Nekonečný príbeh

Hneď na začiatok čestne priznávam, že prakticky celý článok je parafrázovaný z iných článkov a diskusií. Sú to vety, ktoré mne osobne zmenili pohľad na niektoré aspekty stravovacieho a denného režimu, a s pomocou ktorých sa teraz viac – či menej úspešne snažím udržiavať hmotnosť 62 kg, poprípade ju ešte upraviť na hodnotu 60 kg.

Pri čítaní článku o udržiavacej fáze od Anny som jej dala vo všetkom za pravdu. Moje skúsenosti sú podobné a písať dvakrát to isté nemá význam, skúsila som sa zamerať na niektoré podporné barličky, ktoré si neustále hľadám, pretože táto celoživotná fáza nie je ľahká. Bola by som rada, keby niekto iný opísal jeho barličky. Môžeme porovnávať a hľadať tie najlepšie.

Bod prvý – článok MV – http://www.chudnutie-ako.sk/redukcna-dieta/chudnutie-ako-rychlo.php – posledné dve vety – Ale keď zrazíte najhoršiu časť tuku, pribrzdite. Prestaňte zhadzovať rýchlo a začnite si pomaly budovať systém kŕmenia, ktorý umožní, aby ste si novú váhu už dlhodobo udržali.

Najdôležitejšie si bolo uvedomiť, že nie hmotnosť, ale systém stravovania je na prvom mieste. Nájsť si systém, ktorý vydrží nie mesiace a roky, ale desaťročia. A určite nie iba stravovací systém, ale celý denný režim – práca, dieťa, záľuby – toto má tvoriť základ mojich myšlienok. Nemajú sa neustále točiť okolo jedla. Inšpirovala ma Skavka, ktorá chudne pomaly, pomaličky – len malou zmenou v dennom režime. Podľa mňa tadiaľ vedie cesta, pretože dlhodobo sa nedá život radikalizovať. Rozhodla som sa, že tie 2 kg, ktoré ešte chcem schudnúť, pôjdu dole už len za predpokladu, že schudnú "samé" – prestala som počítať kJ, prestala som si zapisovať jedlo, začala som hľadať systém.

Bod druhý – slovo výnimka som zo slovníka v súvislosti so stravou vylúčila. Keďže si hľadám systém, zjem len to, čo mi systém dovolí. Jednoducho nerobím výnimky zo systému – a výnimky z racio stravy sú zahrnuté v systéme. Keďže viem, že cez víkendy sa u rodičov (pravidelne ich navštevujem) pečie koláč a moja miera je pol plechu horúceho koláča (studený nejem, nechutí mi), tak som si tento fakt zadala do systému. To nie je výnimka, pretože je v systéme. Na druhej strane – počas pracovného týždňa nejem nič sladké – nemám to v systéme, pretože viem, že príde víkend. Hľadanie systému je pre mňa hľadaním kompromisu medzi rozumom, pažravosťou, hladom a bežným denným životom tak, aby mi vyhovovalo číslo na váhe, množstvo tuku a svalovej hmoty, spôsob jedenia a žitia. A mal by fungovať dlhé roky. Tak ako som nikdy nejedla pri pozeraní televízie (jednoducho sa u nás pri tejto činnosti nejedlo) a doteraz ma to ani vo sne nenapadne, tak sladkosti len cez víkend. Iné dni nie sú na to určené. A dúfam, že príde čas, keď úplne automaticky odmietnem sladkosť len preto, že nie je víkend. Len aby už ten čas prišiel!

Bod tretí – kedysi dávno v diskusii Jojkoz vyhlásil, že to si len my, tučkovia, myslíme, že tí chudí jedia všetko, ale nie je to tak. Vybadal na svojej manželke (ktorá mimochodom hovorí, že zje všetko), že ona si napr. dá polovicu malého balíčka chipsov a skončí – je vraj najedená.
Spomenula som si na to pri mojej štíhlulinkej kamarátke, ktorá tiež hovorí, že zje všetko. To je síce pravda, ale pri pozornejšom sledovaní jej spôsobu stravovania počas leta bolo to "všetko" prakticky veľa zeleniny, trochu ovocia, a potom nasledovalo mäso, mlieko, chlieb – a to už v naozaj malých množstvách. Jednoducho tí chudí (nehovorím o tých ktorí naozaj môžu jesť bez priberania každý deň pol prasiatka a dva riadky zemiakov – tí sú však v populácii veľmi poriedko roztrúsení) pod pojmom "všetko" myslia na úplne niečo iné ako tí guľatí. A ich strava tak akosi automaticky pripomína systém racionálneho stravovania. Toto ma utvrdzuje v tom, že tadiaľ cesta vedie a netrápim sa viac tým, že ona môže zjesť všetko a ja nie. Ani ona neje bez rozmyslu všetko.

