg, a po treťom detsku vahu som mala 47 kg za 2,5 mesiaca po porode, som schudla o 10 kg viac akobola moja povodna vaha pred manželstvom.Prišla som do cudzeho statu, veškera rodina, manžel ma tu nechal bez toho aby som ovladala aspoň zaklady jazyka.Plač deti , nočne vstavanie, cez deň využiť kym spia niečo urobiť, ja ne mala čas ani najesť.Nikdy som ne jedla čokolady a sladkosti po tom čo sa mi narodili deti, nazačatku som chcela im dopriať, a potom odvykla, chleb ne jedla som 26 rokov, myslim tak normalno, možno za rok 2,3 krajce.A dnes ked´mam deti velke mam viac času na seba , a vaha stupa nekompromisne hore, a to možem povedať že jem zelozrnu rižu mam ju rada, s rybami chodim spavať, kličim si mungo, sosovicu, milujem šalaty, možno mocť velke porcie. Ako že zo vzduchu určite ne priberam, skor ot velkych porcií.Do roboty si nosim stravu ktoru za par vterin, navarim rano,do prace peši. Tak mi devčata poradte čo a ako mam jesť. Mam 48 rokov , 155sm vyšku, 60kg vahu, a nizke sebavedomie, kvoli nikomu by som ne chudla, ani ne mam pre koho, jedine pre seba a svoj super pocit, lubim seba a chcem vyzerať dobre. Na teto stranky chodim pravideľne dva mesiaca, robim niekde chubu, možno som nespravne niečo pochopila. lebo po mesiaci som pribrala 1,5 kg. A ja chcem teraz shodiť 10 kg. Zatial dakujem a čakam vaše rady, a vam vsetkym deržim palce v nelahkom chudnuti, pridavamsa k vam.
tini 02. 06. 2008, 14:21

sisa, najdes si svoj system, urcite musis byt s tym, co robis vnutorne spokojna a nebrat to ako nanutene “zvonku”. Tiez si myslim, ze rychlost na chudnuti nie je to najdolezitejsie, skor dlhodobost udrzania vahy, preto si kazdy musime zvolit svoje tempo. Mne to slo vcelku rychlo, ale dnes vidim, ze aj keby som chudla o pol roka dlhsie, co by bolo ine – tak ci tak teraz stale sa stravujem viac – menej rovnako;) S cvicenim, to poznam, ja tiez nemozem cvicit, ked su deti hore – teda robievala som to, ale dcerka po mne mala tendencie skakat alebo sa tulit, zrovna ked som lezala na zemi, alebo presne furt dakto daco chce. Cize cvicim bud cez obed, ked spia, alebo vecer okolo 9tej, ked ich ulozim. Ja som tiez leniva necvicenie a dost casto sa mi nechce. Ale vidim, ako mi to prospieva – citim sa lepsie fyzicky, viac vladzem – a aj psychicky mam potom zo seba dobry pocit. Takze sa oplati premahat. ja momentalne tiez nemam moznost niekam chodit, nema mi kto strazit deti, a byvali aj dost casto chore, takze by som viac nechodila ako chodila, ak by som sa dakde prihlasila. zato na cvicenie doma nemam daleko, a ani ziadne vyhovorky;)) Je to lepsie, ako nic, aj ked aj tazsie;))
tini 02. 06. 2008, 14:27

