Výnimky raz za mesiac?

Komentáre k článku:

1. klara 25. 02. 2008, 17:19

   ten članok je presne ako u mňa: ja si tiež radšej nedám ani kúsok, lebo viem, ze potom si poviem, že už mám aj tak zbabraný deň a dám si to sladké celé..preto tvrdo makám a odolávam takýmto nástraham..poznám svoje telo a snažím sa ho spoznávať ďalej a viem, že kúsok mu akosi nestači-takže radšej si maškrtu nsdám vôbec a mám pkoj!!

   minule som sa tak nad tým zamýšľala:
   keď niekto pije a je veľký alkoholik-tak vieme, že to škodi, a keď je trochu viac uvedomelý tak sa s tým pokusi prestať..
   ak niekto fajčí a tiež vie, že mu to škodi, tak sa časom-zvyčajne zo zdr. dôvodov tiež skúša prestať…
   a podľa mňa-zlé stravovacie návyky je niečo podobné ako holdovať alkoholu prípadne cigaretám…akurát spoločnosť sa na to pozerá menej kritickým pohľadom..
   a na druhej strane je rovnako ťažke pre alkoholika, fajčiara a vyžierača prestať s týmto zlozvykom…všetky 3veci vedu len k jednemu a to je choroba prípadne smrť..
   tak prečo teraz pociťovať chviľkovy požitok z niečoho, o čom si len namýšľame, ake je to dobré(napr. zákusky a čokoláda..pritom ovocie je oveľa chutnejšie)..a o pár rokov budeme len na roznych liekoch a chodiť od lekára k lekárovi….

   ale je dobré odolávať..ja napr. vidím sama na sebe, že čím viac odolávam, tak tým viac mi aj chuť na sladké ubúda

2. tini 25. 02. 2008, 19:02

   Ja mam na riesenie danej problematiky jeden zlepsovak, mozno sa tu onedlho objavi;)))

   Co sa mna tyka, som asi trocha iny typ. Najma teda zvacsa problem “vyzierania” bol problem psychicky, vnutorny, a ked mi to doslo (coz trvalo dlho, bol to proces a vyvoj aj v oblastiach zdanlivo s jedlom nesuvisiacich), podarilo sa mi vnutri oddelit jedlo a riesenie problemov. Tym sa stalo, ze sa jedlo presunulo do kolonky “stravovanie” z kolonky “riesenie problemov”. Po tomto zakladnom posune som vlastne sa vrhla na chudnutie. Avsak, iste vynimky som si “zapracovala” do dietneho planu, ako napriklad par kociek cokolady, 1-2 keksiky atd (nie denne samozrejme, ale obcas). To mi pomahalo brat to tiez ako isty druh potraviny, ktoru si dat mozem, obcas, aj ked nie je pre stravovanie idealna (a vlastne ani potrebna). Na ktoru clovek obcas (pri spravnom stravovani a zivotnom style fakt obcas) – dostane chut a proste si ju da s mierou. Aj ked samozrejme v mojej hlave casto prebiehalo premyslanie nad tym, ci to teda nutne je a neni lepsie uplne taketo veci z jedalnicka vyradit. Ked som sa vsak o to pokusila, skor o to viac som mala na cokoladu chut;) Jedine, comu sa velmi vystriham, je skonzumovat nejaku vynimku na baze vnutornej nepohody (lebo pre mna to je ta priepast, z ktorej som sa dako vyhrabala a spat do nej nechcem).

   Toto vsetko co pisem, neznamena, ze niekedy tiez nezjem viac, ako by sa patrilo. Zrovna vcera som piekla muffinky, mali sme doma take male vyrocie, planovala som si ich aj pre seba, avsak tiez sa mi miesto jedneho podarilo zjest dva, boli fakt skvele;)) A musela som sa ovladat, aby som sa nepustila aj do tretieho. Dnes uz viem, ze podobne situacie budu vzdy, dobrotam sa clovek vyhnut nemoze a tak je najlepsie naucit sa s nimi nejak “narabat”. Jednym riesenim je uplne ich “odpisat”, druhym urcit si nejaku vnutornu mieru, a tu sa snazit dodrzat. Ale este stale rozmyslam o tej rozumnej miere, kde je. Citala som clanok o ortorexii, a tiez mi doslo, ze zas to s tym jedlom tiez nechcem prehanat tym smerom, ze za ziadnych okolnosti nic “nevhodne” nezjest (coz mi tusim svojim sposobom aj hrozilo;). To je tiez otroctvo jedla, aj ked ineho druhu, hoci nema nejake zdravotne negativne nasledky;)) Riesenim je byt slobodny, brat jedlo ako jedlo, a obcas si uzit aj to, co nam chuti, aj ked to je sladke, alebo slane, alebo mastne. A najma s kludnym svedomim. Ale iba obcas. Mozno casom zistime, ze to netreba vobec. U mna to tak aspon funguje, ze dakedy fakt dlhy cas, tyzdne ma nic ani nenapadne, a potom je take obdobie, ze ma dobroty viac pokusaju. Je to boj na cely zivot, co uz;) Ale ja verim, ze vitazny;)

