Stretnutie v Štrbe (2. 2. 2008)

Stretnutia naberajú na intenzite a na počte zúčastnených. Nerozhoduje ročné obdobie. Rozhoduje iba voľa a chuť stretnúť sa. Miesto sa vždy dohodne. Teraz sa stretnutie konalo v Štrbe. Pozývala tini a v Štrbe bola doma. Čakala na stanici v oranžovej vetrovke a s malou Veronikou vítala príchodzích od západu aj východu. Prišli všetci ktorí sľúbili prísť.

Tentokrát presne desiati:

Skavka, ivaza, karkulka, ajama, sussane, wawa, lenka46, tini, anna, blaženka. Práve tá posledná bola menovaná za dvorného fotografa stretnutia a preto tí, čo ste neboli nebudete mať tú česť vidieť ju. Ale niečo na ňu pre vás vyzradíme. Predovšetkým je to štíhla, pekná a sympatická dáma od ktorej sa je čo učiť ohľadne chudnutia a udržiavania si váhy. A nielen to.

Stretli sme sa o 10.20 h. na stanici, zvítali sa, odhadli, ktorá sme ktorá a vybrali sme sa zubačkou na Štrbské pleso. Za oknom síce Tatry, ale zahalené v hmle. Neprekážalo nám to. Nedali sme si počasím pokaziť deň.

V zubačke sme stihli čo-to predebatovať a viac sa zoznámiť s Biancou, Nikolkou a malou Veronikou. Veronika bola najmenšia a tak sa stala maskotom nášho stretnutia. Neuveriteľné dieťa. Na závidenie. Asi bude po mamine. Na Štrbskom plese sme vystúpili. Po krátkej porade či objednať snežné sane, alebo deti zvládnu cestu k plesu peši sme rozhodli jednohlasne: ide sa peši

Vybrali sme sa v skupinkách, ktoré sa striedavo menili a preskupovali. A v skupinkách sme diskutovali a spomínali a tešili sa z prítomnej chvíle …  vidieť to na nás, však? No veď len pozrite…

Pri areáli snov sme skonštatovali, že cesta ďalej do doliny teraz nie je možná. Na túru až niekedy inokedy. Možno v jeseni. A okrem toho sme začínali pociťovať hlad. Už sme naň aj mali nárok. Vydali sme sa hľadať vhodné prístrešie a stôl, na ktorý by sme vyložili svoje batohové menu. Zamrznuté a zasnežené pleso nedávalo veľa nádeje. Lenže nádej zomiera posledná a my sme mali so sebou ešte jednu vzácnu osobu. Švagrinú lenky46 a tá nás doviedla až k perníkovej chalúpke.

Skavka vytlačila tini aj s kočíkom až k jej vchodu. Čakali tam iba na nás. Príjemne vykúrená koliba, prostredie takmer ako doma. Neohrozene sme obsadili útulný kút. Stôl poskytoval miesto presne pre nás.

Naša domáca hostiteľka dojednala s personálom obchodné podmienky. Objednali sme si kávu, čaj, pre deti polievku a my sme dostali súhlas personálu spapať to, čo sme si so sebou doniesli. A najedení sme sa mohli pustiť do nerušenej a dlhej diskusie. Viete o čom sme diskutovali? Hádajte. Asi neuhádnete. A my veru nepovieme! To aby ste nám trochu závideli. 

Viete kto bol ešte s nami? No pozrite lepšie čo drží ivazka v ruke. Jasné. Miro Veselý tam bol s nami. Spomínali sme ho tiež.  Možno sa mu aj čkalo J

Kým sme rozprávali, malá Veronika odspala v kočíku svoj popoludňajší spánok a ďalšie dve malé dámy sa spolu hrali, že sme o nich ani nevedeli. Zapadli do našej partie jedna radosť ! Skvelé deti!

Diskusia nemala konca. Pôvodný zámer wawy a sussane odísť o 13.oo na vlak sa nekonal. Odísť v najlepšom, to jednoducho nebolo mysliteľné. Kto neskúsil, nechápe. A okrem toho manželia predsa dovolili zostať.

Pobrali sme sa až keď bol čas odísť pre všetkých. Poďakovali sme za milú pohostinnosť, ešte sa naposledy odfotili …

… pritiahli goliere a čiapky a pobrali sa cestou dole k zubačke. Blaženka so Skavkou k svojmu autu na parkovisko.

Potom to už zbehlo rýchlo.

Stanica na Štrbskom plese, nakúpiť lístky na rýchlik, rozlúčiť sa…

dopovedať posledné vety a zubačkou zasa dole na Štrbu.

Ivazka takmer odišla aj s malou Veronikou.

Na Štrbe sme sa rozpŕchli každá na svoju stranu. Wawa, prepáč, nestihli sme sa s tebou rozlúčiť. Ten rýchlik sme museli stihnúť za každú cenu.

O tom, ako nám bolo, dobre vypovedajú naše tváre. Sú to nezabudnuteľné chvíle. Ľudské stretnutia starých známych, ktorí sa nikdy v živote predtým nevideli.

Rozlúčili sme sa, zakývali sme si… každá odišla domov s úsmevom na tvári ale s dojatím a teplým pocitom v duši. Koľko krásnych ľudí chodí po svete. A my sme mali to šťastie a stretli sme ich.

ďakujem všetkým a za všetkých

anna

↑ hore na stránku ↑