Bolí tučnota?

V predošlom článku som písala o tom , že sa hovorí že tučnota nebolí preto je toľko tučných ľudí. No podľa mňa bolí.

Idem cvičiť a nezohnem sa tak ako by som sa mala.
Potrebujem pobehnúť na autobus a ide mi pľúca vytrhnúť.

Ja som zo Zvolena. Krásny kraj. Za desať minút som v prírode . Chodíme keď je pekný čas peši na Sliač čo je 5 km. Minulý rok som mohla ísť len tam, tak som mala spuchnuté členky, že som skoro plakala. Teraz keď som schudla aspoň tých 13 kg som išla pešo tam aj nazad. Večer som mala ešte toľko energie a nával akéhosi šťastia. Keď som zhltala tú hus so všetkým tak som bola malátna, lenivá a bolo mi špatne. Nechcelo sa mi nič.

Musím hrdo povedať, že si verím. Trošku som teraz pustila korunky, lebo potrebujem o 2 čísla menšie veci.

Naschvál som si v kabínke obliekla 48 a potom hrdo 44. Prirovnala som ich a to bola radosť. A viete čo spraví človek ktorý nechudne, keď má veľkú radosť? Ide na koláč do cukrárne. Ja som si kúpila brokolicu. Na oslavu, pretože viem že tú hus už nebudem. Nebola som potom šťastná .

Ďakujem dievčencom za podporu. No zase sa držím. Všetko zlé je na niečo dobré. Na babinci napriek novému receptu na gaštanovú roládu ( ale som si ho odpísala a určite upečiem pre deti a nevesty) ma nenahovorili okrem zeleniny , tofu a pól litra harmančekového čaju na nič. Až som z toho bola úplne hepy. Ja som celkovo od 26.7.2007 schudla 13 kg. To je fajn. Ale posledný mesiac len možno 0,5 kg. Nevadí.

↑ hore na stránku ↑

Komentáre k článku:

Monika M. 31. 10. 2007, 15:31

Mila Jarka, to vobec nevadi, gratulujem k tomu pol kilu, dokopy to uz mas 13,5 kg. To budu Vianoce. To bude noveho obleceenia. Tesim sa s Tebou, ziadne vycitky, si silna zena. Pa-pa!
tini 31. 10. 2007, 16:07

Jarmilka, je super co pises, isto vyjadrujes skusenosti mnohych. Vidis, vysledky sa uz aj nejake dostavili, len tak dalej a za chvilu si spravis vyletik na Krivan akoby nic;-)) Ja mam podobne skusenosti – odkedy jem racionalne, citim sa omnoho lepsie, lahsie, odpadli pocity tazoby, malatnosti, unavy po jedle.. Beham peso pomaly hocikolko a hociako rychlo a ani sa nezadycham, dakedy mam pocit, ze rovno odletim;-)) Predtym ma vycerpavala rychlejsia chodza a uz na kusku schodista som bola zadychana, neda sa to porovnat. A za odmenu si tiez zvyknem kupit nieco ine ako kolacik ci sladkost, radsej aj nieco mimo jedla..
anna 31. 10. 2007, 22:48

Jarmila: je to skvelé poznanie na ktoré si prišla a síce, že po husi nie si šťastná. Tie pocity a návaly šťastia si uchovávaj, pomôžu ti ísť stále viac dopredu. 13 kg ktoré si zhodila je skvelých, máš si prečo veriť a byť na seba hrdá !
evul 31. 10. 2007, 23:09

Tiez som prisla na to, ze pizza ani strudla ma stastnou neurobia, akurat mi je po nich tazko… Dnes som si tak viacmenej zo zvyku povzdychla, ze “niekto sa ma, ked si moze dat cokoladove croissanty a nepriberie po nich”, ale potom som si uvedomila, ze po nich vlastne vobec netuzim, bo mi je z nich akurat blbo. Kamoska mi neverila (a myslim, ze doteraz neveri). Ale zas potom som urobila somarinu – na prednaske vsetci nieco pozierali, a ja som si zabudla svoj kalerab, tak som si kupila nejaku divnu tycinku – do prijmu sa vliezla, ale bola zbytocna… Ale myslim, ze je to dalsi “krok k poznaniu” – aj ked stale robim vyslovene kraviny, uz viem, ze spokojna dokazem byt aj bez jedla, ktore je nezdrave (pripadne s obcasnou vynimkou, ale vlastne ani nemusi byt). Akoze hlava vie, telo vie, ale “nieco” (asi fakt len ten zvyk) vo mne si povie, ze sak daj si. Hm. Uz len to poznanie previest do praxe a bude to…no, budem sa snazit, snad to pride :)
tini 01. 11. 2007, 8:28

evul, no mne sa to tiez stalo, pocas chudnutia som dako pizzu vyradila z jedalnicka, ale nedavno sme sli s kamoskou na pizzu, a teda veru mi to tiez neprinieslo ocakavany pocit stastia – akurat som bola najedena aj na druhy den rano (zas je fakt, ze som jej mala zjest menej).. Ale tesim sa z tejto skusenosti. Celkove jedlo predstalo byt pre mna zdrojom “stastia”, hoci si vzdy pochutim, ked papkam tieto zdrave “somarinky”, ale cakam od toho, ze sa najem a nie, ze mi bude super – a to je podla mna aj spravny postoj k jedlu;-)) To ze nam chuti, je vyborne, ale nemalo by sa to stat cielom.
evul 02. 11. 2007, 15:04

Presne taky nejaky pocit zacinam mat :) A este napr.k tej pizze – uplne mi staci, ked si “pre chut” kusok dobnem od frajera/sestry/kamosky. A pokracujem v jedeni svojho masa so zeleninou. Keby som ju mala zjest celu, bolo by mi blbo, a ze by som bola prave stastna z toho… Bola to svojim sposobom zavislost – na jedle. Nedopracovala som sa sice k nejakej hroznej nadvahe, ale nemala som zo seba dobry pocit. Urcite som teraz (nielen) v tomto smere spokojnejsia a stastnejsia :)
bounty 05. 11. 2007, 13:12

že tučnota bolí? … no skúste si ľahnúť na chrbát nohy vystreté zdvihnúť 45stupňový uhol k zemi a držať ich… chvíľu, dlhšie, zdvíhať sa na skracovačky, alebo skladať nohy k zemi… bolí? či nebolí? mať nožičky ako srnka a svaly na brušku … išlo by to skoro samo. … a skákať pri aerobicu… ono sa to skáče, keď má niekto 50kg aj s teniskami, ale takých 90kg dať do pohybu, veru to bolí… niekedy bolí zašnurovanie topánok (lebo tie šunky na bruchu tam zavadzajú a nech ako tlačíte neuhnú), niekedy bolia aj nohy z tých topánok čo sa otláčajú na nohu… niekedy bolia prsty z prsteňov, chrbát, kolená, napuchnuté členky… …
dôležité je si uvedomiť, z čoho je tá bolesť, nevyhovárať sa na spln mesiaca a hlavne si zrátať čo sa stou bolesťou dá spraviť… na šunky na bruchu paralen nepomôže :-)
trudika 29. 01. 2011, 17:02

velmi rada by som si zverejnila ,na schudnutie vlasne skusenoti bez diety trudika