Bod štvrtý – niektoré hlásenia, v ktorých vyššie a štíhle kolegyne majú rovnakú hmotnosť, rovnaký obvod stehien, bokov a pása ako ja, obvod hrudníka majú však o cca 10 cm menej a rozmýšľajú čo robiť, pretože majú ešte veľa tuku na bruchu alebo stehnách, nevyzerá to dobre a podobne, ma prinútili ku kritickému pohľadu do zrkadla. Som o málo cm nižšia, rozmery od pása nadol rovnaké, hmotnosť rovnaká, ako je to teda s tým vzhľadom? Nuž, veru nemala som zo seba taký negatívny pocit a vďačím za to svalovej hmote. Od toho odvíjam aj môj bod prvý – tie posledné 2 kg nechcem schudnúť iba na váhe, nechcem zmeniť iba číslo, chcem zmeniť množstvo tuku na bruchu. Nechcem mať ešte viac vytrčené rebrá, chcem menej tuku na podbrušku. Viac ako tie 2 kg tuku tam určite nie je, skôr naopak a preto číslo na váhe už nie je pre mňa smerodajné, smerodajné sú centimetre a to, čo tie centimetre tvorí. A viem, že premeniť tuk na svaly si vyžaduje čas, tak sa opäť vraciam ku Skavke – áno, len pomalá a systematická práca prinesie výsledky. A určite má Ayleen pravdu, nikto nevidí koľko mám kilogramov, ale každý vidí, či sa mi trasie slanina alebo nie. Teraz naplno vidím celú pravdu – chudnúť tak, aby nebol úbytok svalovej hmoty. Týmto by som chcela poradiť tým, ktorí majú pocit, že majú priveľké brucho a stehná. Vypracujte si cvičením ramená, bicepsy a chrbát tak, že zmizne nepomer medzi dolnou a hornou časťou tela. Priberte aspoň 5 kg aktívnej svalovej hmoty – len na hornú polovicu tela a uvidíte tú optickú zmenu.

Bod piaty – ďakujem vám všetkým za inšpiráciu.

↑ hore na stránku ↑

Komentáre k článku:

tini 19. 10. 2007, 15:31

Kundolina, dakujem za clanok, velmi pekne si v nom vystihla viacere veci, ktore aj ja vnimam podobne. Ako s tymi “vynimkami”. Jedneho dna mi dako tento termin zacal sa zdat daky divny, pretoze “vynimky” jednoducho patria do systemu a maju tam svoje rozumne miesto. Ozaj je stravovanie proces celozivotny a mal by vydrzat desatrocia, nie iba pocas chudnutia. Co presne to znamena, si musime nast kazdy sam.

Ja som momentalne v udrziavacej faze, takze tiez hladam isty system, ale v principe je pre mna velmi oslobodzujuci pocit vedomie, ze ozaj mozem jest “vsetko”, ale viac menej to vsetko znamena asi to, co papa ta Tvoja stihla kamaratka;.-)) Ono ozaj neni vsetko ako vsetko. Ja tiez hovorim ludom, ze mozem jest vsetko a myslim to uprimne, aj ked pod tym “vsetko” chapem uz nieco ine, ako ked som bola o 30 kil tazsia;-)) Dokonca si mozem dat aj sladke, iste s mierou a obcas. Najma si ho dat “nemusim”, coz je konkretne pre mna asi to najlepsie na celom, ze ma nic nenuti jest.

