Životná predpoveď na 20 rokov

Dnes vám porozprávam skutočný príbeh ženy, ktorý sa ešte len stane. A porozprávam vám ho len preto, že tým aspoň o promile zvýšim nádej, že sa nakoniec ten príbeh zmení. Veľmi by som si to prial.

Chudnutie začína v hlave. Známa veta. Čo sa vlastne za ňou skrýva? V ktorej časti hlavy sa to chudnutie začína? Nedá sa tá časť nejako hlavy pomasírovať, povzbudiť? Toľko pokus o humorný úvod. A teraz už vážnejšie.

Často čítam príbehy ľudí, ktorí chcú schudnúť. Veľmi často v nich rezonuje akýsi pocit beznádeje. Pred pár dňami prišiel jeden celkom klasický:

"Ja som už asi v živote urobila všetky chyby v jedení, cvičení a chudnutí, ktoré ste spomínali vo svojich článkoch. Teraz si ale myslím, že je už naozaj najvyšší čas schudnúť, pretože už ma nemotivuje len vidina peknej postavy, ale hlavne zdravie.

Takže: mám 30 rokov, 4 deti, výšku 165 cm, váhu 77 kg. Moja váha kolísala počas posledných rokov od 70 kg až po 100 kg v tehotenstve. Stravujem sa veľmi nezdravo – skoro samé sladkosti, málo mäsa a zeleniny, občas nejaké ovocie – ale to je fakt minimum. Môj problém je totiž asi slabá vôľa – pri štyroch deťoch treba stále vymýšľať nové jedlá, manžel sa tiež rád naje, ale on nemá problém s obezitou. Takisto stále niečo prerábame, treba variť pre robotníkov. Takže aby som nezaťažila rodinný rozpočet, radšej jem to, čo navarím pre ostatných, ale potom mám ešte chuť na sladké, tak si dám aj to – a tak stále dookola.

Navyše ešte pracujem na smeny – jeden týždeň ranná, ďalší poobedná a ďalší nočná. Z toho som ale taká unavená, že po príchode domov sa len napráskam a na nejaké cvičenie vôbec nemám chuť ani energiu. Keď si aj do práce náhodou prinesiem niečo zdravé na jedenie, tak ma hneď odbijú s tým, že vôbec nie som tučná – čo je očividné klamstvo.

Vo Vašich článkoch som ale našla dosť povzbudivých slov aj pre takých ľudí, ako som ja – len by som od Vás potrebovala pár rád, ako začať – žijem na dedine a žiadna posilovňa neprichádza do úvahy, tiež zohnať u nás tie potraviny, ktoré píšete – to ste mali vidieť ako na mňa v Jednote vyvalili oči.

Ešte chcem dodať, že mojím cieľom je schudnúť do jari, teda asi za 4 mesiace 15 kg. Najskôr som chcela počkať s týmto "veľkým" rozhodnutím na Nový rok, ale teraz to vo mne nejako dozrelo, takže by som chcela začať čo najskôr, hlavne aby som Vianoce prežila bez priberania, naopak, chcem počas sviatkov schudnúť."

Na takýto list je veľmi ťažké niečo odpísať.

Táto žena presne vie, kde a aké robí chyby, vie ich pomenovať. No zároveň píše, že sa nedokáže kontrolovať.
Vie, čo by mala jesť. No nemôže jesť zdravo, lebo nestíha, nechce zaťažiť rodinný rozpočet a u nich v obchode aj tak ani nedostať vhodné jedlá. (Neverím, že nedostať tvaroh, chlieb, zeleninu, kuracie, nelúpanú ryžu…)
Nehýbe sa, ale posilňovňa neprichádza do úvahy. Žiadna nie je v okolí a ona je aj tak príliš unavená na akýkoľvek ďalší pohyb. (Podporiť chudnutie by sa dalo aj prechádzkami, ak by šlo len o to.)
Napriek tomu chce schudnúť rovnako, ako všetci tuční ľudia – rýchlo – aspoň 15 kíl. (Každý chce rýchlo.)

Je to v podstate šach-mat. Z toho čo napísala je jasné, že chudnutie pre ňu je dôležité. V jej hodnotovom rebríčku sa chudnutie nachádza hneď po:

sladkostiach, ktorých sa nedokáže vzdať
kŕmení manžela, detí a robotníkov
šetrení rodinným rozpočtom
potrebe oddýchnuť si po práci
chránení sa pred výsmechom kolegov, že v práci papá zdravšie potraviny

Aj keby sa nakoniec pre chudnutie skúsila rozhodnúť, sú tu aj tak prekážky:

pre únavu nemôže cvičiť
v okolí nie sú fitká
v obchodoch nedostať tie správne pokrmy

Z jej e-majlu plynie jasné posolstvo a nie je to otázka: "Chcela by som rýchlo schudnúť, ale nedá sa. Čokoľvek poradíte je nemožné. Takže čo mám robiť?"

Je to vlastne klasický obraz vnímania sveta u mnohých tučných ľudí.

Život nás často zasadí do akýchsi koľají. Zvykneme sa na životný štýl, ktorý si vytvárame v mladosti a potom sa už mení stále len ťažšie.

Hlavne ženy sú často v zúfalo nezávideniahodnej situácii. Musia pracovať rovnako ako muži, navyše starosť o rodinu, prevádzku domácnosti, hru s deťmi, varenie, žehlenie, upratovanie, nákupy a tisíc iných maličkostí, ktoré dokážu zabrať všetok čas tak, že sa neraz ani nestihnú vyspať. Do ďalšieho dňa vstupujú unavené a nečaká ich nič iné, len opakovanie zo včera…

Je prirodzené, že pri takomto režime je pre mnohých ľudí celkom nepredstaviteľné, kde vziať aspoň 3× do týždňa po dve hodinky času na nejaký šport a denne asi pol hodinku na prípravu špeciálneho jedla spojenú s vážením potravín a počítaním kalórií.

No obezita v takomto životnom režime bude pomaly nabaľovať nové vrstvy. Táto mladá žena dnes má len nadváhu. (BMI 28,2). Nie je štíhla, ale nie je ešte nejako vážne tučná.

Je mi jasné, že by chcela mať menej kíl a že sama sa asi považuje za tučnú. No objektívne na tom nie je zas tak zle. No z jej e-majlu tuším, že svoj životný štýl asi nedokáže zlomiť a zmeniť. Možno práve preto, že síce nemá celkom ideálnu postavu, ale zas sa to "dá vydržať". To som jej aj napísal, že pri jej číslach nie je reálne chcieť schudnúť 15 kíl rýchlo. Ale ak chce, môže si pevnosť svojho rozhodnutia ľahko overiť – idú Vianoce. Ak to zvládne, má veľkú šancu pokračovať. Mám ale strach, že sa nič nezmení.

A skúsme tú sľúbenú predpoveď

Čo sa stane? Veľmi pravdepodobne bude ďalej priberať. Asi pomaly. O pár rokov sa môžu začať prvé vážnejšie zdravotné ťažkosti. To už bude asi v pásme obezity. Stále viac bude chcieť schudnúť. A stále menej to bude považovať na reálne. Za tie roky priberania si vytvorí o sebe názor typu "ja aj tak už nikdy nedokážem schudnúť". Skúsila už predsa všetko! A ešte aj veľa skúsi. Zrejme postupne investuje veľa peňazí a času do rôznych diét, zázračných piluliek, kúr. A po neúspechoch zas do koláčikov na zahnanie žiaľu.

Môže časom začať trpieť depresiou. Obezita a depresia prichádzajú často spoločne z rôznych dôvodov (aj metabolických). Depresiu bude skúšať zaháňať koláčikmi. Z nich bude rýchlejšie priberať. A bludný kruh bude tak pevným zvykom, že ho už nemusí dokázať opustiť.

Možno sa vám takáto vízia zdá veľmi pesimistická. Žiaľ, príbeh budúcnosti tejto ženy som si celkom nevymyslel. Počítam s tým najkrutejším ľudským faktorom: štatistikou. Už sa to stalo, stane sa to zas.

Podobný príbeh zažili tisíce žien. Pokračovanie? Nič na zverejňovanie.

