Strava a zmysly

Komentáre k článku:

1. G. 25. 09. 2007, 10:04

   Miro prosim tak kde si zohnal tie rozpisy ?

2. Miro Veselý 25. 09. 2007, 15:35

   Mám kúpené tabuľky výskumného ústavu potravinárskeho… vup.sk

3. G. 25. 09. 2007, 15:44

   Kde ich predavaju ?
   Ked to neni tajne.

4. Miro Veselý 25. 09. 2007, 16:24

   uviedol som predsa adresu webu.

5. tini 25. 09. 2007, 20:33

   Suhlas. Ja som tiez predtym jedavala vsakovake potraviny a pramalo sa zaujimala o to, co v nich je a aky bude vysledok mojho stravovania. Iste, pri sladkostiach som to tusila (a videla), ze minimalne bude plus na vahe;-))

   Mnohe “bezne” potraviny jednoducho neskumame, ved sa “jedia”, cloveka “zasytia”, tak aky problem. Dnes uz viem viac a viem, ze to je omyl. Cloveku je jasne, ze do auta musi liat benzin a nie vodku, ale co potrebuje jeho organizmus, aby dobre fungoval, to mu je castokrat nezname. Pritom hadam zakladna “funkcia” jedla je to, aby sme nim ziskali vyzivne latky pre dobre “fungovanie” a stavbu nasho tela. Vedeli ste, ze polovica energie, ktoru v strave prijmeme sa premiena iba na vyrobu tepla? Zopar percent sa pouzije pri samotnom traveni, zopar sa vyluci a priblizne 40 percent telo vyuzije na rozne ucely alebo ulozi. Mna napriklad prekvapilo, ze az polovica energie sa vyuzije iba na teplo.

   Je fakt, ze niektore potraviny sa jest proste neoplati, v tom mas Miro pravdu, aj ked az neskor mi doslo, co si tym myslel.. Ked som si sem tam prevazila kusok cokolady, bola som prekvapena, ze aj v ozaj malom kusku sa skryva vela energie. 20g, co zodpoveda asi 4 kockam, je cca 450kj. Tolko energie je ale aj napriklad v cca 350g melonu, alebo 150g hrozna. Asi je jasne, co prinesie viac dobreho nasmu organizmu;-) A pochutime si tiez;-) Cokolada sa jest neoplati. Musim vsak priznat, ze si sem tam kusok doprajem – co sa teda uvazovaniu racionalnemu dako vymyka.. Napriek tomu, ked premyslam nad jedlom ako nad “surovinoui” pre fungovanie istej “chemickej” fabriky zvanej “ludsky organizmus”, zrazu ma mnohe “chutky” opustaju. Potom je omnoho lepsie chudnut ci zdravo sa stravovat. Mnohe jedla proste automaticky vypadavaju z hry. Pre mna v tom je velka davka slobody. Nie jedlo je mojim panom, ale ja jeho. Minule som stala pri pokladni a pozerala na kdejake vystavene sladkosti – a tak som si uvedomila, ako dobre, ze ich uz “nemusim” jest.. Ked kukam na pridavne latky v kdejakych vyrobkoch, chut ma prechadza nadobro.

   Nie je jedno, co jeme. Ani to, co nejeme.

6. evul 26. 09. 2007, 11:38

   Tini, myslim, ze to, ze si obcas das kusok cokolady, aj ked to nie je uplne racionalne, prave dokazuje, ze si clovek :-D Chapes – keby sme sa riadili cisto iba rozumom, tak by sme sa za chvilu zacali podobat robotom… Obcas treba zapojit zmysly, city a pocity, a len tak si pochutnat. Ved tiez nie vsetko, co v zivote robis, musi byt nutne, logicke a vyuzitelne – obcas treba robit aj nieco, co je “len” prijemne. Samozrejme, ze je to treba regulovat, aby clovek nerobil nieco take stale, ale myslim, ze chvilka takeho to “vypnutia” zivot tiez obohati :)