A v bode stvrtom sa tiez zhodneme, ten zvysny tuk chcem vymenit za svaly, bez cvicenia to neide, stoji to vsak za to.. Ja som az ked som schudla pochopila, ze ono fakt neide o to, aby bol clovek dako vychudnuty, to ani neni pekne ostatne. Ale mat pekne tvarovanu postavu obalenu skor svalmi ako tukom, to je ina vec. To fakt neni vec vahy, ale skor tych spominanych “centimetrov”, na ktorych vsak treba aj prakticky zamakat;-)) A tak ma vlastne clovek program na cely zivot;-)
Vera 19. 10. 2007, 19:10

Kundolína, takýto pohľad na vec som potrebovala. Teda žiadna dočasná dieta, ale systém na celý život, ktorý si musí vytvoriť každý sám a zahrnúť doňho napr. závodné stravovanie, grilovačky, návštevy u rodičov, oslavy a pod. Veď toto všetko robia aj naše štíhle kamarátky ale s tou MIEROU.
Tana 20. 10. 2007, 8:50

Ďakujem vám všetkým za články o “udržiavacej” fáze. (Možno by sme ju už mali nazvať normálnou, že?) Veľmi mi pomáhajú. V súčasnosti mám 10kíl dole a viac už nechcem, ani nesmiem. A nájsť si tú správnu cestu v ďalšom stravovaní je podľa mňa tažšie, ako chudnutie. Aj čo sa týka výnimiek – aj ja som ich pridala do normálneho systému a volám to “žrací deň” :-))) Nie že by som to v ten deň preháňala, že stojím pred chladničkou a ládujem. Jednoducho, keď dopredu viem, že pôjdem na návštevu a bude tam stôl plný dobrôt, tak si jednu-dve dám. Snažím sa to robiť tak, ako kdesi uvádza Miro – najprv nejaká zeleninka a potom koláčik.
A ešte čosi: mám kolegu, ktorý je roky v normálnej váhe a donedávna som si myslela, že on sa doslova napcháva… Keď som začala chudnúť, všímala som si, ako je: vžy začína desiatu zeleninou a potom si dá chlebík s nejakým tvarohom, alebo jogurt a tak… Cez deň zdrúli 2l vody. A v nedeľu si dá mamkin koláč:-)Pravdepodobne netuší nič o mirovi a jeho stránkach… Jednoducho to tak robí, lebo mu to tak chutí. Takže to len na margo ku tým chudým, ktorí “jedia všetko” .
anna 20. 10. 2007, 9:49

kundolina: ďakujem že si sa ozvala. Páči sa mi to. Hľadanie systému to je ono čo potrebujeme. Systém, ktorý by bol funkčný a efektívny a náš :). Inšpirovala si ma tiež , ďakujem.
Eva 21. 10. 2007, 15:11

Nuž, štíhli si žijú svoje štíhle životy. Pripadá im normálne jesť 6xdenne, chrúmať mrkvu a šaláty. Aj to, že sa hýbu – posilka, bicykel, rýchla chôdza.
To nám – tučným a bývalým tučným – pripadá ako obmedzovanie. My radi jeme všetko a veľa. A v tom veľa to väzí. Pri správnej miere, pri chudnutí alebo udržiavaní, skutočne môžeme všetko to, čo nám neškodí a čo je rozumné.
Teším sa na svoj udržiavací jedálniček, aj keď si myslím, že sa od toho dnešného veľmi líšiť nebude.
anna 21. 10. 2007, 17:17

Eva: pravdivé a výstižné…
tini 21. 10. 2007, 19:23

Evi, pekne si to napisala.

Ja som sa vzdy cudovala, naco tie stihle baby este behaju a cvicia, ked su uz stihle.. Dako mi nedoslo, ze su stihle aj vdaka tomu! Myslela som si, ze cvicit a behat ma len ten, kto je tucny a chce schudnut (ako napr. ja, co som vsak nerobila;-) Dnes to vidim inak. Stihlost je ozaj zivotny styl – spravny pomer strava – pohyb. Ja si este stale svoj system hladam, bude mi to zrejme trvat troska dlhsie, nez sa “udomacnim”.. V kazdom pripade, zas len musim vyzdvihnut jednu vyhodu tejto zdravej stravy – ani teraz po schudnuti nemam pocit, ze mam daco na strave menit. Ibaze pracovat na jej rozmanitosti. Ani nemam pocit, ze “tak konecne uz mozem jest hocico”, ako asi rozmysla clovek po prave skoncenej diete. Hoci pokusenie “dat si nieco naviac” tu je, a treba sa mat na pozore.. Stihli ludia si tiez obcas dopraju kolacik, ale iba obcas, a preto su stihli;-))
kundolina 22. 10. 2007, 10:05