Príde menopauza a obezita už začína robiť vážne zdravotné problémy. Čím je žena tučnejšia, tým viac mužských hormónov jej z pod nosa bude vyháňať neatraktívne tmavé fúzy. Bolesti chrbta, nôh z nosenia ťažkého brucha. Lieky proti bolesti. Vysoký tlak a lieky proti nemu. Cukrovka. Lieky na ňu. Vysoký cholesterol a lieky proti nemu. Z nezdravej stravy zaťažené zažívanie. Možno sa ozve žlčník. Stále viac liekov. Vysoké doplatky. Vysoká únava. Slabosť. Pocity menejcennosti, depresia. Antidepresíva, ďalšie doplatky.

A už sa to valí jedno cez druhé, ani si nestihne uvedomiť, že táto snehová guľa problémov sa nabaľovala možno 20 rokov na pôvodnú celkom maličkú nadváhu. Po jedinom grame denne. (Fakt, nedávno som to počítal, že obezita vzniká naozaj presne tempom jeden jediný gram denne navyše. Je to surové, ale pravdivé!)

Veľmi, veľmi by som si prial, keby tá žena a tisícky žien (i mužov), ktorí s obezitou vlastne len začínajú, dokázali zastať.

Je to len márny výkrik do tmy. Ale skúsim: Zmeňte svoje návyky a životný štýl. Je to veľmi nepohodlné. Viem. Ale nie je to nič oproti tomu, keď na staré kolená budete tuční, chorí a nevládni.

Blížia sa nám Vianoce. Myslite na tieto slová pri príprave vianočného pohostenia. Nedovoľte si koláčiky, ak máte ťažkosti s priberaním. Nájdite si čas na seba. Nijakí majstri, rodinný rozpočet ani výsmech kolegov by pre vás nemal byť dôležitejší, než vy sami. Jediné, čo má a musí mať prednosť je, ak máte choré deti.

Hľa, nejako som sa dnes rozpísal.

Mám v sebe veľa slov, ktorými by som rád poradil tej žene. No neviem ako. Možno preto tak veľa píšem. Aby som zakryl, ako zúfalo bezmocní sme proti príčinám obezity. Mrzí ma to. S istým mrazením na chrbte tuším, že veľa tučných tomuto článku dobre porozumie. A mladšie si povedia “mne sa to nemože stať”.

↑ hore na stránku ↑

Komentáre k článku:

Anežka 11. 12. 2007, 7:51

Jedno musím tej pani dať za pravdu, dedinské obchody sú žalostne zasobené čo sa týka zdravej výživy. Tvaroh jedine tučný, jogurt smotanový ovocný, sýry len s t.v.s. 45 a viac, ryža lúpaná biela, pečivo biele tukové, zelenina nevalnej kvality a predražená, šunka nekvalitná a tučná. Jednou vetou hrôza, pretože väčšina ľudí je práve tieto nezdravé potraviny. Ale i tento problém sa dá riešiť. Paní píše, že opravuju dom, tým pádom musia chodiť nakupovať stavebný materiál niekde do mesta a tam väčšinou stojí i dajaký super/hyper market, kde sa dajú nakúpiť vhodné potraviny do zásoby za prijatelnú sumu. Pri varení robotníkom stači si len bokom uvariť to svoje vhodné jedlo napr. namiesto guláša a párkov či čo sa tak obyčajne dáva robotníkom si pre seba upiect na teflónke kúsok kuracích pŕs, ktoré nie sú o nič drahšie ako iné mäso, namiesto bieleho chleba si k nim dať zemiaky, ryžu. Ako zelenina postačí i kyslá kapusta – stojí smiešne peniaze a na 100 g má len 80 kJ. Ani ryba ako filé nie je až tak drahé, balík ovesných vločiek stojí menej ako nejaký keksík. Ak by si pani zrátala, kolko penazí vyhodí na sladkosti a namiesto toho si kúpila zeleninu, kuracinu a pod. domaci rozpočet by až tak nezaťažila.

Všetko sa dá, len treba chcieť a nie len hladať výhovorky, preto to nejde. Pred nejakými 100-200 rokmi ľudia na dedine ani v meste nemali toľko penazí a jedli zdravo. Zaklad tvorili obiloviny (oves, jahly, žito) a strukoviny (fazuľa, hrach,..) kapusta. Stačí k tomu pridať bielkoviny (chudé mäso, netučný syr, jogurt, kefír) a lacné dietne jedlo je na svete.
tini 11. 12. 2007, 8:07

Miro, ta zmena ozaj musi zacat v hlave.. Podla mna si musi pani uvedomit, ci naozaj schudnut CHCE a ci na zaklade toho je ochotna urobit zmeny, ktore je treba. Neverim, ze varenie pre seba o nieco ine je problem (ja som tiez robila ine jedlo ako pre muza, resp. som z obecneho jedla zjedla len nieco a doplnila zeleninkou). Neverim, ze sa neda jest pravidelne a malo. Neverim, ze sa neda nejest sladkosti (ak sa clovek NAOZAJ rozhodne). Neverim, ze sa nikde nedaju kupit zdrave potraviny.. Ved toto vsetko museli zmenit vsetci co zacali chudnut a schudli, kazdy v inej situacii.. Verim vsak, ze pri takom pracovnom zatazeni a 4 detoch je tazko najst si cas na pohyb – avsak to nevidim ako nepriatela cislo jedna chudnutia – zaklad je zmenit stravu. A ak sa chce, da sa cvicit aj doma, aj ked len pol hodinka doma. Ide o to, ci clovek chce.

Vlastne si to v svojom clanku aj pekne pomenoval – pani sama nevie, ci chce a hned si aj mysli, ze to nie je mozne. Nie je este prilis tucna, zienky v jej okoli su na tom mozno podobne, tak nevytrca z priemeru – a tak vlastne “by” len schudnut “chcela”… Ja to poznam zo seba, kolke roky som takto chudnut “chcela”.. Ale realne som pre to nic prakticke nerobila a videla len, ako sa to “neda” a nehladala, ako sa to “da”..
ivaza 11. 12. 2007, 11:00

Ja verím, že tá pani chce schudnúť. Poznám to, aj ja som chcela, ale nevedela som ako. Zo svojej váhy som samozrejme nevinila seba. To ja za to predsa nemôžem, ja sa neprejedám, to gény, to štítna žľaza, to ….
Náhodou som našla Mirovu stránku a po prečítaní niekoľkých článkov som vedela, že to je ono. Po prečítaní všetkých som pochopila, že som doma a tentokrát to bude iné. Že teraz to naozaj dokážem. Aj ja som mala v 30 rokoch zhruba tie kilá, ako tá pani a postupne v 40 rokoch vyše 100 a za ďalšie dva roky ešte + 10. Keby som sa bola bola spamätala skôr, mohla som si ušetriť 10 rokov trápenia. Tiež bolo u mňa na prvom mieste všetko iné, len nie ja. A keď som si uvedomila, že aj ja som dôležitá, že musím brať do úvahy aj moje potreby, že si musím nájsť čas aj na seba, a začala som poznatky realizovať, tak išli kilá dole. Verím, že pri štyroch deťoch je to ťažšie ako s jedným, ale každý máme niečo, prečo nemôžeme, prečo sa nedá, prečo to nejde, …. Ale chce to len správne rozhodnutie. Držím pani palce, aby ho urobila čo najskôr, keď ju návrat späť bude stáť menej úsilia, ako by to bolo potrebné neskôr.
juliana 11. 12. 2007, 11:03