   Miro, inak sa mi velmi paci Tvoj clanok. Myslim, ze co si napisal, si vystihol za mnohych. Vlastne som sa Ta uz davnejsie chcela spytat, ci aj Ty mas povolene nejake vynimky (oficialne) a ako casto, pripadne co medzi ne zahrnas.

3. Miro Veselý 25. 02. 2008, 22:35

   Jasné, že som si povolil výnimky. A teraz ich chudnem. Čím ich je menej, tým lepšie. Určite zas pôjdeme opekať slaninku.

4. Eva 26. 02. 2008, 10:03

   Zrejme to poznáme všetci. Doma som sa dokázala držať celé týždne. Na návštevách tiež. Akonáhle som prišla k rodičom, odolala som prvému náporu. Potom som si povedala – veď jedno jedlo aj keď je energetickejšie ako zvyčajne zvládnem. Po jedle prišiel na rad dezertík. Potom oriešky. Čipsy. Keksíky. Kúsok čokoládky. Celý dezert. Keď poruším jedno pravidlo, prečo nie hneď všetky. Veď sa vrátim domov a do svojho normálu.
   Za jeden prežratý deň ma na smrť neodsúdia. Zvyčajene sa to neodrazí ani na váhe. A keď je pár dekov hore, no veď je to zadržaná voda, zajtra to bude fajn. Ale telo si všetko pamätá.
   Výnimky. Najskôr raz mesačne niečo malé. Potom raz týždenne trošku väčšie. Dva razy za týždeň kúsok čokolády. K tomu polovicu klobásy. Skončí to miskou rôznych orechov denne. Takže nie výnimky. Nové pravidlo.
   Paralely s alkoholom, cigaretami a drogami sú na mieste. Vo chvíli obžerstva som ako narkoman. Závisláčka. A cesta späť je stále ťažšia. Pokiaľ trvá takéto obdobie pomerne krátko, návrat je možný. Znova si upratať v hlave a začať s novými pravidlami. A bez akýchkoľvek výnimiek.
   Jednoduchšia je vždy profylaxia. Liečba je náročná a zdĺhavá. A bolestivá. Bolí hlavne strata sebavedomia a sebaúcty.

5. Miro Veselý 26. 02. 2008, 10:08

   Eva, myslím, že stručnejšia definícia, akú si napísala neexistuje. Takže podčiarkujkem z tvojej správy 2 vety:

   Takže nie výnimky. Nové pravidlo.

6. tini 26. 02. 2008, 13:53

   evka, miro, mate pravdu s tymi vynimkami v tom,, ze sa zvyknu zhustovat. Mna to sice zatial nepriviedlo nikdy k tomu, ze by som sa pustala do hocicoho a hociako stylom “ved to je jedno”, ale sledovala som na sebe tiez fakt, ze najpr kusok cokolady za 2 tyzdne, potom za tyzden, a pripadne aj castejsie. To uz mi blika kontrolka, a vyradim spatecku. Iste je riesenie vynimky si zakazat uplne. Asi kazdy si v tom musi najst cesticku. Podla toho, ako mysli, citi a papka. Myslim, ze je to narocne najma casom. Este pri chudnuti je clovek v akomsi behu, a ide to lahsie ako v udrziavacke. Takze, uvidime, co si povieme o 5 rokov na tuto temu;))