Mám ešte jeden výňatok z článku od MV – toto si opakujem ako mantru takmer denne:
No schudnúť je to posledné, čo obézny v skutočnosti potrebuje. Množstvo tuku na tele je totiž len následkom, nie hlavným problémom. Bojovať proti slanine je preto podobné, ako keby niekto vynášal vodu z pivnice, ale nechal by do nej pritom tiecť.
Takže ako začať s chudnutím? Skončite s tým, čo vás doviedlo ku obezite.
Preto asi jediná reálna rada znie: začnite sa správať ako štíhly človek. Jedzte toľko jedla a takého jedla, aké by bolo primerané štíhlej babe. Robte to, čo robí štíhla baba, keď si chce vylepšiť figúru – posilňovňa, výlety, bicykel… Nevšímajte si svoju hmotnosť, nemerajte pás. Správajte sa tak, ako keby ste už boli štíhli. Tuk sa sám odporučí kamsi preč.
V týchto niekoľkých riadkoch je skrytá celá pravda. Správať sa tak, ako sa správa štíhly človek.
lubicka 22. 10. 2007, 10:36

Kundolína: Tvoje úvahy sú perfektné, myslím, že takto to funguje
Andrea 22. 10. 2007, 12:00

Bod 3 – suhlas na stopro. Treba zabudnut na vetu: tebe sa lahko hovori, ked si stihly.

Inac, ospravedlnujem sa, ale asi ten nedavny zavan puberty, co sme tu mali, mi sposobuje to, ze sa ta musim spytat – ako si prisla k takemuto nicku ? :)
kundolina 22. 10. 2007, 13:36

Ahoj Andrea,
môj nick je inšpirácia ešte z čias VŠ štúdií a aspoň takto si udržiavam tú veselšiu stránku mojej povahy ako tak funkčnú a živoriacu, pretože ja som v práci taký depresívny typ. To sa síce mení keď sa stretnem s niektorými osôbkami, lenže stretávam sa s nimi akosi málo.
tini 22. 10. 2007, 14:01

Kundolina, jaj, to je presne o tom. PResne presne, ako citujes Mira. Tusim som to tiez citala davnejsie a zabudla. Patri k tomu aj napriklad neriesit psychicke problemy jedlom. To stihli tiez nerobia;-)
lubicka 22. 10. 2007, 14:15

Dievčatá – problém je trochu aj v tom, že štíhlych ľudí je akosi málo, hlavne vo vyššom veku, takže sa asi skoro všetci stravujeme nejako divne, začala som si to všímať na ulici, skúste. Výnimkou sú najmä mladé kočky do 30 a chalani – to tiež len tak do 35 -40 rokov. Je to asi naozaj veľký civilizačný problém.
tini 22. 10. 2007, 22:08

Lubicka, myslim si, ze to je preto, ze niektori stihli sa predsalen az tak zdravo nestravuju – a jedia ozaj vsetko, co ale vekom ma za nasledok priberanie. Uz som to od viacerych pocula, ze boli stihli a mohli jest hocico, ale casom sa to zmenilo a tak po 30ke zacali pomaly priberat – zly zivotny styl, a jedenie “hocicoho”. Ono to je aj metabolizmom. A nedostatkom casu pre pohyb. Aspon mne to tak pripada.
lubicka 23. 10. 2007, 7:24

Tini: však to je presne ono, štíhli sú dovtedy, kým im to “páli”, vekom sa to zhoršuje, metabolizmus nefunguje na 100%, ja som chcela len na to, že “že žime život štíhlych a správajme sa ako štíhli”, a nie sú to niektorí, ale drvivá väčšina tých , čo žijú v dostatku potravy ako my všetci, štíhli sú vo vyššom veku väčšinou s nejakým ochorením, ktoré im bráni jesť čo by chceli, aspoň ja mám takú skúsenosť.
kundolina 23. 10. 2007, 9:22