7. koliba 26. 09. 2007, 12:14

   tini, ja si myslim, ze redukovat jedlo na “iba” vyzivu tela nie je uplne dobre. Ma aj mnoho inych funkcii, ako pise evul malo by aj tesit, ma spolocensku funkciu, mna uspokojuje aj co do kreativity a obcas proste nema ziadnu funkciu, proste len je a je dobre. Podobne ako so sexom, ktoremu sice z racionalneho hladiska mozes priradit len funkciu mnozenia, pripadne utuzenia vztahu, odreagovania sa, ale niekedy (a snad vacsinou:-)) proste len je a stoji za to.

8. Andrea 26. 09. 2007, 13:31

   Veru Tini, davaj pozor aby si to nezacala prehanat a nestal sa z teba uplny maniak na tabulky a spravne zlozenia, nedoprajivsi svojmu okoliu kuska slaninky a kolacika :)

9. tini 26. 09. 2007, 15:09

   Baby, jasne, nic netreba prehanat. Tiez si myslim, ze aj chut je jedna z prijemnych vlastnosti jedla;-)) Ja sama si myslim, ze vynimky v strave mozu byt, ide iba o ich mieru. mne racionalne myslenie v tejto oblasti pomaha v tom, aby ta miera bola taka “zdrava”. Viac menej si stale hladam isty sposob stravovania, ktory by fungoval nafurt – preto aj to vahanie a hladanie, co je mudre a co uz nie. Poznam sama seba, a viem si predstavit, ze pricaste vynechavanie rozumu by na mna dobry vplyv nemalo;-)) Cokoladku si vsak doprajem, niekedy aj kolacik a podobne dobroty, ide ozaj o mieru. Aj pri detoch prizmurim ocko, aj pri muzovi, nebojte;-)))

   Koliba, no sex by som teda k jedlu neprirovnavala, pretoze funkcia “mnozenia” je podla mna iba jedna z jeho “funkcii” a zdaleka nie jedina;-)), to by teda bolo. Pri jedle mi funkcia skutocneho nasytenia sa zda sa pritom podstatna.. Mozno sa niekedy vyjadrujem prilis ciernobielo, ja si jedlo uzivam, dokonca aj to zdrave. Ide o mieru, ja sa uz poznam, viem, ze musim byt sama na seba prisna – ale ono mi to potom kupodivu napomaha k zivotu v slobode;-)) Divne, ale tak dako to funguje u mna.

10. bibi 26. 09. 2007, 16:37

    Tini, čo sa týka tej spotreby energie na výrobu tepla tak som dakedy dávno čítala, že jednou z príčin nábehu človeka k obezite je aj porucha termoregulácie a to je práve ono. Človek, ktorý má problém napríklad zo studenými rukami, nohami a celkovou zimomrivosťou (či ako sa to povie), môže priberať ľahšie preto, že energia sa nepremieňa na teplo tak, ako by mala. Pozriem si to a ak píšem hlúposti, napíšem opravu.

    Inak, ja si myslím, že ľudia, ktorí mali niekedy problém s nadváhou, musia proste rozmýšľať o jedle dlhodobo inak. Sama som si to overila na vlastnej koži. Pred x-rokmi som v podstate z mojej bežnej váhy schudla dosť rýchlo 25kg (dá sa povedať samovoľne). Vážila som pre mňa neuveriteľných 59kg a až s odstupom času som si uvedomila, ako mi to pristalo. Avšak, rozum nefungoval tak, ako teraz – aj keď informácie som mala, takže výsledkom bola opäť moja priemerná hmotnosť. Viem na 100% , že u mňa bude musieť platiť vždy: výnimky naozaj len veľmi výnimočne. Od tohoto týždňa netúžim už urobiť ani jeden krok späť…a chorá by som bola, keby som to prehliadala.
    Takže dúfam, že aj mne postupne narastú krídla a to ma bude tešiť viac, ako tá najlepšia gurmánska lahôdka ;)

11. Andrea 26. 09. 2007, 17:09

    No, bibi, napisala si: “ľudia, ktorí mali niekedy problém s nadváhou, musia proste rozmýšľať o jedle dlhodobo inak”.