7. iva 26. 02. 2008, 22:18

   No neviem či je to také jednoduché povedať si nie.Spapkať 3rožky na raňajky nie je premňa problém.Čokoládku tak k životu nepotrebujem zato mi chutí repkový med či salko.Zeleninku mám tiež veľmi rada a schrúpem jej kvanta pijem denne 4-5litrov a som schopná zožrať k tomu kvanta bez toho že by som bola dajako prejedená.Keď k tomu poviem že mám pevnú vôlu asi si to troška protirečí ale nahodila som si detoksikáciu a zvládam ju krmím sa len ryžou k tomu postupne ide zelenina snažím sa tým dačo urobiť pre telo a zároveň troška znížiť váhu ale ako pokračovať potom ďalej?Veď keď si dám normálny obed teda polievku a to druhé mám vybrané kalórie až až.Tak by som bola rada Miro keby si mi dajako poradil.len nie tým že najprv priberiem a potom si to moje telo na to zvykne…Ja viem všetko ide keď sa chce ale nesmieš sa vrátiť to je jasné.Ale človek si musí povoliť dajaké prežieranie aby sa mal na dačo tešiť a zasa ísť tou svojou cestou.Ja mám rada treba jedlá z múky určite radšej než mäso tak neviem.Športovať športujem raz menej raz viac momentálne sa mi nechce som stále unavená a ospalá a nejde mi sa dokopať do toho istého režimu akosi je na všetko málo času.Výhovorka možno hej ale nie vždy šport ma bavil vždy len mi niekedy vadí že sa nevyspím a dám radšej prednosť posteľke tak čo mi teda poradíte?a tie športy sú dva krát aerobic týždenne tak isto i volejbal to zredukujem občas na jedno a jedno cez leto “bíč”volejbal a hasičský k tomu mám na starosti aj deti ktoré cvičím.k tomu momentálne výnimočne tenis,občas stacionár teraz mám nový eliptical,občas on-line korčule lyže,brusle, teraz chodíme každú nedeľu na spining.chcela by som chodiť behať aby som dačo z toho môjho objemu aj zhodila ale kedy keď som lenivá.A keď chcem chudnúť tak musím športovať viac či inak lebo to moje telíčko si už zvyklo na to množstvo.Dačo som zhodila a rok si to i držala ale svojou pažravosťou som si to pokazila a začala som jesť normálne a aj večer.Takže teraz keď mojou úpenlivou detoksikáciou prídem k vysnívanej váhe nesmiem podľahnúť.Lebo som toho názoru že keď sa váha ustáli tak toľko nenahrabem na seba.Bola by som rada Miro keby si sa mi teda ozval a ja mohla s tebou diskutovať o svojom probléme s tebou.tak prajem pekný večer s pozdravom Iveta

8. tini 27. 02. 2008, 0:10

   iva, nie som miro, ale hadam sa neurazis, ked tiez daco napisem;))

   Ja si myslim, ze ak chces byt stihla, a to dlhodobo, tak musis zmenit zivotny styl a stravovanie nafurt a tesit sa z niecoho ineho ako prezierania;)) Dokonca si myslim, ze akakolvek detoxikacia ci ake ryzove cudo je na dany ciel dost nevhodne (skor kontraproduktivne). Skor by bolo ziaduce vlozit energiu a schopnost odriekania si do rozumne zostaveneho jedalnicka, ktory by si uz v principe mohla “papkat” uz nafurt. Principialne, jasne ze nie dokola to iste. Jedine ak sa pri chudnuti naucis jest, mozes si nadobudnutu vahu aj udrzat.

   Avsak v prvomrade je na mieste zmenit zmyslanie, o sebe, o jedle, “prezierani sa”. Nemyslim si, ze si ho “clovek musi povolit, aby sa mal na co tesit”. Treba sa naucit tesit z niecoho ineho. Tak isto je rozumne mnohe jedla z jedalnicka radsej uplne vynechat – ci uz z hladiska chudnutia, alebo zdravia. Ak budes brat svoje chudnutie a tzv. “detoxikaciu” ako prechodny stav, a dufat, ze rychlo pominie a konecne sa dostanes k normalnemu papkaniu, vyhliadky na udrzanie si novej vahy budu asi velmi male.. Ono aj ked sa vaha “ustali” a zacnes papat ako predtym, prejedat sa, kilecka opat zacnu pribudat (a velmi ochotne, po predchadzajucej “hladovke”).

   V kazdom pripade, my tucni, pripadne “byvali tucni” si musime vybrat medzi papkanim lahodok a stihlou liniou. Ide o to, o co nam ide. Ja uz nechcem nosit rifle cislo 46. 36ky mi sadnu ovela lepsie;) A trpiet zavislostou na jedle. Psychicky aj fyzicky. To uz poznam, dakujem, stacilo aj na cely zivot. Preto sa mi ozaj neoplati vracat k starym stravovacim navykom;) Vzdy je nieco za nieco. Coz je pozitivne, castokrat ak sa clovek niecoho vzda, ziska este viac. A takto to plati aj o nasich chutkach. Ziska viac slobody, napriek istemu obmedzovaniu (vlastne vdaka nemu), a v konecnom dosledku si aj jedlo moze uzivat s chutou. A pri tom aj nepriberat;)