Vieš Lubička, ja asi mám šťastie na štíhlych a starších okolo mňa. Moji rodičia aj svokrovci sú štíhli. Svokrovci si na tom doslova zakladajú. Všetci majú nejaké zdravotné problémy (súvisiace s vekom), nie však také, aby nemohli jesť hocičo. Ich štíhly stav je spôsobený štýlom jedla a množstvom pohybu (všetci majú nad 60 rokov). Pozorovala som otca a uvedomila som si, že jedáva asi 7 krát denne – on ani len polievku a druhý chod obeda nezje spolu. Nejedáva nijako racionálnu stravu – ale má toľko každodenného pohybu ako málokto. Naproti tomu svokrovci jedávajú veľmi, preveľmi racionálne. Všimla som si, že nikto z týchto ľudí NEZOBKÁ mimo riadneho jedla. Vždy si naložia na tanier (aj zákusky), sadnú si ku stolu, zjedia, odložia tanier a dosť bolo. Nikdy nejedia po stojačky pri kuchynskej linke. Naopak môj brat (riadne stlstol) – postaví sa ku kuchynskej linke, vytiahne salámu a postojačky si odkrajuje a papká. Podľa mňa ani nevie, koľko toho poje. Takýmto spôsobom zje veľké množstvo a ani si to neuvedomí. Keby si to naložil na tanier a videl, koľko toho na tom tanieri je, tak by mu doplo, že jesť také množstvá nehodno.
lubicka 23. 10. 2007, 10:31

Kundolína: tak to je pre Teba aj šťastie, pretože moja rodina – počnúc mojou mamou, cez svokru – okrem svokra, ktorý ale patrí medzi tie výnimky – toľko horaliek sme v živote nezjedli, ako on – sú nadváhoví. Tí, čo sa viac hýbu, alebo si dávajú pozor, tí nie, ale tí, ktorí sa stravujú akože tak ako všetci Slováci, hoci sa neprejedajú v pravom slova zmysle, sú všetci s nadváhou. Ja si ale myslím, že je to svojím spôsobom naša výhoda, že s tým celý život bojujeme, nepristihne nás to vo vyššom veku nepripravených, sme stále v strehu :). Ja celý život balansujem na hranici normálnej váhy a nadváhy, pred rokom čestne priznávam na hranici nadváhy a obezity, tak viem, že si nemôžem klasicky “dopriať”, lebo sa mi to vypomstí.
efi 23. 10. 2007, 13:14

ja som tiez na vlastne oci videla cloveka co mohol jest vsetko a nepribral – bola to moja svokra, okrem ineho fajcila, ucila na ZS telocvik, a velmi si zakladala na svojej postave. potom prisiel uraz, po ktorom nemohla cvicit, prechod po ktorom kazda zena lahsie pribera, a okrem toho sa kvoli zdravotnym problemom musela rozlucit s fajcenim. za 10 rokov svokricka napriek (alebo aj vdaka) stalym dietam nosi tak 15kg navyse. moja mama, ktorej sa svokra vzdy smiala za jej 5kg nadvahu, medzitym tiez presla prechodom, no aj zmenou stravy, a cuduj sa svete, mama je stihla a svokra jej uz len ticho zavidi.
tini 23. 10. 2007, 16:03

baby, ja si myslim, ze je to jednoznacne nevhodnym stravovanim a nedostatkom pohybu – myslim ten fakt, ze ozaj ludia v strednom a vyssom veku su skor tucnejsi ako chudsi. Nemyslim si, ze by to mala byt vyhoda. Podla mna ak by sa clovek primerane stravoval a hybal, nema byt preco nadvahovy, pokial fakt nie je dako chory (ze napriklad sa hybat nemoze, alebo ze ma hormonalne poruchy). A vazne, ked sa to tak vezme – kolko taki ludia prejdu peso, kolko krat do tyzdna idu dakam sportovat.. Nikolko. A co papkaju, ako casto.. A ake jedla. ja si myslim, ze “neprejedat sa v pravom zmysle slova” moze prejedanie sa znamenat. Lebo clovek zje viac z toho, co mu chuti a naje sa do syta, castokrat jedla hodne kalorickeho. A ked to robi dost casto, tak sa vaha samozrejme zvysuje. Alebo sa papka kdeco vecer. Podla mna v tom nie su ziadne zahady, iba nespravny zivotny styl, nic viac nic menej. Dobre je o tom vediet a zit inak;-)