tiez situaciu tejto zeny nevidim tak cierno.
1. nakupy – pracuje na smeny, takze asi nie na dedine, ale skor v meste vo vacsom podniku – a v takmer kazdom meste uz je aspon mensie tesco, lidl, alebo hocico podobne, kde sa da zohnat viac nez v dedinskej jednote. mozno sa najde aj trh so slusnejsou zeleninou. tu by si mohla aj pestovat v zahradke, ale to uz je narocnejsie, treba mat k tomu vztah. celkovo sa mi nezda, ze by standardne zdrave potraviny (nie nejake cicery a soje) nevedela najst.
2. pohyb – zije na dedine, neda sa chodit do prirody na okoli? so 4 detmi idealny druh zabavy, co by sme my uprostred miest za take moznosti dali! zaroven da dobry zaklad do zivota detom – co si viac moze priat? unava po 8h smene sice urcite je, ale na tu casto pomoze prave aktivna nenarocna cinnost ako je prechadzka.
3. varenie – pani ma 4 deti, ktorym pravdepodobne aspon do 2 rokov varila inu stravu nez dospelym, deti predsa dospelacku stravu nemozu. teraz to odrazu nejde? navyse, zdravsiu stravu by mohla nasadit aj detom, nechce snad z nich vypestovat ludi s rovnakym problemom aky ma sama? robotnikom moze uvarit cokolvek, muzovi ak nechuti to co navarila sebe a detom, nech si laskavo prirobi sam nieco lepsie, ma predsa rovnako ruky a nohy ako ona
4. rozpocet – sladkostami a mastnymi jedlami as nezatazuje, ale lacnou zeleninou a odtucnenym tvarohom by sa zatazil? nech si spocita 2+2 a zisti ze toto je obycajna vyhovorka alebo predsudok, a nie realita
5. kolegovia – co keby im povedala ze jej diagnostikovali nejaku chorobu, kvoli ktorej sa musi takto stravovat? to by jej nikto nic nepovedal, a este by ju sami povzbudili, aby to dodrzala. tu chorobu pritom ma – je takmer obezna, nemusi vobec klamat. len kolegovia nemusia vediet, co je to za chorobu. alebo chce zostat naveky tucna kvoli par kecom znudenych kolegov, ktori to mozno ani tak nemyslia a hovoria to len “aby rec nestala”?
Miro Veselý 11. 12. 2007, 11:21

Baby, ďakujem vám za tieto doplnky. Sú to brilantné postrehy zo života a navyše plné pozitívnej energie.
Anežka 11. 12. 2007, 11:25

Juliana a presne o tom Miro pise, tučny človek vymenuje 20 dôvodov, prečo nejde schudnúť, ale ani jednu vec, ktorá by šla spraviť na to aby schudol napr. rozdeliť si jedlo do 5 malých porcií, jesť netučné veci ako zemiaky, chlieb, ryža, kefir, syr, chudé mäso.

Ja deti zatiaľ nemám ale tiež mi nešlo do hlavy, prečo sa ženy s dieťaťom vyhovárajú, že nejde kvôli nemu schudnúť, veď ony ho predsa nemôžu krmiť klobáskou, masnou polievkou a čo ja viem čím. Pokiaľ viem, tak ani malé dieťa neje len 1 x do dňa obrovsku porciu, ale male porcie a často. Ešte som nevidela, že by batola zjedlo hrniec polievky na posedenie alebo plech kolača. Na zakladne schudnutie stačí jesť detskú nemastnú, neslanú stravu (zemiaky, dusenu zeleninku, chude mäsko) v primeranom množstve a napodobiť ho i v tom, že je treba jesť málo ale často.
Ayleen 11. 12. 2007, 12:20

Pravdu? Už mi idú takéto náreky, ako čo nejde na nervy. Sú to len chabé výhovorky. Ak niekto píše, ako sa nedá chudnúť a potom napíše, či by nebol nejaký spôsob, ako schudnúť 15kíl za 3 mesiace. Priberáme pohodlne roky, nie sme ochotní nič urobiť, ale kilá majú ísť dolu. A čo vari, Miro, má nejakú kúzelnú paličku, ktorou mávne a kilá sú preč?
Ozaj sa dá chudnúť, ak sa chce. V každom živote sa dá nájsť spôsob, ako si to usporiadať, nakúpiť, uvariť, postarať sa o rodinu a chudnúť. Stačí chcieť.

A na margo tej pani, čo to napísala ten list. Ak chce vidieť raz svoje vnúčatá, vládať ich popestovať, tak na sebe musí popracovať.
Anonymous 11. 12. 2007, 14:58

Všetci tu máte pravdu, je to presne tak, ako píšete , nedá mi ale napísať – nehnevajte sa – zabudla krava, že teľaťom bola – tým sa nechcem nikoho dotknúť, ani mu nadávať, ja len že je to výstižné príslovie
lubicka 11. 12. 2007, 14:59

prepáčte, nechcem sa schovávať, bola som neprihlásená, ten príspevok je odo mňa
koliba 11. 12. 2007, 15:32

nuz, to co sa da tej zene e uznat tak to ze jej podmienky nie su IDEALNE. ale to je asi tak to jedine….

jasne, praca na smeny ma na metabolizmus ktastrofalny vplyv, ano 4 deti je fakt zaprah, ano nemat zdrave potraviny po ruke je problem, ano mat rozmaznaneho manzela je tiez problem.
ale kazdy z nas co tu chudol ma nieco… Tini ma dve male deti a manzela celiatika, Simonecka robi nocne a ma male dieta, cindi vstava skoro rano do prace, Anna pracuje a vari pre rodinu, Eva casto musi jest vonku….( a pardon oastatni si prave nespomeniem…)
Malokto je tu slobodny s dostatkom casu i penazi, s fitkom a osobnym trenerom za rohom a raciolnou jedalnou za druhym rohom.
Takze vsetci vychadzame z podmienok ktore mame. Ta zena este nema zufalu obezitu. 15 kilo moze chudnut pomalicky aj rok. Takze naozaj by jej stacila len mala zmena zivotneho stylu… prestat kupovat sladkosti, chodit s deckami na prechadzky, moze chodit behat,cvicit doma podla kazety, co sa tyka mienky kolegov tak to uz fakt nechapem ze jej je to prednejsie nez zdravie, a pre zaciatok varit robotnikom len parky (coz naozaj nie je ziadna praca) a sebe a rodine ine zdravsi jedlo (coz nemusi byt zrovna drahy losos, ale stacia obycajne zemiaky s tvarohom, file v akcii, nevyprazat, vybechat bravcove …).
tini 11. 12. 2007, 16:40

Lubicka, je urcite pravda, ze s odstupom casu sa mozu cloveku niektore veci zdat jednoduchsie, ako naozaj su. Avsak cim sa da pomoct tejto pani? Mozno prave tym, ukazat jej, ako sa to da v jej situacii – ze tie okolnosti nemusia byt az take zle, ako sa zdaju.

Kazdy sme v inej situacii. Ja mozem pisat, len ako to bolo u mna. Ale musim dnes priznat, ze hoci som sa s mojou vahou depkovala cele roky, vlastne som proti tomu nic nerobila. Akoby som si myslela, ze zacnem chudnut dako nepozorovane, tuzila som byt stihla ale som si to predstavovala skor tak, ako aj Miro pise – ze sa raz rano zobudim, a budem stihla? Preco som nehladala informacie, moznosti schudnut? Preco som nezacala cvicit? Preco som neprestala jest to, co som zjavne videla, ze sposobuje moje kila?

Sama neviem na to odpovede. Ta zmena fakt zacina v hlave. Clovek sa musi skurocne rozhodnut, a to je proces. Je tu iste jeden zasadny problem s jedlom – najma sladkym – ze sa clovek jednoducho dako nedokaze odputat. Ja som sa chcela, ale z dovodov roznych som to urobit nevedela. Mozno vsak aj preto, ze som nevedela, ako na to – ono sa to da lepsie v celom komplexe vyzivy. Aj ked konkretne za tymto su skryte castokrat aj ine psychicke priciny..

Avsak prakticke veci – varenie na viacerako – ja som tiez musela varit extra pre muza, extra pre deti, prip. pre mna (to moje sa dalo aspon ciastocne zlucit s detskym, alebo aj celkovym). Sposoby sa daju najst. Ja som sa sama pred sebou dlho vyhovarala – ved kojim, nemozem predsa menej jest.. Ale ladovat sa sladkostami miesto normalneho jedla, ovocia ci zeleniny, to som mohla? Podla mna tucny clovek “zije” v roznych vyhovorkach nevedomky, nechce vidiet realitu.

A s casom pri detoch, byvala som tiez nenormalne unavena, ked boli male, chudnut som zacala, ked mala mensia 2 roky. Tiez som nemala vela casu na pripravu stravy. Dnes mam vsak pocit, ze zdrave jedlo pripravit mi zaberie menej casu. Na sekanie salatu a supanie zeleniny sa da tiez zvyknut. Mnohe veci sa daju narazovo pripravit a zamrazit. Ak aj clovek vsetko nerobi idealne, uz tie zmeny, co sa mu realizovat podaria, budu mat za nasledok chudnutie. Moj lekar mi vzdy prizvukoval (ked som k nemu chodila furt tazsia), ze uz len ak clovek vyluci zo stravy cukor a vyrobky z neho, zacne chudnut.. Mozno nie 4kg za mesiac, ale chudnut bude, urcite nie priberat.