9. Miro Veselý 27. 02. 2008, 9:04

   iva ja sa síce možno ozvem ale diskusia o probléme je ťažká. nechce sa ti spraviť to čo funguje. vety ako “dám radšej prednosť posteľke tak čo mi teda poradíte” signalizujú, že by si síce rada chudla, ale nechce sa ti do toho. tak ľudské.

   predstav si rozmaznané zvieratko, alebo dieťa. jeho rozmaznanosť mu škodí, ale nerado by sa vzdalo výhod, pohodlia. sme celkom rovnakí. buď nám je fajn a priberáme, alebo drezúra a funguje to. no a keď drezúra, tak potom by malo ísť o správnu drezúru, nie ryžové kúry a iné voloviny typu detoxikácia a podobné.

   najskôr si toho čo najviac načítaj. potom začni cieľavedome konať.

10. mima 27. 02. 2008, 10:51

    Moja osobná skúsenosť s vyberaním vhodného jedla a povoľovaním výnimiek je asi taká, že zakázané najlepšie chutí. V živote som žiadnu dietu nevydržala dlhšie ako 3 dni. Prečo: Napr. delená strava . Jeden deň by som mala jesť iba bielkoviny a zeleninu. Najedla som sa, žalúdok bol až nad mieru plný.Ale mne stále niečo chýbalo. Jedla som ďalej povolené jedlá, aj keď sa už do mňa nemestili. Ale sýta (psychycký pocit sýtosti) sa nedostavil. Trpela som pri tom. Pri ďalšom hite – kapustovej tukožeravej polievke som jej zjedla toľko, že som skončila na injekciách proti alergii na kapustu, ktorá sa mi ani pretým ani potom neobjavila.
    Poznám zásady stravovania, podľa ktorých sa tu veľa ľuďom podarilo úspešne schudnúť. Hovorím si – veľmi dobré dokážem to aj ja. Začala som to praktizovať. Ráno – v pohode jogurt zmes vločkov – ovsené pšeničné, pár hrozienok, semienka.-
    2.jedlo o 11.00 nejaká bielkovina k tomu
    zelenina ryža alebo zemiaky. Tiež pohoda.
    Potom ešte v práci ovocie okolo 14.30, môj obľúbený jogurt s vločkami aby ma nechytil doma nekontrolvaný hlad. Rozum hovoril, že už majú nalesdovať len nejaké bielkoviny a zelenina, lebo sacharidov už stačilo. Takže aj nasledovali. Ale stále mi niečo chýbalo. Skončilo to pri troch krajcoch chleba alebo navarenom jedle pre ostatných. Čiže energeticky viac ako keby som to nevhodné jedlo bola zjedla hneď. Tak isto to bolo aj s jogurtom bez nejakých tých sacharidov. Keď som zjedla 1 jogurt s hrsťou vločiek, bola som spokojná. Ale jogurt bez vločiek jeden nestačil. Boli hneď 2 a pocit spokojnosti že som sýta sa nedostavil. A s tým objedaním je to u mňa asi tak, že keď “musím jesť” nie že som hladná, ale niečo kompenzujem, nerozmýšlam nad tým že čo zjem. Nepotrebujem sladkosti alebo nieho špecifické . Zjem to, čo je na dosah. Pripadám si ako môj syn keď bol malý. Keď už nechlec cumlík, a bol nevrlý vypýtal si fľašu s čajom, nie preto že by bol smädný, ale preto, aby mohol niečo cmúľať. Čiže, môj problém je asi v tom, že musím dostať sacharidy viac ako je vhodné a somozrejme objem aby som bola spokojná a nemyslela stále na to, kedy budem jesť a čo ešte je na dosah čo sa dá zjesť.
    A ten objem- nikdy som neužívala super prípravky na schudnutie – lebo som vedela že pri mojom spôsobe stravovania, by to aj tak bolo len niečo navyše, že to svoje by som aj tak schňapla. Ale teraz som si kúpila vlákninu – rozpustnú indickú. Že teda skúsim. Stojí v špajzi už dva mesiace – zjedla som 1 lyžičku. Odporúčajú 2 lyžičky denne max. 5 lyžičie. Pomôže mi jedna lyžička pri každom jedle znížiť to moje žiadané množstvo jedla?

