Obezita a antidepresíva

Je pravda, že užívanie antidepresív vedie k nárastu hmotnosti?

K tomuto článku ma vyprovokoval e-mail od jednej pisateľky. Pýta sa ma, ako schudnúť. Píše o sebe. Z tých jej riadkov mi ostalo smutno. Aké utrpenie tá žena musí denne zažívať. Z riadkov zaznieval smútok, pesimizmus, beznádej. Tá žena sa obviňovala za to, že sa obžiera, že vždy zlyhá. Je sama, nenávidí svoju postavu a seba. Neverí, že by ju ešte niekedy niekto mohol chcieť. Už nevidí nádej na zlepšenie, ale chcela sa len poradiť, či by jej predsa len nepomohla kniha 90 dňová diéta.

Jasné, že nie. Myslieť si, že za 90 dní sa dá napraviť to, čo človek kazil celý život je naivita hodná logiky škôlkára. Ale tuční sa aj slamiek chytajú. Preto majú doma toľko sena a stále väčšiu obezitu.

Ako je to s depresiou a obezitou? Na jednej strane antidepresíva sú známe tým, že sa po nich priberá (nie zo všetkých). Na druhej strane však naozaj môžu pomôcť.

Prečo lieky ordinované pri psychických poruchách zapríčiňujú nárast telesnej hmotnosti? Dôvody môžu byť rôzne.

Staršie lieky mali okrem iného aj nežiaduci účinok v podobe "spomalenia" človeka. Malátnosť, ospalosť. To viedlo k zníženiu energetického výdaja. V súčasnosti sú už na trhu aj antidepresíva, ktoré majú aktivujúce účinky, čo môže spôsobiť stratu nadbytočnej hmotnosti.
V iných prípadoch môže pribratie (nie však masívne) byť jednoducho dôsledok úspešnej liečby. Niektorí ľudia v depresii nejedia a vychudnú. Keď sa im depresia zmierni, vráti sa im aj chuť do jedla.
Dôvody môžu byť spôsobené aj účinkom v mozgu na receptorovej úrovni. Lieky môžu priamo ovplyvniť celkovú chuť do jedla.

Nárast hmotnosti pri užívaní antidepresív môže byť plazivý, tak, ako to je u priberania väčšinou "normálne".

Iste – jednoduché by bolo povedať, že antidepresíva či iné "umeliny" k životu nie sú potrebné. No môže tu byť ešte aj celkom opačný pohľad. Depresia (popis na primár.sk, wikipedia) môže byť príčinou, že človek začne pomaly priberať.

Nespokojnosť zo sebou, pocity menejcennosti, márnosti. "Nestojím za nič, nikdy to nedokážem, som nemožná". Slová hodné pozornosti. Tak často ich počuť od mnohých tučných a smutných žien (i mužov), ktorí útechu v hľadajú v jedle. No jedlom depresiu neprevalcujú. A tak ďalej tučnejú bez toho, aby riešili problém.

Potom to môžu byť práve antidepresíva, ktoré pretnú onen bludný kruh.

Súčasný pohľad na depresiu a obezitu už začína byť iný. Nachádza sa veľa súvislostí, ktoré poukazujú na prepojenosť okruhov psychika – metabolizmus – imunita. Kým v učebniciach sa pre zrozumiteľnosť tieto témy preberajú spravidla oddelene, človek funguje inak. Tieto podsystémy ľudského tela sú vzájomne prepojené a obojstranne sa ovplyvňujú. Ak sa zľakneme, organizmus okamžite vylučuje rôzne látky, ktoré mu umožnia akciu (útok, alebo útek). A naopak – ak nastane porucha v množstve niektorej z látok vylučovaných do krvi, má to za následok aj zmeny v psychike. Napríklad v pocite úzkosti, či agresivity. Alebo postupného vzniku depresie, ako dôsledku metabolickej poruchy. Nedá sa vždy povedať, čo bolo skôr. Či obezita, alebo depresia.