ahojki ludka, to s tou cudzou krajinou poznam, z podobnych dovodov som pribrala;)) Podla toho, co pises, tvoja vaha nie je az tak strasna, aj ked jasne, ze zhodit je z coho. 10kg by sa Ti kludne mohlo podarit. Tu na stranke chudla okolo 50r aj anna, tiez dala dole riadne kilecka, tusim 23. http://www.schudnem.sk/2007/06/08/schudla-som-23-kil/ tu je aj link na jej clanok. Takze vek urcite nie je prekazkou. Neviem, ci si uz citala aj tuto mirovu stranku – http://www.chudnutie-ako.sk/ako-schudnut/ , su tam dost podrobne info k strave a zostaveniu si jedalnicku. Ak chces, napis, co tak jedavas, podla toho sa da zistit, ci robis niekde chybu. Zaklad je jest 5-6x denne primerane porcie vyvazenej stravy. Ak ma clovek spomaleny metabolizmus, napr. pri dietach, tak je mozne ze pri tomto stravovani troska priberie, ale potom ide vaha dole. To asi Tvoj pripad nebude, ked hovoris, ze jedavas, a dost. Velke porcie malo casto krat dovodom mozu byt tiez. Ved ak chces, napis jedalnicek.
mata 02. 06. 2008, 14:56

Ahoj Tini, tak odpovedam: hypothyreoza je autoimunne ochorenie stitnej zlazy, pri ktorom po slovensky dochadza k spomaleniu, alebo uplnemu vyradeniu spravneho metabolizmu, teda teoreticky, mala by som stale a vela priberat – chvalabohu, nestalo sa tak, uzivam lieky, a drzim sa – ale chcem schudnut to, co sa mi nalepilo. Moje deti…? tak dcera bude mat 18 a syn 16 – cize deti uz nie… ja chodim peso stale, mam to tak 15 min. ostrej chodze do prace, spat rovnako. Milujem pohyb, len na to organizovane cvicenie nie vzdy mam cas, ale ked si ho najdem, tak makam poctivo cca 1 hod. – do uplneho mokra – doslova !!! Trochu ma potesilo, ze pri tom kontrolovani jedla, pitia a cviceni, ide vaha, sice pomalicky, ale predsa, dolu… mam novu digi vahu s meranim tuku i vody – uvidime…
tini 02. 06. 2008, 23:30

mata, neboj, pojde to dole. Ono zaklad je tak ci tak strava – az 80 percent chudnutia. Ak chodis vela peso, to je super. Ja som tiez inak pri chudnuti akurat “chodila”, spociatku som tiez na viac nemala cas a ani neviem, jak by som s tolkymi kilami robila brusaky;) Az neskor som pridala cvicenie, a uplne seriozne az po schudnuti, kvoli budovaniu svalstva. Ono s tou zlazou to je komplikovanejsie, ale na fore tiez schudla ivazka riadne kilecka a tiez ma daco so zlazou, pokial to je pod liekmi, nemalo by to asi robit problem.. Ked ide vaha dole, to je zaklad, aj ked pomaly – aspon iste! Miro tiez doporucuje pomale chudnutie, to clovek isto nic nepokazi..
mata 03. 06. 2008, 9:42

Je to fakt, vaha mi stale ide dolu, hoci takych 150 g denne, a to sme cez vikend grilovali – a bol aj kusok torticky, sice tvarohovej s jahodkami, ale bol, aj nejake to masicko bolo, takze… ale zda sa mi, ze to skor pomaha ta voda, co pijem, poctivo, snad aj tie tri litre denne. Kavicky sa nevzdam, to nie, lebo vecer som velmi unavena a nic sa mi v tom teple nechce robit. Baby, neviete nahodou, kolko KJ moze mat 110 g zmesi Relax od Alfabio? Su tam kesu orechy, lieskovce, mandle, hrozienka a nejake cerealie. Len nutricne hodnoty chybaju… :-)) inak sranda, v takej Afrike riesia podvyzivu, a my tu, chudnutie a tesime sa z kazdeho zhodeneho gramu… fakt paradox…!
ludka 04. 06. 2008, 12:17