11. kundolina 27. 02. 2008, 11:48

    Ku frekvencii výnimiek – počas chudnutia mi nerobilo takmer žiadny problém vyhnúť sa mojej slabosti – sladkostiam. Teraz je to ťažké, oveľa ťažšie. Ja som to vyriešila systémom – v sobotu do “obžratia” – vyhovuje mi to. Je mi potom tak čudne na žalúdku a hneď sekám dobrotu. Len tie poznámky okolia – “veď vraj chudneš a toľko sladkostí…..” Okolie však nevidí, že počas týždňa sladké nejem (zatiaľ jedna výnimka PMS – ale inak si dokážem rozkázať, veď v sobotu si dám). Objavila som jednu malú pomôcku – kúpila som si sacharín a v stave totálnej bezmocnosti cez týždeň – jednu tabletku sacharínu + veľa kakaa + trošku mlieka – vznikne z toho hustejšia kašička a keď ju zjem som spokojná aj chúťky ma prejdú.
    Mne takýto systém vyhovuje. Každý by si mal nájsť ten svoj vhodný režim a nejaké pomôcky v stave “núdze”. A veľmi dôležité je stanovenie si reálneho cieľa. Keď niekto chce dosiahnuť príliš nízku hmotnosť, potom alebo bude do smrti tvrdo dodržiavať nejaké pravidlá, alebo bude donekonečna frustrovaný zo svojej “slabej vôle”. A takáto frustrácia vyvoláva spätne ďalšie porušenia až je z toho krásny bludný kruh (a žiadna radosť v živote).

12. tini 27. 02. 2008, 13:13

    kudnolina, na mna chut na sladke chodi tiez v udrziavacke viac ako pri chudnuti. Suvisi to s kdecim, ale vcelku si vystacim so zdravymi nahradami sladkeho, ako ovocko, pripadne susene ovocko, proteinova tycinka, tvaroh s medom a hrozienkami.. Na rano jedavam jogurt s ovsakmi a susenym ovocim (bez cukru samozrejme susene) s lyzickou medu, coz sa da povazovat za sladke ranajky, pritom podla mojho usudku aj zdrave. Ale jasne, ze si z casu na cas dam aj “normalnu” sladkost, i ked to uz neni to, co kedysi (mnohe mi jednak nechuti, a inemu si zas schvalne neprivykam). Ale tiez si to musim striehnut, aby boli obcas. Tiez si myslim ,ze sa to da, na mne by absolutne vylucenie cohokolvek sladkeho kedykolvek dlhodobo nefungovalo.

13. tini 27. 02. 2008, 13:22

    Mima, zda sa, ze uz vies co na Teba funguje a co nie. Ten system sama na seba si urcite najdes. Ak Ti pomoze stravovat sa zdravo, a po prichode z prace si dat “co je navarene”, ale rozumne (ak to je mozne), tak skus najprv to. Este lepsie, ked si pred takymto jedlom doprajes pohar vody, a daku zeleninku nalacno;)) nevidim dovod, preco by si mala jest jogurt bez ovsakov. Ja si myslim, ze aj ked si das poobede nejake pomale sacharidy, tak je to v pohode – najma ak robis vonku fyzicky. Podla mna treba skusit vsetko, co by Ta viedlo k ako tak normalnemu jedalnicku primeranych mnozstiev. Ono aj zaludok sa stiahne, prestane pozadovat velke mnozstva. A ked bude strava vyvazena, myslim, ze take tie chute na ine budu sa objavovat omnoho zriedkavejsie (v delenej strave to jasne ze neni mozne, ja osobne ju povazujem z viacerych hladisk od veci). Aj ked si myslim, ze zo zaciatku by si mala byt nejaky tyzden – dva skusit vydrzat aj mierny pocit hladu, teda skusit sa nenajest “do syta” a jest pomaly. Podla mna k tomu netreba nic specialne, myslim teraz na tu vlakninu, aj ked teda ja s tym nemam ziadne skusenosti. Neboj sa najst si vlastny sposob, ako schudnut, nemusis prejst na nejaku inu stravu zo dna na den, mnohi vyzivari dokonca postupny prechod doporucuju. Lebo ak sa aj niecoho vzdas, musis to chciet sama od seba a nie preto, lebo “musis”. Mozno sa dakedy zrieknes aj toho “doma navareneho”, a nebude Ti to tak “trhat zily”. Ak to teraz neide, neznamena to, ze nemozes schudnut. Aj ked teda mnozstvo aspon si striehnut treba.

14. tini 27. 02. 2008, 13:22

    kundolina, prepac, som Ti spotvorila meno;)

15. kundolina 27. 02. 2008, 15:04

    Ahoj Tini,
    na spotvorenie mena si ja teda nepotrpím. Ale keď mi niekto siahne napr. na moju feministickú strunu, to je potom niečo iné :).