Ono sposobit to “chcenie” v cloveku, to keby sa dalo. Lebo zasady su. A dodrziavat sa podla mna daju, ak clovek chce, aj ked mozno nie dokonale.. Podla mna j to vazenie a ratanie – myslim, ze v zasade staci na orientaciu par dni.. Ja som o vazeni 10 tyzdnov ani len nevedela, ze take daco existuje, a aj tak som chudla racionalnou stravou – aj bez vazenia. Mozno ta pani potrebuje len nadej, vidiet, ze to aj ide, a ze nie je jedina, ktora ma v ceste rozne prekazky, ktore je nutne prekonavat..
klara 11. 12. 2007, 17:42

pekne ste to napisali a aj mne to pomohlo:)

ja by som sa vsak chcela spytat na jednu vec, co tu Mirko pisal, ze ked zena pribera a pribudaju v nej muzske hormony a rastu jej fuzy… a oni sa jej potom ako schudne(predpokladam, ze aj tie hormony by mali zmyznut) stratia? alebo uz ich bude mat navzdy? lebo ja poznam par ludi sice nie v blizkom, ale v okoli a zaujimalo by ma to…
Miro Veselý 11. 12. 2007, 18:19

klara to je skôr otázka na lekára, ale pokiaľ viem, malo by sa to prinajmenej zmierniť.
Ayleen 11. 12. 2007, 18:25

klara: Pokiaľ má žena problémy s mužskými hormónami, dása to liečiť, takže treba ísť k lekárovi. Samé sa to nevráti do optima, aspoň nie u každého. A načo sa trápiť.
lubicka 11. 12. 2007, 18:30

Tini: veď o tom to celé je – o chcení a rozhodnutí sa , a ešte aj o dodržaní, vôbec to ale nie je ľahké, ako píšeš, je to veľmi ťažké, konkrétne pani je z dediny, tam je osveta ešte ťažšia ako v mestách, a hlavne – každý musí chcieť sám – a chcieť nestačí. Mne sa ale nepáči to, že to bagatelizujete – ve´d stačí len tak málo – zmeniť niečo – pre ľudí je každá, aj sebanajmenšia zmena ťažká, nieto ešte nahradiť guláš jogurtom, atď. Každý vie, čo by mal robiť, ale či to aj robí , to je otázka. Aj ja viem, že miesto písania by som mala ísť variť večeru a ja si tu píšem…
Inak, k tým posledným Mirovým slovám – poradil si už určite dosť, je to len na každom z nás, ako sa zariadime
Ayleen 11. 12. 2007, 18:33

Čo sa týka racio stravy, ja mám pocit, že je hotová rýchlejšie. Akurát nákupy sú ťažšie, ak nahradíte sladkosti zeleninou.

Mne sa v práci smejú, že chrúmem zeleninu a ku každému obedu mám šalát, či som zajac. Ale súčasne vidia, že nemám problém s postavou a vyzerám dobre :)

S nákupmi na dedine je to zložitejšie, nie je taký široký výber. Ale raz za čas sa dá nakúpiť v meste a inak variť z dostupných potravín. CZ chlieb sa dá piecť doma. Výhodou je zasa možnosť dopestovať si vlastnú bio zeleninu, ovocie, prípadne mlieko, vajíčka, mäso.
Vilma 11. 12. 2007, 20:37

Ayleen: toto všetko sa veľmi ľahko píše. Ale neviem si celkom dobre predstaviť ženu so štyrmi deťmi, pracujúcu v trojsmennej prevádzke, zaťaženú servisom okolo opravy domu aby si doma pestovala biozeleninu, ovocie, chovala hydinu, piekla chlieb. A ešte pritom veselo chudla. Ak píšeš z vlastnej skúsenosti, potom klobúk dolu. Daj návod, rada sa podučím.
katarinnka 11. 12. 2007, 20:46

ahojte vsetci. som ako ta pani z prispevku. tocim sa okolo jednej vahy, potom nieco schudnem, potom mi sibne, priberiem vsetko spat a zberam silu na dalsi pokus. prvy krat v zivote mam jojo efekt, ale zase mam chut bojovat.
bola som vonku s ultrastihlou kamaratkou, ktora sa stazuje ze ma tuk na chrbte. Ma nozicky aj rucicky ako palicky a cela je stihlunka…. a mne vravi ze som normalna a vsetko je ok. Mam 25 kil nadvahy.
Je mi zo mna smutno, snazim sa zhadzovat ale nie vzdy to ide.
Preco ma vzdy rozcitlivie taka poznamka od nejakej kamaratky?
Ayleen 11. 12. 2007, 21:02

Vilma: Nie som na dedine a nemám štyri deti. Ale zažila som toho ozaj dosť, len nepovažujem za vhodné to tu písať. A nebolo ľahké vtedy chudnúť, cvičiť, nakupovať zdravé veci. Ale práve to, že to die aj iným a chudnú, ma presvedčilo, že to musí ísť aj u mňa.
Pracujem 8-10 hodín denne, po príchode domov ma čaká ďalšie štúdium. A denne mám nejaký šport (fitko, kone, spinning), plus celá starostlivosť o domácnosť. Nepestujem nič, nemám kde :) Už nechudnem, ale stravujem sa zdravo, pravidelne, aj v práci, varím si doma…

Pri viacsmennej prevádzke je kratšia prac.doba, dá sa to využiť. Netvrdím, že je to dobré na metabolizmus, ľahké na psychiku. Ale dalo by sa. Zelenina ako mkrva, paradajky, zemiaky, kapusta… stačé v podstate iba zasadiť, občas poliať, ak je sucho. To zvládnu aj deti, ak nie všetky maličké. A deti nevidím ako výhovorku, prekážku, ale skôr ako dokonalú motiváciu. Lebo práce v detstve sa im formujú návyky, rozhoduje sa o tom, či aj deti budú obézne. A ak by som mala deti, tak robím všetko pre zdravie na 220%, aby neostali, nedajbože, samé.

Nepíšem milo, nečičíkam nikoho. Ak sa chce chudnúť, tak je potrebné bojovať s doterajším spôsobom života. Nastoliť zmeny.
Vilma 11. 12. 2007, 21:57

Milujem, keď niekto múdro píše o niečom, čo v živote neskúsil. Beriem od teba všetko, čo sa týka racionálnej stravy, spinningu, fitka, koní, štúdia.Čo sa týka športu, píšeš rozumne.Asi by som nemala odvahu ti v týchto veciach oponovať.
Ale to neznamená, že rozumieš všetkému. Nehnevaj sa na mňa, ale o pestovaní zeleniny, trojsmennej prevádzke a deťoch nemáš ani šajnu. Tvoja teória a realita, to sú dve odlišné veci.
Nehovorím, že pani nemôže schudnúť. Musí veľmi chcieť, musí mať čas naštudovať si teóriu. Pochopiť veľa vecí a prekonávať prekážky/ako každý/. Dá sa to. Musí mať v prvom rade čas na seba. A keď bude sadiť, okopávať, polievať zeleninu a okopávať a ohŕnať zemiaky, hoci aj s deťmi,/pokiaľ nie je vášnivá záhradkárka/, tak bude uštvaná ako pes a môže sa na všetko vykašľať. Ja by som sa /viem o čom píšem,skúsila som aj s deťmi/.
Dneska keď dostaneš v každom markete čerstvú zeleninu je to krok späť.
Nehnevaj sa na mňa, ale od teba som čakala úplne inú radu, ako pestovať zeleninu a chovať hydinu.Preto som zareagovala aj keď som nemala v úmysle .
Ayleen 11. 12. 2007, 22:08

Vilma: Ale veď ja som nepísala, že musí pestovať zeleninu. Len to, že sa na dedine dá a je to výhoda oproti mestu a menej to zaťaží rozpočet.