    Toto je vec co mi trosku vadi na rozmyslani niektorych ludi. Ono aj clovek, ktory je stihly cely zivot a nikdy nemusel chudnut tiez musel cely zivot davat pozor na to co zje (az na niektore vynimky so skvelym metabolizmom). To je to co niektori obezni nevidia a myslia si, ze ti chudi mali proste v zivote iba vacsie stastie ako oni.

12. koliba 26. 09. 2007, 19:41

    mas pravdu tini, analogia nebola celkom presna, len ma napadlo, lebo su to v postate obidvoje zakladne biologicke potreby.
    nejak som si prave spomenula na scenu z Priatelov, kde sa Joeyho pytaju, ci by sa vzdal radsej jedla alebo sexu, a on hovori : chci holky na chleba…

    Inak samozrejme sa mi paci tvoj racionalny pristup, i ked ja ho asi nikdy mat nebudem. (a tym padom ani taku sexi postavu ako ty :-))

13. darina 26. 09. 2007, 20:06

    Andrea, ja si zasa myslim, ze na tom nieco bude… Na startovej ciare sme mozno mali vsetci rovnake sance, ale niektori jedinci sa proste rozjedli (alebo z nejakych inych pricin) skoncili obezni, zatial co ini jedia “normalne”.
    Lenze je tam vela podstatnych rozdielov medzi tym ako sa stravuju ludia, ktori (uz) su chudi a ti, ktori sa schudnut snazia…
    Vo vacsine pripadov, ak sa “stihly” clovek uplne automaticky spolieha na to, ze ostane stihly bez ohladu na to, co je a zaroven si navykol jedavat nezdrave jedla,vo velkych mnozstvach, dajme tomu, ze sa mu spomali metabolizmus a spolu s inymi okolnostami, ma samoska nabeh na to aby skoncil obezny…co vacsinou aj skonci… cest vynimkam…
    Dalej, clovek, ktory je stihly a nema prejedanie sa hlupostami na dennom poriadku, dajme tomu sa stravuje relativne zdravo – ma zaujem o to co je a mozno aj mierne cvici, jednoducho sa o seba stara (netreba teraz rozoberat presne ako a kolko), tak je podla mna pravdepodobnost, ze bude ok, aj ked, si napr. denne dopraje nejaku sladkost po obede alebo podobne.
    A potom clovek chudnuci – ci uz je tucny od mala alebo sa “vypracoval” z kedysi stihlej kategorie az do tazkej vahy, tak si pocas chudnutia jednoducho musi urcite veci odopriet a presnejsie strazit co je.
    Proste si nemoze dovolit denne vynimky, lebo bude chudnut do nekonecna, neuspech vytvara psychicky tlak a potom sa lahko necha strhnut a vykasle sa na to.
    Alebo ak sa udrzi na zdravsej strave, s malymi uletmi, tak nebude priberat, ale ostane na rovnakej vahe…tak isto ako aj stihly clovek, za tohto predpokladu….

14. tini 26. 09. 2007, 21:18

    mam jedneho kamarata, je stihly stale. Ako je? Praveze normalne, ked je hladny je, kym hlad pominie – cize NIE VIAC. jedava rozne jedlo, neviem, ci specialne mysli na zdravu stravu. Ale jednoducho neje viac, ako potrebuje. AK ma dost, necha aj na tanieri. Da si aj sladke, ale na podobny styl.. Poznam aj inych ludi, ktori stihli boli a jedli cokolvek, a dlho (zrejme vdaka dobremu metabolizmu), avsak po 30ke sa to zmenilo a tiez pribrali.