A nie je to ani dôležité. Dôležité je, že taký človek sa cíti a funguje zle. Z poškodenia funkcií endokrinného systému je možné začať zároveň priberať aj trpieť depresiou. A jedno potom ešte posilňuje druhé.

Je známe, že narušenie funkcie niektorých žliaz (napríklad štítnej) má vplyv aj na obezitu. Menej známe je, že má vplyv aj na psychiku. A to ešte nebola reč o imunite, o tej tento článok nie je. Ale tiež je ovplyvňovaná stavom a ovplyvňuje stav zdravia. Pohoda a dobré fungovanie ostatných funkcií podporujú aj imunitu. Naopak, stres, dlhodobý smútok, žiaľ, depresia ju oslabujú.

Ak sa človek prejedá, zaťažuje to organizmus celkovo. Trávenie nie je optimálne, čo kladie nároky aj na imunitný systém. (Imunitný systém určuje, čo je pre človeka zlé a čo dobré, v prípade stravy sa to deje v zažívacom trakte.)

Ak zlá výživa trvá dlhodobo, začína to postupne zhoršovať obranyschopnosť organizmu, imunitu. Zlá výživa zároveň často znamená zlé zloženie živín – málo živín, veľa energie. Organizmus môže zároveň tučnieť a byť podvyživený (živinami). Znie to absurdne, viem.

Nevhodnú stravu dokáže, hlavne organizmus detí a mladých ľudí, aj pár rokov kompenzovať. Preto sa zdanlivo "nič nestane", ak mladí žijú na hotdogoch, čokoláde, kokakole, hranolkách a čipsoch. No po rokoch sa tento návyk môže začať plazivo začať prejavovať na pomalom zhoršovaní telesných a (alebo) duševných funkcií. Začínajú zdravotné ťažkosti. Tie si postihnutí nikdy nedajú do súvislosti s tým, že môže ísť o dôsledok dlhoročnej nevhodnej stravy. Ostatne, aj preto tak často odporúčam pri obezite a zlom životnom papať probiotiká. Pomáhajú z "tej druhej strany", zvnútra.

Týmto dlhým a možno trocha zdĺhavým úvodom som chcel povedať dve veci:

Obezita a depresia sú vo vzájomnom vzťahu. Depresia a obezita prichádzajú často spolu. A jedna druhú posilňujú. Správne liečenie jedného problému môže potom pomôcť riešiť aj druhý.
Chybná výživa má za následok obezitu a zhoršenie fungovania organizmu. Môže stáť napríklad na vstupe depresívneho videnia sveta. Človek svoje rozlady začne zajedať čokoládou a začína priberať…

A potom padne otázka: "To mám ísť k psychiatorovi? Som tlstý, nie blázon!"

Odpoveď si musíte premyslieť sami. No tí, čo ste tuční a nepatríte práve k optimistom, vážne sa zaoberajte myšlienkou, či tienistá nálada neovplyvňuje priveľa dní z vášho života. Potom by vám liečba depresie mohla pomôcť vrátiť nielen chuť do života, ale aj lepšiu postavu.

Tvrdenie "Z antidepresív sa predsa priberá." dnes už nemusí platiť. Je pravda, že dlhodobé užívanie niektorých antidepresív môže mať vplyv aj na zvýšenie hmotnosti. Iné antidepresíva však nárast hmotnosti neovplyvňujú vôbec.

Neliečená depresia však ovplyvňuje nielen to, že človek často priberá ("zajedanie depresie"), ale zhoršuje sa postupne kvalita života a zdravia.

Navštíviť psychiatra môže byť pre mnohých ľudí zahanbujúce, "čo by si pomyslelo okolie", "až tak zle na tom nie som, aby som potreboval cvokára". No môže to byť lepšie riešenie, než celý život byť smutným tučným. A vinu na tom môže mať niečo celkom iné, trebárs zhoršená funkcia niektorej žľazy…

Myslite na to. Niekedy je lepšie poradiť sa s niekoľkými lekármi, ako konzultovať svoje problémy s ženskými časopismi a bestsellermi.