Neskúsila som v živote všetko a 4 deti nikdy neskúsim. Ale to je už na inú debatu. Nemôžem skúsiť všetko a neviem, prečo si to takto zobrala. Čo sa týka zeleninu, tak o jej pestovaní niečo viem. Záhradu sme mali.

Ja som nič iné nenapísala, ako že sa to dá a nie je to nemožné. Netvrdím, že je to ľahké. A to isté si napísala aj ty. Neviem, čo po mne chceš, aby som uznala. A ani po tom nejdem pátrať.
tini 11. 12. 2007, 22:21

Lubicka, uznavam, je to iba moja skusenost osobna, za seba musim napisat, ze ozaj od momentu rozhodnutia a tejto vnutornej zmeny som nezavahala ani na sekundu a teda zmeny suvisiace so zmenou stravy, rezimu ani samotne chudnutie uz pre mna narocne nebolo.

Preto aj stale spominam tu zmenu myslenia – clovek uz potom niektore veci naozaj znutra chce a nemusi sa na ne presviedcat. Avsak keby som sa o to pokusala predtym, bol by to boj omnoho tazsi, ak by som ho vobec vyhrala. Viac krat som sa snazila odolat sladkemu aj predtym – ale nikdy sa mi to nepodarilo. Myslim ze preto, lebo som sa asi nikdy skutocne vnutri nerozhodla – na jednej strane som chcela, na druhej – co vlastne? Neslo to? Nedokazala som to – a preco? Nemala som dost informacii? Jaj to je asi na dlhe pisanie. Myslim, ze ked to zrazu zacalo byt “vazne”, tak to slo.. To moze znamenat pre niekoho zdravotne problemy, ci nejake ine.. Kazdy ma svoj vnutorny pribeh a musi dako z toho kruhu prerazit von.. Zavisi to aj od povahy.

Lahke to nie je nikdy, tento boj a neda sa ani obecne “poradit”, ako ho vybojovat – chudnutie je totiz viac vecou duse, ako tela, aspon z mojho pohladu. Je vsak mozne, ze ak je nadvaha ozaj iba bez pozadia psychickeho, funguje to zrejme uplne inak. Kazdy piseme viac menej z toho svojho pohladu, objektivny asi nebudeme nik.
Vilma 11. 12. 2007, 22:29

Nechcem aby si niečo uznávala. Len som chcela upozorniť na to, že je zbytočné si na plecia pridávať. Že treba rozmýšľať, ako si to uľahčiť. Nemyslím si, že je veľký cenový rozdiel medzi doma pestovanou a kupovanou zeleninou. Nemyslým na paradajky, papriku, uhorky teraz v zime. Myslím sezónnu zeleninu – mrkva, kapusta, kaleráb, cvikla, cibuľa, sa vôbec neoplatia pestovať, tak prečo sa zbytočne zaťažovať? Týmto nechcem, aby medzi nami vznikol nejaký “pestovateľský spor”. Ja osobne radšej raz do týždňa vybehnem do mesta na väčší nákup-v lete kupujem zeleninu na trhu, v zime kde sa mi zdá najlepšia.Vôbec sa mi nezdá, že by ma to finančne ruinovalo.Popritom nakúpim všetko, čo u nás na dedine nedostať. A to by som poradila aj tej dotyčnej, pretože sa mi to zdá najjednoduchšie a najmenej zaťažujúce. A ešte mať v zásobe nejakú mrazenú zeleninku. Týmto z mojej strany končím túto debatku.
lenka 11. 12. 2007, 22:34

Zdravim Katarinnku a vsetkych ostatnych.
Tolko toho bolo popisane,ze skoro mam pocit, ze ani niet co dodat.
Dobre viem, ze skusenosti su neprenosne, ale skus porozmyslat.Miro nacrtol prognozu o 20 rokov neskor. Ja pridam vlastnu skusenost o 30 rokov neskor. Miro to ma perfektne zmapovane a nechcem popisovat, cim vsetkym ma obezita obdarila.S malymi obmenami je to tak, ako to opisal. Dnes si uzivam, co som si nadobudla. Tiez som sa cely zivot neuspesne zbavovala nadbytocnych kilogramov.Bolo to ako na hojdacke. Raz dolu a potom zase nazad. Vela prace, deti, chori rodicia, stavba domu a kopec inych problemov,. Tiez toho nebolo malo. Lenze, chybali mi komplexne informacie. A tu to mas skoro vsetko co potrebujes vediet, aby si uspesne schudla a vahu si udrzala.
Ja neviem, ako by to bolo, keby som mala tie moznosti ja. Ale urcite viem, ze dnes by som si poriadne rozmyslela, ci sa zbavit nadbytocnych kilogramov, alebo nie. Vacsinou sa tu riesi estetika. Lenze to je ten mensi problem, aj ked netvrdim, ze je zanedbatelny. Obezita si vyber dane odklada na neskorsie obdobie, ale zato vybera uz stale.Niektore chyby sa uz nedaju opravit.
A zaviest zdrave stravovanie do rodiny, to je investicia do buducna.Ved uz vieme, ze co nebolo dobre to je treba opustit. Deti mas este male( sudim podla Tvojho veku) a co im mozes dat do vienka lepsie, ako zdravie.
tini 11. 12. 2007, 22:40

Ja si myslim, ze pri 4 detoch a praci a domacnosti clovek nema ani kedy dychat. Z praktickeho hladiska vsak minimalne nejest sladke, jest zeleninu a jest mensie porcie zdravsich jedal sa podla mna da. Ja som zacala chudnut po citani o zdravej strave a zasadach spravneho jedenia, tam nebolo o vazeni ani reci, tematika nebola tak podrobne rozobrana ako tu na strankach, a aj tak som chudla. Ako pise Koliba, castokrat staci zmenit zopar zasadnych veci – a chudnut mozno pomalsie, ale chudnut. Netreba hladat stopercentnu dokonalost, zivot nie je dokonaly a my tiez nie.
tini 11. 12. 2007, 22:45

lenka, vdaka za skusenost, je to vystraha pre nas vsetkych..
anna 12. 12. 2007, 0:28

pani opisuje klasický príbeh asi väčšiny z nás, ktorí to už máme ako – tak za sebou. Vidím v jej článku dve veci ako pozitívne: píše, že je už najvyšší čas schudnúť a že to v nej dozrelo, nechce to odkladať na nový rok, chce začať ešte pred Vianocami. Možno toto je práve ten jej bod zlomu, ktorý jej nakoniec pomôže. Ešte sa potrebuje naučiť technike správneho stravovania a udržiavať si vlastnú motiváciu. S problémami čo a kde kúpiť a ako a kedy uvariť si už potom poradiť musí. Ako my všetci ostatní.

Ja som začala chudnúť presne na Veľkonočný pondelok. Tiež som predtým veľmi dlho chcela, len som nevedela ako. Až tu som sa naučila technike stravovania a tak sa mi to nakoniec podarilo. Snáď už navždy.
tini 12. 12. 2007, 7:54

katarinnka, nevzdavaj sa. Bojujeme tazky boj sami so sebou, prave preto, ze pri beranie nie je iba vecou “tela”, ale toho, ze cloveku obcas “sibne”. Ja verim, ze sa Ti podari najst vnutorny pokoj, sibat prestane;-) a kilecka budu ubudat. Necudo, ze Ti je smutno, ja som bola vzdy velmi citliva na poznamky na moje kilecka.. A stihli ludia tiez vidia na sebe tuk, ktory sa tucnemu zda nepodstatny. Uvidis, aj Ty taka budes, ked schudnes, clovek je na seba narocny;-)) Pusti sa opat do boja, ved takym malym vitazstvom je uz to, ze to clovek nevzda..
Tana 12. 12. 2007, 10:46