    Mozno je to aj tak, ze chudi ludia su preto chudi, lebo sa stravuju primerane. A my, ktori sme objemnejsimi boli, sme sa jednoducho museli naucit jest;-) Znamena to vsak aj, ze sme boli zvyknuti na jedla a mnozstva, pri ktorych sme priberali. Preto si stravu treba striehnut, kym si clovek nove stravovanie nezazije uplne – ze sa bude zdravo stravovat automaticky.

15. tini 26. 09. 2007, 21:26

    Koliba, no akurat som dnes volala s mamou, a ta mi akurat vravela, ze sa im vraj zdam byt moc vychudnuta.. Mne je to dakedy az smiesne, lebo najprv som sa im zdala moc tucna, a to aj ked som este riadne tucna nebola a teraz som zrazu moc chuda. ALe skor to pripisujem tomu, ze boli dlhe roky zvyknuti na to, ze som vazila viac. A trocha tomu, ze niektorym ludom proste nikdy nevyhovies. Porovnavaju ma so sestrou, ktora ale bola vzdy stihlejsia, a to objektivne (mala aj o 3kg menej ako ja teraz pri priblizne rovnakej vyske)- a ona sa im vychudnuta nezdala;-)) Ja to mozno niekedy s racionalizaciou jedla prehanam, no rada by som si vahu udrzala – a asi mi bude chvilu trvat, kym pridem na to, ako presne na to;-)

16. darina 26. 09. 2007, 21:44

    tini, jedna priama/osobna otazka, neodpovedaj, ked nechces…v akej oblasti pracujes?

17. tini 26. 09. 2007, 21:49

    Darina, nie je to tajomstvo;-) Momentalne som doma s detmi, ale inak mam skoncenu architekturu a pracovala som v oblasti ochrany pamiatok. O rok by som sa mala vratit do prace, tak uvidime, co sa mi podari najst, rada by som ostala v obore, lebo praca ma velmi bavila.

18. darina 26. 09. 2007, 21:57

    Diky, len tak ma to napadlo…reagujes tu velmi casto, skoro na vsetko a dost obsazne, tak som rozmyslala, ze v akej miere je tvoje povolanie spojene s komunikaciou a akcnostou :)
    inak som tipovala, ze robis nieco s detmi (skolka/skola, nemocnica), ani neviem preco :-)

19. tini 26. 09. 2007, 22:01

    To je skor asi tym, ze jednoducho prave na materskej potrebujem aj niecim inym zamestnavat hlavu ako domacimi pracami;-))) Popri praci by som ani tolko casu na internet nemala;-( Ale s detmi pracujem kazdy den;-)

20. anna 26. 09. 2007, 22:50

    tini: budem opäť parafrázovať jedného autora ktorý píše ako si váhu možno udržať: buď zmeniť svoj život totálne, teda byť nejakým spôsobom “osvietený” alebo si pravidelne, takpovediac denne kontrolovať svoju hmotnosť, reguláciou príjmu alebo zvýšením výdaju. V podstate s ním súhlasím. Aj keď je to možno ťažší a neistejší spôsob, ja osobne razím druhú alternatívu, vyhovuje mi viac, ale o tom som už písala. Mám skúsenosť, že úplne AUTOMATICKY stravovať sa úplne INAK ako doteraz také jednoduché nebude :) Desiatky rokov stravovacieho návyku len tak nevykoreníš za pár mesiacov. A či možno za pár rokov, tak to teraz neviem povedať :-))) Dokázala si schudnúť perfektným spôsobom, máš obrovskú chuť a vôľu váhu si udržať, začínaš pravidelne cvičiť, robíš preto všetko čo treba. Daj tomu čas a prídeš aj na to, ako presne to bude tebe vyhovovať. Ale určite to dokážeš. Inak dlhujem ti odpoveď, prepáč že meškám, nezabudla som, len to chcem poňať trochu komplexnejšie a okrem toho riešim aj iné veci, preto mi to tak trvá, ale určite nezabúdam :-)