To bola dosť dlhá odpoveď na tak krátku otázku, čo poviete :-)

↑ hore na stránku ↑

Komentáre k článku:

tini 12. 12. 2007, 8:39

Miro, tato tem je aktualna iste pri viacerych – tucnota a depresia, v lepsom pripade iba smutok a sklamanie, su verne kamaratky a preto je tak tazko prerazit z kruhu von.

Zaujimalo by ma, ci to tak prezivaju aj muzi. Ked si Ty mal kilecka navyse, malo to nejak vplyv na Tvoju psychiku v podobe “depresie”?

My zeny chceme dobre vyzerat, pacit sa sebe a okoliu, to je s nadvahou dost narocna tema;-), castokrat je clovek odmietany, nespokojny sam so sebou, to vsetko sposobuje smutok a casto aj depku. I ked napr. v mojom pripade bola “depka” skor pricinou kil navyse, to zname “zajedanie” fungovalo ukazkovo. Dobra sprava je – ked som schudla, aj akasi moja “zakladna depka” zmizla. Nie ze by zmizli vsetky moje smutky a trapenia, avsak objavuju sa ako reakcia na realitu a nie su “trvale” ako to castokrat bolo predtym.

Tucny clovek je celkove nejak spomaleny – pomalsie sa hybe, ma pomalsi metabolizmus, prilis vela stravy a smutok ho castokrat udrziava v akejsi letargii. Ak je depresia ozaj prerastie do toho stavu, ako ju definuju lekari (cize celkovy stav tela, nielen sem tam daky smutok), liecba je iste na mieste.. Telo naozaj funguje ako komplex.
Miro Veselý 12. 12. 2007, 10:18

Je jasné, že muži sa tiež chcú páčiť. V tomto sme rovnakí, robíme rovnaké voloviny ako vy – odfarbujeme si vlasy, picháme piercing, tetujeme sa, nosíme rôzne frajerské handry a tak. Každého tučného to že je tučný serie a riadne. Často to ale neprezradíme. Tak ako ti väčšina chalanov nepovie, že sa chcú páčiť. Ale mrkni na nagélované vlasy a je ti to jasné. :-) Neskôr, keď už máme vzťah (manželstvo) istý, nastáva zmiernenie už sa nepotrebujeme páčiť, tak starostlivosť o zovňajšok často upadá. Ak sa však na obzore objaví milenka, chlap znova nosí tie také leupardie slipy, čo sa predávajú v rúrke, lepšie handry, viac sa o seba stará. :-) Aby som ešte raz citoval Murphy Brown z dielu keď sa potrebuje dostať k prezidentovi a nechcú ju tam pustiť: Jim, nájdi mi niekoho v bielkom dome, kto je ženatý viac ako 7 rokov a v poslednom čase začal chodiť do posilňovne. Keď zistím JEJ meno, dostanem sa dnu. :-)))

K depke: obezita nemusí viesť k depresii ako takej. No mechanizmus vzniku depresie a obezity môže byť spoločný, nemyslím tak, že “som tučný a preto mám depky”. Proste u depresívnych pacientov je vysoký výskyt obezity a naopak u obéznych depresie. Ak odstrániš jedno, zmierni sa druhé. Tuším depresia sa vyskytuje podobne aj pri diabetes. A diabetes pri obezite… Ak sa odstráni obezita, diabetes sa dramaticky zmierni, podobne sa zlepšia aj prejavy depresie. Samozrejme, záleží na tom, o aký druh depresie ide, ale to už je na dlho a pre odborníka. Ja som si o tom len trošku počítal, koho prepojenie telesného a duševného zdravia zaujíma, tak táto kniha je fakt dobrá: http://vesely.blog.sme.sk/c/118221/Konziliarni-psychiatrie.html