Ja súhlasím s tini. Keďže má táto pani štyri deti, na krku robotníkov a prácu na smeny, zrejme bude stačiť, ak vynechá sladkosti, biele pečivo nahradí celozrnným poctivým, pridá zeleninu, nítkotučné, ale aj stredne tučné mliečne produkty, biele mäso a ryby (tie podľa mňa stačia aj z konzervy, ak nie je čas na úpravu), vajcia (hádam obmedziť žĺtok) plus k tomu 3 litre tekutín denne. To nie je taký problém – doma navarím liter caju a ten si čapujem každú hodinu, v lete voda zo studne – veď sú na dedine… Neschudne do jari 15kíl, ale do roka by sa mala váha určite spustiť smerom dolu. Neexistuje že nie. A ODVYKAČKA od sladkostí, lebo tie podľa mňa vyvolávajú závislosť tak, ako cigarety. Čím dlhšie si ich nedá, tým viac bude zabúdať na ich chuť, až ich nebude potrebovať. Ak už cukor, tak radšej z ovocia, alebo zo sušeného ovocia (v malom množstve). Píšem to preto, lebo mnohé mi dajú za pravdu, že v takomto kolotoči reálne na váženie potravín, trojfázový tréning a iné komplexné kroky, nebude čas. Viedlo by ju to k ešte väčšej časovej tiesni a k následnej frustrácii, že nič nestíha…a opäť by siahla po sladkostiach. :-(
lenka 12. 12. 2007, 11:17

Mila anna,
chcela som byt strucna, a tak sa mi asi nepodarilo povedat mozno nieco dost podstatne.Ja totiz sa zdravo stravujem asi 7 rokov. Vypustila som zo svojho jedalnicka radikalne uplne vsetky udeniny, tucne produkty. Jem vela zeleniny a dost ovocia, cvicim studujem literaturu a je toho dost, co robim pre svoje zdravie.Lenze chudnut sa mi akosi nedarilo. Lekar sam ma niekedy problem so svojimi kileckami naviac. A tak som sa s tym pasovala ako som vedela. A popri tom som hladala dalej.Ked som na prime videla “jste to, co jite”, tak som sa nastvala a povedala som si, ze predsa na tom internete by malo nieco byt, z coho by sa mohlo dat cerpat. No a stastie sa na mna usmialo cez skveleho chlapa. Ved ho vsetci dobre poznate.
Len som mozno malo zdoraznila, ze som si chudnutim poriadne rozhasila metabolizmus, tak, ako to popisal Miro. Az na nejake drobnosti sa ma dotkli choroby, ktore popisuje. A teraz zase studujem, ako najlepsie z toho von. Bez velkych chemickych zasahov.
No a ja este dodam, ze som tu s vami od maja, tiez sa mi podarilo nejake kilecka odlozit a este stale sa ich zbavujem. Z vlastnych skusenosti viem, ze rychle zhadzovanie= sok pre organizmus. Tiez som vyskusala. Nic prijemne.A jedna z dalsich ciarociek, na ukor buducnosti.Teraz zhadzujem asi 1 kg za mesiac a ak to dobre pojde, ( a ono to ist musi, lebo pre to nieco robim) tak nebudem musiet uvazovat, co je vlastne udrziavacia faza, lebo hodlam sa takto stravovat do konca zivota. T.j. zdravo a vyvazene. Keby som to robila vzdy, tak som nemusela mat problem.
Lenze: Skoro vsetci to poznate. Maminka vyborne varila, naucila som sa aj ja, aj ked to nebola zrovna moja najoblubenejsia disciplina. No a vydatne jedla, naucene chutove kanalky na vsetky tie, ktorym dnes hovorim fuj. A kdekto si asi mysli, ( vy co ste tu sa do doho neratate),ze som svihnuta, ked na vyprazany rezen s majonezovym salatom ohrniem nos a dam si zemiakovy bez majonezy, alebo len zeleninku s rybkou. A na margo: moj dospely syn, ked som sa pytala co uvarit, tak mi povedal : rezne, ale mami take tie fuj.Co sa budu vyprazat v oleji. A dnes vidim, ze je to moja chyba, ze som deti nenaucila spravne sa stravovat. Je mi smutno, ze ten velky dar do zivota nema odo mna. Dnes ma vlastne nazory a viem, ze sa bude musiet mordovat s vecami, ktore by mali byt samozrejme ako dychanie.
A bolo by toho dost o com by sa dalo pisat, len nechcem obtazovat, pretoze ti, co velmi chcu, to dokazu aj bez mojich skusenosti, ktore su vlastne neprenosne………..

Prajem vsetkym vela uspechov.

A este nieco. Neponahlajte sa privelmi. Miro to pise. 2 kg za mesiac je dost. Ma to nastudovane excelentne.Ved aj caj nepijeme horuci, lebo co? Bol by to pre organizmus sok a na zdravi ujma.
tini 12. 12. 2007, 15:05

S tymi detmi je to fakt. Ja sa tesim, ze som sa “spamatala” pomerne skoro, ked su deti este male. Syn mi najprv nad celozrnnych chlebikom ohrnal nos, ale uz si da v pohode, podobne to je aj s inymi vecami – avsak musim povedat, ze ich som viac menej stravovala zdravo aj predtym, az na celozrnne veci, ktore som nepouzivala.

A ja som prave dnes pri obede rozmyslala, aka fajn je paradajkova polievka z paradajkovej stavy len taka neprisladena, ´coz by som ale predtym zjedla len s premahanim (ved ta maminkina s cukrom bola taka skvela a ja sama som ho na dochutenie pridavala). A zda sa mi, ze je ovela jednoduchsie, pohodlnejsie a v neposlednej miere zdravsie, jest takto “jednoducho”, zdravo, malo ochutene, na co by mnohi klasicki jedaci povedali “fuj”. Jednoduchsie na potraviny, energiu, chemikalie – a samozrejme chute. Iste, je to zmena – ale mozna. A ak na tie chute obycajne zacneme zvykat uz deti, nic lepsie nemozeme spravit. Minule davali detom so zavretymi ocami ochutnavat dake jednoduche jedla, uz neviem ake, take prirodzene, casto ani nevedeli uhadnut, co to vlastne je.

A vianocne kolaciky? O co svoje deti ochudobnim, ked budem tie vianocne “nadhery” piect s menej cukrom, tukom a celozrnnou mukou? Spravila som tak teraz medovniky a idu sa nimi “zadrhnut”, su ozaj skvele a isto aj zdravsie a menej kaloricke ako tie “klasicke”. Budu ich povazovat za nieco “normalne”, ako aj ine veci, ktore im ponukam. Neznamena to, ze im prestane chutit sladke alebo ze im nebudu chutit klasicke biele kolaciky dakde na navsteve.. Ale budu mat k nim vztah. A budu povazovat 2-3 druhy kolacikov, ktorych neni vela (piekla som tretinove davky) za nieco normalne a prirodzene – nebudu cakat kazde vianoce vypekanych 15 druhov.. TOto je len hlupy mozno trocha priklad s kolacikmi, ale plati to na vsetku stravu.

Ono tu neide o “fazulky”, ide o zivot. Naucit deti zdravo jest je pre ich zivot klucove – tak ako musia samozrejme ovladat hygienicke navyky a kopec inych veci..
Jarmila 12. 12. 2007, 15:21

Tu je komentárov, asi dobrá téma. Ja nemám veľmi čas po obchodoch aj keď u nás sú všetky markety. Ale napr. včera som bola na nákupe a čo sa mi osvečilo tak hlávková kapusta, mrkva, ovocie a zelenina tiež vydržia v chladničke nejaký deň. A v špajze lečo v pohároch. Graham rožky v mrazničke. Voda na stole. Ak niekto čítal moje články vie , že mám veľké starosti. Nuž ale tieto potraviny sú málo kalorické a vydržia. Jedlá pre mňa sú rýchlejšie pripravené ako pre rodinu. Ale štyry deti dá zabrať, len keď 99 krát za deň povedia mami. Treba len iné jesť.Bez sladkostí a zbytočností. Podľa mňa pohybu má pani veľa. Minule som písala, že som maľovala byt a za týždeň som aj trochu schudla. Nemusí pani chodiť do fitka, podľa mňa má dosť phybu. Skôr sauna. Ľahnúť a nič odo mňa nech nechcú. Ale ani to sa jej nedá keď je na dedine. Tak nech sa zavrie do kúpeľne a aspoň 30 minút pokoj. Verte že to pomôže, ja viem čo hovorím. Ak jej v robote neuznajú, nech povie že je chorá a musí sa tak stravovasť. A veď je to aj pravda.Ak ešte nie je chorá môže byť, lebo je aj nešťastná.
Kati77 12. 12. 2007, 16:27

Mna v tomto zaujimavom Mirovom clanku asi najviac zaujala veta ze sa pribera po jedinom grame denne. V tom je podla mna najvacsia zakernost priberania. Pred rokom som mala 52 kil a teraz vazim 57. Pritom som sa cely rok strazila (aspon som si to v duchu myslela :-), nemam deti a kedy mozem, tak korculujem alebo plavam. Zial, nemam sa na co vyhovorit.