16. velkonoha 04. 03. 2008, 21:11

    Ahojte dievcata – myslim, ze tato tema vynimky ano ci nie – uz sa viac krat pertraktovala na tomto ale aj inych forach. Moj nazor je taky, ze radsej obcas vynimka ako stres z toho, ze nieco stale iba MUSIM alebo tamto zase NESMIEM a toho IBA TOLKO a teraz uz NIC, lebo sa to to denneho prijmu nezmesti atd. Nastastie – clovek je obdareny aj rozumom, a tak ak ho zacne vyuzivat, tak v pude zebazachovy snad nesklzne do “pernamentnej vynimky”. A ked ano – je to iste ta najspravnejsia volba – jednoducho preto, ze si ju CLOVEK vybral sam. Ved – kazdy sme strojcom svojho stastia. A ja – som veru velmi stastna, ked si obcas doprajem vynimku, a to aj za cenu toho, ze nikdy nebudem “tabulkovo” stihla. Ved snad nejde nejde len o dodrzanie statistiky, ktora prisne hovori o hmotnosti a proporciach priemerneho cloveka. Ide tu o viac: o harmoniu tela a duse, aby clovek mohol plnohodnotne zit!!! A ja osobne – neviem, ako Vy ostatni – ked moj hlad nebol “uspokojeny” tym spravnym jedlom – som plna nervozity, nespokojnosti a cohosi, co pracovne nazvem “disharmoniou”. A to na mna posobi ovela horsie a som presvedcena, ze aj na celkovy stav organizmu – ako ked urobim malu vynimku a dam si namiesto 10 g horkej cokolady az 20 g! (Samozrejme – nie 5x denne!) :-)

17. mima 05. 03. 2008, 11:35

    Ahoj velkonoha. Súhlasím s Tebou. Pre mňa je napríklad (zatiaľ) nezvládnutelné, dať si na večeru len samé bielkoviny so zeleninou. Tá trocha sacharidov (chlieb alebo zemiak, vločky) tam musia byť, ináč zjem neprimerané množstvo “dovoleného” a stále mi niečo chýba a cítim sa presne tak, ako si to popísala. Ja som totiž asi nejaký sacharidový typ. Sladkosti (okrem koláčov) a mäsové výrobky ma neohrozujú.

18. magdula 06. 03. 2008, 12:40

    Velkonoha, potvrdzujem tvoj “system”. Schudla som (a popri mne aj moj manzel) za 7 mesiacov 9 kg dodrziavanim tychto hlavnych zasad:
    1. Kazdu hodinu pohar vody.
    2. Mensie porcie jedla s kontrolovanym obsahom tuku a sacharidov, objem doplneny zeleninou 5 – 6 x denne.
    Tento system dodrziavam doteraz, uz nechudnem ale ani nepriberam. Ked mam neodolatelnu chut na nieco “nevhodne” tak si dam trochu. Dusicka sa uspokoji.
    Mima, nestresuj sa, ze nezvladas vecere bez sacharidov. kludne si daj kusok celozrneho chleba alebo 1 zemiak a postupne znizuj velkost toho kuska. Uvidis ze si zvyknes a sacharidy ti uz nebudu chybat. Tiez som sa snazila vynechat sacharidy vo vsetkych jedlach popoludni ale zistila som, ze po navrate z prace sa dostavam do stavu diharmonie a tak si k olovrantu vzdy vezmem polovicu krajceka celozrneho chleba a uz ma ziadne dalsie jedlo az do vecere nepokusa.

19. Luss 07. 03. 2008, 15:21

    čauko Kundolina, ja som tiež v udržiavačke a rozmýšľam tiež o tom že si povolím výnimky na oslavách. Chcem sa len spýtať, že keď ideš v sobotu “do obžratia”, koľko si toho povolíš? a ako príjem cez týždeň redukuješ?

20. zuzka 09. 03. 2008, 0:36

    Ahojte kocky,prvy krat som na tejto stranke.Velmi som sa potesila,pretoze som za rok pribrala 10 kg.Mam 69 kg a strasne sa citim.Mam 44 rokov a snazim sa klamat,ze to priberanie ide vekom.Moja nepravidelnost v strave je strasna.Ale tieto clanky ma urcite povzbudia do chudnutia. Ako zacat prvy den?