ahoj tini,dik za odpoved, si ma veeelmi potešila tym že aspoň niekdo všimol ma na tejto stranke. Ja mam problem prave vo vytvorenií jedalnička, a spravne to vyratať pre mna.Čitam tu skoro každy deň, aj po nekolko časov som na stranke. Ako viem že na nektore vecy ne som naučena. Ne raňajkujem vobec na to neviem ako mam navyknuť ani ne desatujem, ne pusti mi žaludok. Obedujem stravu ktoru donesem. Pripravujem bez tukov vobec bud v pare alebo na maličkom množstve oliveho oleja. Kvantum zeleniny bud vsurovom stave vo forme šalatov alebo na pare udusenu ku tomu bud kuracina prsia alebo ryba a tu je kameň urazu dosť vela , ne važim lebo stale neviem kolko možem ja shltnut na moje proporcie. A ked pridem z roboty zjem vsetko čo ne zje mna.aj ked je to zdrave.kličky, zeleninu,masko, a trva mne večera dlho, ne preto že prežuvam ale preto že ne cytim pocit sytosti.Prave preto som chcela jedalniček pre mna. Lebo všetko čo som čitala mne je jasne, ale ked ne mam rada,mlečne vyrobky okrem syrov , tie milujem, chlib ne lubim, ako by bol iny ako ked som bola mala ,vtedy som škodila chlebiku, mal vynimočnu chuť.Ked si urobim pomazanku zelerovu cicerovu, pohankovu tu jem ližičkou, chlieb ne musi byt.Teraz sa učim ne soliť, alebo velmi malo, a učimsa piť vodu pravidelne aj ked toto ide tažko, ale dodržujem pitny režim. Nievem ako urobiť jedalniček aj ked som toho vela prečitala, ked jete chlebik , pijete acidka jogurty, a tu ja tapam neviemcim mam čo zameniť, a v akom množstve. Avšak schudnuť musim, som taka že viem držať disciplinu len musim vedeť aku.Ked maš chuť a čas neako ma nabadať na spravne vecy ja tych 10 kil určite shodim. A ešte jedna vec ja mam maniu s nakupovania , som neskutočne švihnuta, vždy si myslim že dňes urobim nakup a dosť a tak aj tri krat za deň. Doma je zasob na velku rodinu, ktora by mesiac ne musela isť do obchodu. To je tiež nespravne, a neviem ako sa tej manií sa zbaviť.Ďakujem ti .A chcem povedať tato stranka je nečim vynimočnym s čim som donedavna ne vstretla. Ja pred tym bludila po dietach ani sama neviem ako som trafila sem.Ale som vdačna všetkym ktore prispevaju tu svoimi člankami , komentarami, skusenosťami,všetkym prajem krasny deň a vela shodenych natrvalo kil. Do chudnutia.
tini 04. 06. 2008, 13:36

Ahojki ludka, mozno Ta nepotesim, ale mam pocit, ze niektore veci v stravovani by si ozaj mohla zmenit, pokial chces chudnut. Pises, ze neranajkujes a nedesiatujes, to je zasadna chyba. Myslim si, ze sa da na to zvyknut. Po troske. Das najprv nieco male na desiatu, aj za cenu, ze to bude “nasilu”. podobne na desiatu. Postupne si zvyknes a pridas na mnozstve. Metabolizmus z rana sa potrebuje nastartovat, rozhybat. je to VELMI dolezite. Obed vyzera fajn, ale prilis vela by to nemalo byt, max 150g masa na porciu, zeleninky tak do 200g. Skus si odvazit. Daj si este rozumny olovrant v robote, aby si doma nezjedla vsetko, co vidis. Proste aby si rozostupy medzi jedlami mala tak 2-3hodky. Podla mna sa poobede a vecer nemozes dojest, lebo si vyhladovana z doobedia (aj ked si to neuvedomujes, lebo si tak zvyknuta, ale organizmus si pamata). Chlieb by si tiez mohla jest, celozrnny. Ak chces pomoct s jedalnickom, urob si plan na dalsi den a napis ho sem, mozem omrknut, upravime porcie a zlozenie, ak bude treba. Citala si clanky aj na http://www.chudnutie-ako.sk? Tam je toho kopec o strave. Ale vazne – skus zacat ranajkovat. Uvidis, pojde to. Nie si jedina a prva, co sa do toho bude premahat;)) Ale ma to zmysel!!
ludka 04. 06. 2008, 15:14

tini dik za povzbudko zajtra skusim a urobim jedalniček na omrknutie zatial pačko, pekny zbytok dňa
dada 04. 06. 2008, 19:13