Je mi jasne, ze vecerne objednanie sa doma chrumkami a keksikmi sa dakde muselo prejavit. Pritom som dva roky vydrzala bez sladkosti. Presne, sladkosti su taka ista zavislost ako fajcenie.
Andrea 12. 12. 2007, 17:14

Tato pani by asi mala zacat pomaly, napr. tym najjednoduchsim – naucit sa pravidelne pit. Potom postupne pridavat dalsie veci a ono to pojde. ale netreba cakat, ze to pojde za 3 mesiace, ani za rok..
Kazdopadne, drzim palce. Ono to sice nie je jednoduche, ale to nie je nic. Zalezi ako sa k tomu clovek postavi. Ci ho prekazka zlomi, alebo ju zoberie ako vyzvu. Hor sa do toho!
tini 12. 12. 2007, 20:18

Kati77, mas pravdu s tou zavislostou. Podla mna je najlepsie v nejakej rozumnej miere si ich do stravy dokonca zakomponovat;-) Iste nie vecer pri telke. Radsej si dat nieco s kludnym svedomim napriklad doobeda, ako tomu znova prepadnut. Moj nazor. Ja som si istu mieru (malu) sladkosti povolila aj pri chudnuti, a tym padom ma to nepokusa..Niekedy nejem sladkosti cele tyzdne. A niekedy si dam.

Andrea, presne tak, hovori sa, ze ak clovek nestupa, pada (stav ako statie neexistuje;-)) Ak pani zacne kdekolvek, a pojde pomaly dalej, mozno zisti, ze sa to da a pomalicky pojde za cielom.
Jarka 12. 12. 2007, 23:00

Všetko je to babenky pekné . Naozaj to musí začať ona . A musí veľmi , veľmi chcieť . Nevieme ale aké má zázemie doma a preto ju ja vôbec neodsudzujem .Mám to šťastie , že my sme prešli na zdravú stravu ako komplet rodina . A povzbudzujeme sa navzájom. Viem si ale predstaviť ako ju môže kadečo deptať . Od manžela cez kolegyne atď….
Dúfam ale , že sa rozhodne a rozhodne sa správne. Držme jej palce.
MonikaM. 14. 12. 2007, 1:07

Posielam Vám, milé dámy a páni, dva príbehy dvoch žien, matky a dcéry, o chudnutí z jednej dediny. Obidva úspešné.

Jeden je z pred desiatich rokov, kedy sa jedno tučné a škaredé šestnásťročné dievča rozhodlo schudnúť. Pri výške 158 cm vážilo 67 kg.
Tiež sa rozhodlo pred Vianocami z minúty na minútu. Postačil už len inpulz. Dvaja chalani sa jej spoza chrbta smiali:”Pozor teta!” A okrem toho, tá dievčina tak veľmi túžila po láske pekného chlapca, že sa preto rozhodla urobiť všetko.
Bol vtedy ešte socializmus a odbornej literatúry o chudnutí bolo ako šafránu. Dievčina ale pochopila, že ak chce schudnúť isto, musí chudnúť pomaly. Takže si dala plán na jeden celý rok. Na základe vtedajších informácií o chudnutí, vylúčila zo stravy údeniny, klobásu, skrátka hlavne tuky. Sladkosti jedla len sporadicky a iba “ďobky”, z pečiva len tmavý chlieb aj to len sporadicky. Keďže vtedy osveta o zdravej výžive nefungovala tak ako dnes, musela sa prispôsobiť stravovaniu v rodine. A to bolo klasické – dedinské. Na obed prevažovali hlavne tučné jedla. Jej matka nevedala a ani nechcela variť inakšie. A tak dievčina chudla polovičnými porciami. Na obed, keď prišla okolo tretej zo školy, si dala buď iba polievku – pol taniera, alebo iba druhé jedlo – pol taniera. Zelenina sa vtedy jedla hlavne vo forme zeleninových zaváranín.
A snažila sa aspoň 5-krát do týždňa cvičiť, len 20 min. aerobna cinnost a 20 min. spevňovacie cvičenie. No a výsledok? Začiatkom leta už vážila 47 kg! A najviac kíl zhodila práve na jar, čiže až po troch mesiacoch od začiatku cvičenia a iného stravovacieho režimu!!! Takže aj s párkami sa dá na dedine chudnúť, ale treba zjesť len polovicu diétnej párky, jednu tretinu graham. rožka a paradajku.

O desať rokov neskôr schudla jej asi deväťdesiatkilová matka, ktorá miluje dodnes mastné salámy, jaternice, huspeninu, tlačenku, guláš, pečivo, sladkosti a všetky tie nezdravé klasické slovenské jedlá.

Čo ju naštartovalo?
Zvýšená hladina cukru v krvi – teda hroziaca cukrovka. Jednoduchá žena ihneď zo strachu vyradila všetky sladkosti, biele pečivo nahradila grahamovým – max. dva rožky za deň, vzdala sa údenín, prestala používať bravčovú masť, začala variť iba na troške oleja. Zeleninu moc nevidela, ale naučila s apoužívať mrazenú, prípadne do polievky, kde má aj byť, nahádzala mrkvu, petržlen, zeler, kaleráb zo záhradky. A výsledok? Za štyri mesiace, a to bez cvičenia, spadlo z nej 20 kí!!! A POZOR! Opäť na jar!

Nedávno som stretla jedného diétológa. Hovorila som mu, že potrebujem po pôrode zhodit este šest kíl. Povedal mi, nech počkám ešte do februára. Na jar vraj ženy zhadzujú kilá najrýchlejšie ako po iné ročné obdobia.

Ale o to mi nejde. Chcela som len poukázať, že chudnúť sa dá aj bez cieleného nakupovania v hypermarketoch. Fakt stačí len chcieť. A keď veľmi chceme, tak si nedáme celú čokoládu, ale len jednu tabličky.

A ešte jeden postreh. Na Slovensku máme nádherné novostavy, ktoré, žiaľ, často vyzerajú oveľa oveľa lepšie ako ich majitelia. Tí sú často tuční a je mi ich veľmi ľúto. Prajem im totiž, aby si ten krásny dom vychutnali ešte mnoho rokov v plnom zdraví, čo sa ale pri obezite očakávať nedá.

Preto milá mladá pani, verím a viem, že postavíte vo svojom hodnotovom rebríčku na prvé miesto seba a začnete sa mať rada. A vtedy keď to urobíte, pochopíte, že sladkosti už pre Vás nie sú vôbec dôležité. Pochopíte, že nemusíte jesť guláš pre robotníkov, pretože pre jemnú ženu s ahodí oveľa chutnejšie a výživnejšie jedlo. A myslím si, že Vaše deti si zaslúžia peknú a zdravú matku, plnú energie. A trávenie takého gulášu energiu skôr berie ako dáva.
A ešte mi napadlo. Nedá sa Vám aspoň načas zmeniť Vaše zamestnanie, prípadne oznámiť zamestnávateľovi, že by ste potrebovali iný režim práce, príp. inú profesiu vo firme a pod. Možno by Vám vyšiel v ústrety.

Držím Vám palce! Šťastné Vianoce a koláče nechajte radšej deťom, manželovi a stavbárom! Vy ich nepotrebujete…
MonikaM. 14. 12. 2007, 1:10

Tini, jedina cesta z nuly vedie nahor! Pa-pa!
MonikaM. 14. 12. 2007, 1:18

A ešte! Keď ženy jedia veľa sladkostí, chýba im láska! Nemyslíte?

Prečo sa ženatí muži po narodení dieťatka alebo detí tak ženám odcudzia, prípadne sa z nich stanú veľké deti.

Jedna známa psychologička mi pvoedala, že najväčším dieťaťom v rodine je muž. A prvý musí dostať jesť, lebo keď je hladný, je zlý.

Neviem, ale tá mladá pani má možno aj iné problémy, ktoré rieši jedlom a všetko nám nenapísala, a kompenzuje vnútornú frustráciu jedlom.
tini 14. 12. 2007, 8:30

Monika, velmi pekne pribehy, potvrdzuje to len moj postreh, ze ak clovek chce, moze urobit vela v oblasti chudnutia, aj ked to nebude na 100 percent..