21. anna 09. 03. 2008, 1:17

    zuzka: prieberanie nemusí súvisieť s vekom máš pravdu :) začni tým, že si prečítaš články Mira Veselého a pochopíš princíp tohto stravovania, potom schudneš určite. Nájdeš ich na http://www.chudnutie-ako.sk, preklikneš sa na ne jednoducho hore cez prvú sekciu “chudnutie”. Môžeš sa zapojiť do fóra, diskutovať, radiť sa, nájdeš tam všetko čo potrebuješ. Blahoželám ti k rozhodnutiu, si na správnej adrese :)

22. tini 12. 03. 2008, 7:56

    luss, neviem, kolko kundolina spapka, ale co sa tyka redukovania prijmu cez tyzden, myslim si, ze radsej to nerobit, ale jedavat normalne, nech je metabolizmus vo svungu. A taky “ulet” sa v tom strati. Mozno na to konto sa viac hybat, ale prijem by som neskrtila.

    zuzka, je super, ze si uprimna sama k sebe;)) Niektore veci clovek nechce vidiet, ja som sa tiez dost dlho tvarila, ze “priberam aj zo vzduchu”. Jasne, ze to nebola pravda;), ale dako som nechcela vidiet, uvedomit si, kolko toho vlastne pojem;) Drzim Ti palce do chudnutia, zaloz si na fore kludne novu temu, napis svoje otazky, hocico, nemusis chudnnut sama;))

23. kundolina 14. 03. 2008, 12:10

    Ahoj Luss,
    odpovedám neskôr, pretože nestíham. Predtým ako napíšem čo robím, najprv upozornenie. To, čo robím určite nie je najlepšie riešenie a tí, ktorí sa venujú zdravému spôsobu stravovania by mali určite lepšie riešenie. Ja však nie som fanatik do zdravého spôsobu stravovania a po špekulovaní ohľadne mojich cieľov, záľub, celého životného štýlu a po určení priorít som dospela k názoru, že mojim cieľom je byť štíhla (zdravie ma nemáta a ani nič podobné). Veľmi zjednodušene povedané: ak budem štíhla pojedaním kalerábov, budem jesť kaleráby, ak by som bola štíhla pri jedení langošov, budem jesť langoše – nezávisle na tom, či plávali v prepálenej indulone alebo nie.
    No a empiricky som zistila, že mne na udržiavanie stačí takýto systém: od pondelka do piatku si jedlo zapisujem a počítam (okolo 6 000kJ denne, pomer B-S-T sa snažím dodržiavať ako v chudnúcom režime, je v prospech B), v sobotu a nedeľu nevážim, nezapisujem. Okrem obeda však jedávam prakticky to, čo cez týždeň (moja strava je dosť jednotvárna, nechce sa mi vymýšľať nič nové). Na víkendové obedy jedávam to, čo sa uvarí (mama, manžel alebo ja). Aby si bola v obraze – u nás sa varí napr. na nedeľný obed špenát so zemiakmi a vajíčkom, mäso jedávam celý život len niekoľko druhov – kuracie prsia, bravčové karé, hovädzie stehno, nejaké tie panenky alebo ako sa to volá (ja sa v mäse nevyznám) a nejaké ryby – ostatné sa mi prieči. A aj tieto chudé druhy mäsa sa u nás upravujú výlučne v tlakáči – čiže žiadne vyprážanie. Ďalší príklad nedeľného obeda – zapekaný karfiol (karfiol + cibuľa + trochu sterilizovaného hrášku + vajce). Takže aj keď cez víkendy jedlo nepočítam, predpokladám, že nejako významne neprekročím (jedlom) hranicu 8 500 kJ.
    No a k tomuto systému pridávam v piatok 100 ml piva v pivárni s kamošmi (presne 1 deci, všetci sa na mne dobre zabávajú) a v sobotu sladkosti – len v sobotu – neviem koľko, nepočítam, ale je ich hodne. “Do obžratia” som dala uvodzoviek preto, že ja by som ich zjedla kľudne aj oveľa viac, ale keď tu čítam o prehreškoch typu “dva štvorčeky horkej čokolády”, tak si sama sebe pripadám ako nenažranec. Ja v sobotu zjem bez najmenších problémov aj dva balíčky čokokeksov a polovicu čokolády k tomu – to priebežne vyjedám počas dňa. No a na oslavách – vôbec netuším, ale nie sú tak často, tak si dám vždy to, čo sa mi zdá zo stola to najlepšie – určite slané syrové korbáčiky (bez mihnutia oka aj 400 gramov), asi aj nejaký ten alkoholický nápoj. Nejem arašidy, chipsy, nepijem sladké žbrndy a na oslavách mi dokonca nejdú na chuť sladkosti – s alkoholom mi nejako nepasujú.
    Zatiaľ mi to takto ide. Ak si udržanie cieľa bude žiadať nejakú zmenu režimu – vykonám ju.