Tini, chcem ta len pozdravit a spytat sa, ci si aj ty mala pocas chudnutia nejaku krizu. Tak krasne mi to islo, az idealne… A zrazu prisla chvila, ked som sa dozvedela, ze zamestnanie, na ktore som sa rok tesila, pripravovala, uz nie je “moje” a psychika sa mi odrovnala. Viem, ze to nie je OK, musim sa zorientovat, skoncentrovat, rozhodnut, kam a ako dalej… Mam zdrave tri deti, vyborneho manzela po boku, mam preco byt krasna a kracat dalej… Navyse,stazovat sa na nejaku “nepsravedlnost” je smiesne… dost na tom, ceeeeelkom som sa opustila a to, ze som sa opat ozvala pokladam za velky uspech, lebo viem, ze budem dalej pokracovat v zdravom duchu :-) Drz mi prosim palce, aj ostatni, rozum by vedel povedat vela pouceni, ale emocie su tak nevladatalne… Napisem zas, ako sa pasujem so zivotom a chudnutim zaroven.
tini 05. 06. 2008, 7:46

dadka, pocas chudnutia nie, ale zrovna teraz mam daku krizu.. Nie ze by som zase nekontrolovatelne jedla vsetko mozne, ale mam k tomu sklony a obcas sa mi fakt podari zjest veci nie z mojho jedalnicka.. Neviem, ci je za tym psychika, aj ked tiez momentalne tiez mam daky blby cas, ale ono tie svinky sladkosti a kolaciky mi neprestali chutit, ako som si myslela;)) Takze si musim niekedy nanovo uvedomovat, co chcem a co nechcem. To ze chcem byt radsej stihla, a zriect sa kolacikov.. Niekedy mi je luto, ze nie som ako taki “obycajni” stihli ludia, ako moja kamoska, ktora uplne prirodzene je kolko jej treba, sladkosti jej extra nechutia, len tak normalne, obcas si da.. A teraz caka babatko, ma 6-8 tyzdnov do porodu a pribrala asi 8kg, idealne, ma len brusko, vobec neje za dvoch, iba kolko treba, uplne prirodzene.. Ja fakt musim na stravu mysliet, ona tato nasa zdrava mi chvalabohu vazne vyhovuje a neni to pre mna dieta, cize nemam pocit, ze daco stracam, ale musela som sa to ucit a uz asi furt sa budem musiet udrziavat pri “dobrych mravoch”. Lebo stare chute volaju.. A co by som vlastne chcela, aby moje zlozvyky, co som praktizovala dakych 20 rokov presli zo dna na den, alebo za rok, uplne? Takze vidim, ze praca na sebe pokracuje.. Uvedomujem si, ze je to vsetko naozaj v hlave a mysleni.. A tak sa chystam daco si poprecitovat na temu stravy, ono mi to vzdy troska premyje mozog;)) Je mi to luto s tou pracou, ja mam zatial pracu prislubenu, malo by klapnut, ale ktovie.. zato ma trapia ine veci, pre mna osobne este horsie, a riesenie na obzore nevidno;) A dako mi to doslo, ze zas sa idem totalne presidlit, pretrhat zas kontakty tu a korenit sa niekde inde, hoci sa tesim a vzdy som to chcela, teraz mi je fakt divne.. Takze drz sa, zivot neni lahky, nas zeny emocie vyvedu z miery riadne, je to normalne, ale disponujeme aj rozumom, tak nie sme celkom stratene;))
ludka 05. 06. 2008, 9:37