Lubicka, ked pises, ze balansujes medzi normalnou vahou a nadvahou, mas pocit, ze je to “nezasluzene”, resp. ze teda na to ani dovod nie je? Ja som inak tiez velmi dlhy cas bola na hornej hranici normalnej vahy a vyzerala som teda nie obezne, ale teda od stihlosti to malo daleko. A “klasicky som sa neprejedala”. Ale jedla som, co mi chuti, a kolko mi chutilo, a samozrejme dost vela sladkosti (aj ked nie az tak vela, ako v poslednych 5 rokoch, ked to uz fakt u mna bolo skor k castejsiemu prejedaniu sa). A pohyb? Pravidelne som ho veru nemala, skor tak sezonne. Chodila som vytahom, autobusom, pesi skor menej. A samozrejme, ze som “chcela” chudnut. Potom som jednym casom aj schudla 5kg, tym, ze som sa riadnejsie zacala hybat a s papanim som si davala pozor (najma na tie sladkosti). Dnes to hodnotim tak, ze som mala proste zly zivotny styl – malo pohybu, vela sladkosti, malo zeleniny, vela jedal z muky atd, jedla som tak klasicky “slovensky”. Moja mama je tiez skor ten typ, co popisujes, ale tiez aj preto, ze ak jej chuti naje sa riadne. Hoci ona aj vcelku chodi dost na prechadzky, tak tym sa to varovnava. A vecerne jedenie. Ked si na to davala pozor, bola jeden cas aj dost stihla. A moj oco, vyzera fajn, ale preco – chodieval kazde rano cvicit pred robotou, chodi dost vela peso a aj ked mu chuti, nezje kolko mu chuti, ale menej. A dava pozor, co je, hoci neni az tak nejaky “fanatik” na zdravu stravu a jedava tiez dost “slovensky”. ALe ak si nedava pozor na jedlo, rastie mu brusko.. Podla mna je zle, ze na slovensku byt “trochu nadvahovy” je vlastne normalne, najma v strednom veku, ak clovek nevyzera zrovna obezne, este sa mu dostane aj pochvaly, “ako dobre vyzera”. Je fakt, ze vsetky moje tety a aj kdejake tety z dediny su uz skor dokonca v tej nadvahe. Ale papkaju riadne slovensky a aj sa po slovensky nehybu;-)
lubicka 24. 10. 2007, 9:43

Tini: ja si nemyslím, že je to nezaslúžene, samozrejme dôvody viem, a práve preto, že to viem, tak som sa dokázala zastaviť nie pri 100 kilách, ale “už” pri 85 -tich, čo je moje životné maximum a snažím sa s tým niečo urobiť – tak som myslela tú výhodu, aj všetky, čo sme tu, už to vieme, niektorá skôr, niektorá neskôr a nečudujeme sa, že nič nejeme a priberieme aj z vody a že už to tak musí ostať. Nemusí! Tí, čo celý , alebo časť života s tým bojujú, sa nečudujú, niektorí rezignujú a niektorí bojujú ďalej a je to celoživotný boj. Žijeme v takej civilizácii, či sa nám to páči, alebo nie, je tu dostatok stravy v akejkoľvek podobe a kvalite, to som tým myslela, a určite to nie je len problém Slovenska. Trochu je to ako s obliekaním, v Užhorode napr. žena keď ide do mesta, nejde v rifliach a v teniskách, pozerali by sa na ňu divne, u nás je to úplne bežný look, hodiaci sa takmer všade. Efi, to je presne o tom, svokra sa čuduje a mama bojuje.
cindi 24. 10. 2007, 11:34