24. Luss 14. 03. 2008, 14:14

    okej, ďakujem:)) teda ak tomu dobre rozumiem, u teba neplatí
    také že organizmus sa prispôsobí deficitu a cez týždeň neschudneš ani deko a cez víkend priberieš:)) lebo neviem čo robiť na oslavách a rozmýšľam že raz za čas by to asi nebolo odveci poriešiť aj takto.. a s tými výnimkami že dva kúsky čokolády s tebou úplne súhlasím.. voľakedy pre mňa nebol problém zjesť denne aj 30 000kj v sladkostiach na deň, ak sa toľko doma našlo alebo bolo dosť peňazí alebo boli vianoce alebo veľká noc..a myslím že keby sa tak nebojím tučnoty nebol by to problém ani teraz..

25. kundolina 14. 03. 2008, 14:53

    No, Luss, ja teda neviem, či platí, že môj organizmus sa neprispôsobí deficitu a cez víkend priberiem :). Neštudujem sa takto – nie že by ma to nezaujímalo, ale nemám toľko času, aby som to robila poriadne. A robiť niečo neporiadne, to ja moc neviem. Ja sa cez pracovné dni aj hýbem – v porovnaní s tým, čo som robila ako decko a tínedžer je to síce nič (to boli dvojfázové tréningy 5krát týždenne, teraz je to 3krát do týždňa pilates doma na zemi a 1krát bazén). Od jari do jesene robievam cez víkendy na záhrade. A možno tie moje svaly v detstve vybudované spôsobujú aj pomerne dobrý metabolizmus, ja naozaj neviem. Stále si systém hľadám a dolaďujem. Vychádza mi z toho len jedno – každý si musí nájsť svoj systém, pretože každý je jedinečný a iný. Ale, napríklad, ja si rada vypočujem aj iné názory a iné systémy, pretože ma inšpirujú. Aj keď je každý iný, predsa len sme si podobní a základné pravidlá musí dodržiavať každý rovnaké. Tieto drobné dolaďovania už závisia na toľkých kritériách, že je ťažko zovšeobecniť.
    Bohvieako som ti neporadila, ale kto hľadá, nájde – takže aj ty určite nájdeš svoj vlastný systém – pre teba najlepší.

26. Miro Veselý 14. 03. 2008, 15:20

    kundolina z toho čo píšeš to znamená že ani cez víkend veľmi nerobíš výnimky, to by bolo v pohode. no škrtiť cez týždeň a žrať cez víkend je naozaj zlá taktika. hrozí plazivé priberanie, ani to nezbadáš. takže váž sa raz za týždeň a sleduj trend. no sladkosti a mastnosti si radšej od úst odtrhni, hlavne ak ich je naozaj veľa.

27. kundolina 14. 03. 2008, 15:40

    Čau Miro, vážim sa každý týždeň a sledujem trend. Veď som napísala, že ak budú potrebné zmeny – vykonám ich. A ver mi, že sa snažím sladkosti od úst odtŕhať. Nech to znie akokoľvek, vždy som sa snažila ich zjesť menej, ako by si tá moja pažravá časť želala – koniec koncov, preto som začínala z BMI cca. 25,0 a nie podstatne viac. Mne celkom psychicky pomáha vedieť, že príde sobota, nejdem do roboty a dám si niečo “dobré”. Drží ma to cez týždeň na uzde, pretože sa obávam jednej veci a to skĺznutia do častejšieho “veď môžem, veď som schudla”. Takto to mám trochu viac pod kontrolou – len v sobotu a nie hocikedy.

28. Miro Veselý 14. 03. 2008, 16:44

    ak ti môžem poradiť, radšej si meraj brucho, to je niekedy spoľahlivejší indikátor. dá sa priberať pri rovnakej hmotnosti. váha sa nemení, pupok rastie. držím palce

29. velkonoha 18. 03. 2008, 10:47

    Ahoj Mirko – moze to byt aj opacne: vaha ubuda, pupok rastie.

30. katka 14. 08. 2008, 20:08

    Pisem sem uz nevie kolko krat, a nevidim ze moj list je zverejneny,
    neviem ci dobre postupujem, ale teraz vas chcem poprosit uz konecne mi odpovecte.Pribrala som 10kg pri mojej vyske 168
    je to velmi vela, snazim sa chudnut a nevidim vysledky skusam
    vselico teraz som momentalne pri teste stravovat sa 5-krat denne, dodrziavat pitny rezim, a kazdy podvecer chodim behat, 15-20min, tento test som zacala praktyzovat pred 8-dnami a z mojej vahy neubudlo ani 1-kg, som smutna lebo mam depresie zo seba velmi sa trapim, PROSIM odpiste mi na moj E-mail, potrebujem vasu radu a pomoc.

31. Miro Veselý 14. 08. 2008, 22:10

    Na pomoc tu je fórum. Toto je diskusia ku článku.