Ahoj tini posylam na omrknutie moj jedalniček na dnes pridala som teda tri jedla 2 do obeda a 1 podvečer. Asi ne je celkom spavne aleneviem čim mam zameniť chlieb a jogurt . Inač som ho zjedla no ne je to moja parketa. Inač možem pribinačik jesť ?ten lubim. A mam rada všetky druhy vloček, najradšej pohankove a rižove. Čo keby som ich suche vmesto chlieba jedla, to možem. No nič musim napisat čo som vykuzlila lebo čo ked niečo budem museť opraviť do večera.
– 7.00- aktivia biela
– 10.00- zelene jablko
– 12.00- Mirov recept(kuracie pečenky s porom a zeleninou dusene s kade akymi koreniami bez soli), ne konzumovať soľ sa tiež učim.
– 15.30- odchadzam z roboty ale dam si 4 platky kuracej šunky a 2 paradajky.
-19.00- to čo bolo na obed len pecenek v celku dam 3 kusky a zvyšok bude zelenina a mešanyj šalat( redkovky zelena cibulka a uhorka s bodliakovym olejom a bylinkami.).
Na zaver vodu v robote sa mi celkom dari piť. Mam ju stale na stole donesem 2 pohare,a ked dopijem druhy hňed idem doplnit zasoby ne ratam kolko vypijem no myslil 2 litre určite. S neterpenim čakam na kritiku.
Sisa 05. 06. 2008, 14:30

Ahoj dada, suhlasim s tini v tom, ze vsetko je v hlave. Ja to citim rovnako a viem, ze hlavne v tom je problem. Vzdy, ked som bola v neriesitelnej situacii, alebo som mala problemy s ludmi, na ktorych mi zalezi, pribrala som. Pes je zakopany asi v nasom detstve, ked sme sa este len ucili zit a bojovat s problemami. Stastie som si predstavovala ako moju mamicku s kolacikom v ruke. A vzdy ked som v strese a chcem trochu vypnut, pripada mi ako najrychlejsie riesenie dat si nieco sladke. Ked chcem chudnut, alebo zdravo zit, musim mat na to klud a ked ho nemam, tak nemam chut rozmyslat nad tym, co zjem. Pre mna je mozno riesenim zamenit cokoladu za nieco ine, napriklad musli tycinku – hoci ma tiez vela kalorii, nechuti mi az tak velmi a viem, kedy mam dost.
Ludka, ty sa netrap tym, ze nemas rada mliecne vyrobky. Nie su az take zdrave, ako sa o nich hovori. Mlieko vraj napriek vysokemu obsahu vapnika odvapnuje, lebo telo ten vapnik z mlieka nevie spracovat. Pre niektorych ludi je dokonca mlieko velmi skodlive.
ludka 16. 06. 2008, 10:37

Tini stratila som prve 4 kg, vaha stoi ako mrtva dole ani za svet ne chce isť. Je pravda že vžy ne dodržim 5 krat jesť, inokedy mi ne ide nič na chuť Dajme tomu včera som o 16 hod. jedla prvy krat zeleninovy šalat, aj to ne že by som mala potrebu v jedle, len som musela. Dnes asi napravim, ale viem že ne je spravne ne raňajkovať, no ne možem , jednoducho ma napina s jedla. Ale desiatu som dala pol papriky a pol syra cootydža.Na obed si dam šalat zeleninovy a kurasi zvitok zo špenatom, na olovrant dojem ten zvyšok syra a na večeru dusenu brokolisu a vajce na tvrdo.Ked tak často jem tak hlad ne cytim i vcelku sa mi zda porcie menšie ja ne važim jedlo aj ked mam to robiť, len viem že tolko toho ne zjem.A zase zabudam na pitny režim, lebo ani to som ne robila pred tim.Rozpravkovy den prajem. Inač chudnuť asi budem lebo konečne po 11 rokoch samoty som zamilovala. A to viem ako vaha pojde dole. Pačko