Takže správne píšeš že to je komplexné.
lubicka 12. 12. 2007, 11:05

Myslím, že keď aj k nám príde na západe módne vlna psychoterapeutov a podobných, samo že by mali byť odborníci, môže sa toto zlepšiť, ľudia nebudú mať taký pocit menejcennosti, ako je to dnes, že potrebovali takúto odbornú pomoc. Ísť na ženské alebo k zubárovi je normálne, ísť k cvokárovi je potupa. Asi je to veľmi ťažké aj preto, lebo rozoznať tú chvíľu, kedy to už naozaj potrebuje lekára a kedy si len nahovárame že sme v “depke”, je zložité a sám človek si to nemusí uvedomiť. Je to ale téma pre odborníkov, my si tu môžeme len tak polemizovať – a zabíjať čas
Eva 12. 12. 2007, 11:59

Nedá mi nepripojiť sa k diskusii. Depresia je vážne ochorenie. Sprevádza množstvo chronických chorôb. To, o čom hovoríme ako o depke, depresia zvyčajne nie je. Sú to chvíle smútku, možno strachu, úzkosti, nespokojnosti samého so sebou. Pokiaľ trvajú dlhšiu dobu, rozhodne je vhodné vyhľadať pomoc odborníka. Keď nás niečo rozladí, naštve, dokonca keď prší, oznámime sebe aj okoliu, že máme depku. Je to jednoduchšie ako analyzovať príčiny. Jednoducho svoj momentálny stav rýchlo “zdiagnostikujeme”.
Depresia je ochorenie, ktoré sa dá liečiť. V súčasnosti máme dostupné lieky, ktoré účinkujú – zjednodušene povedané – na rôznych princípoch. Sú antidepresíva, pri užívaní ktorých sa prvé mesiace mierne chudne a následne sa rýchlejšie priberá. Miro písal správne, že to môže byť dané aj ústupom choroby a zvýšeným apetítom. No máme aj antidepresíva, pri ktorých je chudnutie ako jeden zo želateľných účinkov. O tom, ktorý liek je pre koho najvhodnejší však musí rozhodnúť iba psychiater.
Vianoce nám utekajú oproti, obydlia nie sú vyleštené podľa našich predstáv, práce nad hlavu, darčeky ešte na pultoch preplnených obchodov, z ktorých sa na naše zmysly valia koledy a nervózni ľudia. Chceme byť dokonalé. Vo všetkom. Ktorá z nás by z toho občas nemala “depku”?
tini 12. 12. 2007, 15:14

Evi, ja som si to pred casom tiez uvedomila, ze pojem “depka” je svojim sposobom zdevalvovany, ked sa pripad ozajstnej depresie prejavil v blizkom kruhu ludi okolo mna, a videla som, ze ozaj to je uz potom stav neovladatelny, dlhodoby a prepojeny aj na rozne telesne stavy, cloveka ozaj nic nepotesi, nevie svoj smutok ovladat, place casto bez priciny, niekedy aj neje atd atd… Je to nieco ine ako hoci aj mozno dlhodobejsi stav smutku ci trapenia, ktorym asi kazdy z casu na cas prechadzame – okrem toho niektori ludia su na podobne “spravanie” povahovo “lepsie vybaveni”. “Depka” moze prerast do depresie, avsak nemusi. No ved ja na to nie som odbornik, ale videla som, ze tie antidepresiva ozaj mozu pomoct, dokonca natolko, ze ich clovek casom prestane potrebovat. Depresia je choroba ako kazda ina, netreba ju podcenovat. A bat sa psychiatra, ako aj pise Evka.
Andrea 12. 12. 2007, 17:40

Depka a depresia nie je to iste. Depka je normalka, na depresiu sa v tazkych neliecenych pripadoch umiera.

Miro, pekne napisane, pacia sa mi tvoje clanky v ktorych nepouzivas vtipy a vseliake cudne skomolene nazvy, ktore ma rusia. Toto sa mi citalo dobre.
Laura 01. 10. 2008, 16:17

To je nič priberanie z antidepressiv, ale ako strašne sa priberá z neuroleptík ktoré sa dávajú na schizofréniu a na zmiešané psychózy to tu nikto nepíše.