A samozrejme, k zlemu zivotnemu stylu prispieva aj rozdielna mentalita ludi v mestach a na dedinach. Vynimkou su mozno len mladi ludia, ktori chcu byt “in”. Ja vidim ten rozdiel, u nas na dedine a tu v meste. Hoci si ludia dopestuju vela zeleniny, mohli by mat ukazkovy jedalnicek, ale nemaju. Zvykli si jest tazke a mastne veci. Vacsina chova prasce, aj u nasich susedov vidim, teda pozorujem ich, ked su v zahrade, ze sice maju vela zeleniny, ale podla mna ju vyuziju len ako doplnok k nejakemu rezniku alebo klobaske, slaninke. Nie ako zaklad stravy. Aj moj stryko povie, ze on ma rad zeleninu, aj kalerab, aj karfiol, ale vsetko si robi vyprazane, cize o tom to je. A samozrejme, nedostatkom informacii o zdravej vyzive, hoci dnes uz ma vela ludi internet, ale studovat info o zdravej strave bude malokto. To si radsej zahraju na pocitaci nejaku hru. A niekedy je to aj neochotou napr. len pocuvat, co druhi ludia hovoria. Napr. u tychto ludi by som sa ani nesnazila rozpravat o zdravej vyzive, lebo pre nich zdrava vyziva= drasticka dieta a obmedzovanie. A ludia, ktori su zvyknuti mat doma napr. zo zabijacky veci, klobasky a pod., ti si nebudu pripravovat nejaky cukinovy nakyp:-)Ludia by mali byt uvedomeli, ale nie su. Vacsina chce nieco so sebou urobit, uz ked je neskoro. Niektori ani vtedy. Takze niektori sa napr. pousmeju,ked im poviem, co robim pre to, aby som schudla a niektori sa zhrozia, ze boze ved za chvilku umriem:-) A ja mam naopak ten pocit, ze teda dost toho pojem a nie je to len pocit, je to svata pravda. Len treba vediet co.
tini 24. 10. 2007, 21:52

Lubicka, mas pravdu, je to vec tejto doby. Mam pocit, ze najma v nasej zapadnej civilizacii. V kazdom pripade, ja som si tiez myslela, ze priberiem aj zo vzduchu a dost dlhy cas som si ani neuvedomovala, kolko toho vlastne pojem. Drzim Ti palce, aby aj nadalej Ti slo chudnutie podla Tvojich predstav. Veru, je to boj na dlhe trate, to si aj ja velmi uvedomujem…

Cindi, suhlasim, co pises, vidim to podobne.
MERILYN 26. 10. 2007, 21:27

Ahoj !No mas pravdu vo vsetkom to je pravda a ja som na vlastnej kozi vyskusala toto vsetko este pred 12 rokmi som vazila 96kg a mam vysku 148cm ta vyska zostala :-) ale som schudla na 54kg takze 42kg som schudla pomalicky za 3roky podarilo sa mi udrzat svoju vahu 54-58kg 8rokov ale teraz som pribrala 10kg No to je horor a mozem zacat od znova len makam na bezacom pase a uz som z toho hotova na nic ine nemozem mysliet len nato nie ze zas budem mala a pritom velka :-) No ked zas schudnem dam ti to vediet ahojky :-)
anna 29. 10. 2007, 23:39

Merilyn: to je skvelé čo si dokázala. Myslím schudnúť toľko veľa kíl a tak dlho si váhu držať. Mohla by si o tom napísať aj viac. S tými kilami čo teraz nabehli si poradíš, cítiť že si riadne naštartovaná. Daj o sebe vedieť, držím palce!
tini 30. 10. 2007, 0:28

merilyn, fakt super, mna by to tiez zaujimalo, ako sa Ti tak dlho darilo si vahu aj udrziavat.. Drzim palce, aby sa Ti aj teraz tie nadbytocne kilecka stratili – uz isto vies ako na to;-)
kundolina 30. 10. 2007, 10:31

Ahoj Merylin,
daj určite vedieť ako sa ti darí schudnúť tých 10 kg. A dívaj sa na to z tej pozitívnej stránky – spamätala si sa pri 10 kg, oveľa horšie by bolo 20 kg. Ja osobne verím, že schudneš, pretože to, čo si dokázala predtým je obdivuhodný výkon (aj schudnúť, aj si váhu udržať taký dlhý čas).
elka 11. 06. 2008, 13:51

drzim vsetkym co sa snazia palce a prajem vela uspechov ! JA som schudla 10 kil za 6 tyzdnov – neviem,ci to je tak akurat ? este mam 20 zvysnych…viem,ako na ne – tak to pojde pa paa …