S tymi muzmi, no comment, daco na tom bude!! S tou lasko je to tiez pravda. Aj samota a prazdnota je nieco, co castokrat zaplname sladkostami;-)

Ja som uplne nahodne zacala chudnut zrovna v polke februara, asi preto mi to islo tak pekna;-)
Miro Veselý 14. 12. 2007, 10:14

Čo to? Počúvam, že sme deti? Tak to teda nie! A už sa s vami nehrám. Just. Idem trucovať do kúta a hádzať sa o zem, kým neuznáte, že my muži sa správame vždy len zrelo a dospelo. Kde mám tú čokoládu…
koliba 14. 12. 2007, 15:19

Monika M, toto je krany prispevok. Nehces ho uverejnit ako clanok?
MonikaM. 14. 12. 2007, 15:20

Milý Mirko, vieš, to sú také babské reči o chlapoch. A vôbec, uvažovala som veľmi , či to tam napísať, aby sa ťa to nedotklo. No ale klobúk dole, vzal si to fakt chlapsky. Ozaj, kde je na tejto stránke kút. Kde to máš ukrytú tú čokoládku. Pa-pa!
koliba 14. 12. 2007, 15:24

Miro, my vam to samozrejme uzname, ved kto by sa hadal s trucujucim dietatom :-)
Ale nie, celkovo toto si myslim, ze je taka nestastna generalizacia. Aj to s tym odcudzenim sa po porode. My sme sa napriklad s mazelom spojili ovela viac- ako my dvaja versus nasa vrieskajuca dcera.:-)
MonikaM. 14. 12. 2007, 15:44

Kolina, ďakujem za pochvalu. Môže byť aj ako článok. Keď budem mať viac času, tak sa na to pozriem. Inak, máš pravdu, generaliácie o nás ľuďoch sú asi všetky nešťastné.
tini 14. 12. 2007, 15:46

Ja suhlasim s tym, co pise Koliba, nie vsetci muzi su rovnaki;-)) Nastastie;-))
evul 14. 12. 2007, 16:01

tini, mam pocit, ze nastastie nie su vsetci rovnaki, ale aspon malilinkyy kuusocek niecoho detskeho je v kazdom…uz len tie rozziarene ocicka pri pohlade na autodrahu.. (nepisem o svojom synovi, ale priatelovi :-D)
juliana 14. 12. 2007, 21:48

Velmi pekne prispevky ste napisali, bolo by zaujimave, ci si to pani o ktorej Miro pisal, precita?

Co sa tyka prisnych pohladov, tiez si myslim, ze nemame nikto z nas ani nik iny pravo odsudzovat a bagatelizovat problemy cloveka. Spomenme si na nase okolie. Kolko do nas hucali rodicia, lekari mozno i ini – nejedz tolko, bud rozumna, mas rozum, ved to nic nie je, preco o seba nedbas…malo to nejaky efekt?
Preco nam potom pomohli clanky Mira Veseleho.Lebo nam ukazal kade ist ale isli sme sami.
A prave tato pani so vsetkymi starostami este caka na ten cvak v hlave. Na to sa treba sustredit. Tak ako pise Anna, uz zaciatok je tu. Uz sa nad sebou zamysla. A verim, ze pojde i dalej.
Napriek tomu, ze beha v jednom kuse okolo jedla pre vsetkych tych ludi. To si Aleen naozaj nevie celkom predstavit. To v praxi nie je velmi o racionalnom planovani stravy a oddychovych sportov, to je o uspore casu a penazi a kludu v rodine.
Drz v ruke vsetky tie hrnce a potraviny a bud pritom rozumna. Ano je to treba a drzim tej pani silno palce ale lahke to nie je.
Tini 15. 12. 2007, 0:54

Evul, neboj, my mame tiez doma auticka na dialkove ovladanie.. Tiez nie pre syna;-))
MonikaM. 15. 12. 2007, 13:57

No a ešte Tí jej zádrapčiví kolegovia!

Môj manžel, keď mu niekto niečo vyčíta alebo presviedča o tom, že je to inak, najčastešie jeho rodičia, tak im povie: “Vy tomu nerozumiete!” Tak som túto vetu prevzala od neho. Je to super obrana!

Ak si dám musli a niekomu z okolia to prekáža, tak mu len poviem: “Ty tomu nerozumieš!” A raňajkujem ďalej.

A žijem si svoj život, svoj štíhly a zdravý život. Pa-pa!

Baby, mi teda autíčka doma pre ocka nemáme, ale zato si rád pozrie každý deň Pata a Mata.
simonecka2 15. 12. 2007, 17:29

ono akosik nie je ine riesenie,ako to “riesenie”najst.kazdy musi naozaj zvolit iny system.realne sa pozriet na seba,povinnosti ,ktore sa musia v domacnosti,v zivote splnit..najst miesto v celom dni,kde si snad mozem na chvilu oddychnut,najsty system..kde najst energiu,a ako na to.toto je jedine riesenie..najst si svoj system.ja som tiez velka jedacka,a chronicky unavena.neustale.ale naozaj sa da jest zdrave veci,pravidelne..aby sa vyhlo sladkostiam.ak sa clovek pravidelne vyvazene stravuje,naozaj sa da predist zavislosti na sladkom.a clovek aj ked je viacej zdraveho,a vyradi sladkosti,automaticky zacina chudnut.mozno je to len 1kg za mesiac.ale do roka je to 12…atd.ono to nejak fungovat musi.niet inej cesty..hladat riesenie,alebo stale viac priberat.treba si povedat realne,ako na tom som..a co by som mohla zmenit.urcite sa najde aspon jedna vec,co by mohla pretazena pani s detmi zmenit…
barbara 16. 12. 2007, 9:35

simonecka, myslím, že si povedala dôležitú vec.Povedala si …predist…Tam je asi riesenie.
viiv 25. 12. 2007, 2:46

Dakujem Miro a dakujem damy….. Prave som sa rozhodla zmenit svoj zivot :) Dali ste mi plno energie
margot 12. 01. 2008, 20:27

Na tuto stránku chodím viac ako rok a môžem potvrdiť to,o čom sa tu píše.Aj mňa zmobilizovala dalo by sa podvedať prekypená kaša, ani ja som nebola ešte obezna ale 80cm v páse no to ma dorazilo. Možno som mala šťastie, že som natrafila na túto stránku. Sama som bola prekvapená,že zhodiť kilečká sa dá bez hladovania a bolo ich neúrekom. Presne však nepoviem koľko,pretože som nie typ tini,ktorá všetko dokumentuje ja som sa bála aj odvážiť na začiatku, vážila som sa až oveľa neskôr a prekvapilo ma mojich 63 kg bez námahy. Ja som sledovala môj úbytok na váhe zväčšovaním sa nohavíc a reakciou okolia,ktorá bola veľmi pozitívna Intenzívne resp presne som dodržiavala pravidlá asi rok potom som poľavila resp. nesledovala som si príjem energetický ale spôsob stravovania som v podstate nezmenila, len sem tam nejaké koláčiky.Ale ako písal niekde Miro keď zhrešiť tak poriadne. Veľmi sa mi páčia príspevky tini a dnes som aj vyskúšala jej recept mačka vo vreci trochu modifikovaný, nemala som tofu tak som ho jednoducho nedala. Jedlo bolo výborné. Chcem podoknúť na adresu tej panej čo chce či nechce schudnúť ani môj manžel nemá rad nejaké zeleninové vytrelky v jedle ale na šaláty si zvykol a čo ma skoro šokovalo keď mi zrejme náhodou zjedol ryžu natural a odvtedy ju chce aj on a nemusím variť zvlášť jedlo pre neho. Nikdy nevieme celkom presne ako partner zareaguje.
elka 11. 04. 2008, 5:50

Je velkou pravdou,ze : “Sme,co jeme ! ”
Takze ; chudnutie zacina pri nakupe !
Ani tak nejde o to,co kupime – ako skor o to ,co NEKUPIME !
ked to nemam doma – nemozem to zjest !
tini 11. 04. 2008, 8:31

elka, velice trefne, presne tak to je;)