21. tini 27. 09. 2007, 7:18

    Anna, suhlasim. To “automaticky” som myslela tak, ze jednoducho clovek dlhodobym stravovanim sa racionalne dostne tuto stravu “do krvi”, bude vediet co jest vhodne je a kolko a co nie. Urcite to znamena ale hadam aj zopar rokov zvysenej pozornosti, vychodenia novych kolaji. myslim, ze uz aj za ten cas, co clovek chudne, sa nanovo stravovat viac menej nauci. Avsak stravovanie nechudnuceho (pravee schudnuteho) nove zmeny prinasa – skladba stravy je podobna, mnozstva ine, strava vydatnejsia. Tiez tusim, ze stravovanie je to aj proces “premenlivy”, vydaj a prijem suvisia, takze to vsetko zavisi aj od cinnosti ktore clovek vykonava. Ja dufam tiez, ze treba len kracat spravnym smerom a clovek pride na to, “ako na to”. Ono to tak vlastne plati vo vsetkom. Vratit sa uz urcite nechcem, ani k staremu jedalnicku, ani k starej vahe;-)) V kazdom pripade som sa citila uz ako stara babka s mojimi kilami navyse, teraz sa mi omnoho lepsie hybe, vsetko je dake lahsie, dokonca aj cvicenie ma bavi a vidim v tom zmysel, co by som predtym nepredpokladala;-)) Tesim sa, ked budem opat doma, a konecne, konecne budem moct opat behat po horach – mam este pred sebou zopar nepokorenych vrcholov;-)) Uz len preto sa schudnut oplatilo, ono s tymi kilami navyse som fucala aj do mierneho briezka, mam vyskusane..

22. Vikina 27. 09. 2007, 8:13

    Anna, Tini, ja sa sice nemozem porovnavat s vami, co sa tyka schudnutych kil, ale tie mesiace prisnejsieho dodrziavania racionalnej stravy mi priniesli velmi vela. Vzdy som inklinovala k “zdravsej” strave, s malom masa, udenin a mastnych jedal. Ked som prekonala PPP, velmi som sa bala zacat nejako ovplyvnovat jedlo, aby som do toho zase nespadla. Jedla som kolko mi chutilo a co mi chutilo. Nejake kilecka pribudli, ktorych som sa vdaka racionalnej strave zbavila. Teraz uz asi od aprila vobec nepocitam kalorie, ale badam na sebe, ze mi nepride zatazko krotit sa co sa tyka porcie, menej casto si davam duplu a jem pravidelne. Ked to obcas prezeniem, nekompenzujem, ale pokracujem normalne dalej. Dam si obcas aj sladke, dokonca aj vecer, ale napr. namiesto celej Fidorky si dam 1/3 a zvysok zje manzel. Uspokoji to chut a neuskodi. Pre mna je velmi dolezite nemat nic zakazane, potom nemam problem si nieco odopriet, poviem si, mozem si to dat, ale vlastne nechcem. Telicko sa mi odmenilo tym, ze po inicialnom schudnuti az na 48,5 kg si uz niekolko mesiacov udrziavam vahu medzi 49 a 50 bez nejakych problemov a bez pocitania kalorii, co mi vyhovuje.

23. tini 27. 09. 2007, 8:35

    Vikina, v tomto “nemat nic zakazane” sme asi rovnake, mne to tiez velmi pomoze prave v tom, ze si dobroty dobrovolne odopriem, alebo si dam len kusok. Presne, “mozem si dat, ale vlastne nechcem”. Ono ja som si toto povedala uz pri zacati chudnutia a velmi ma to oslobodilo od tej prehnanej tuzby po sladkom. Hoci iste, oficialne som sa rozhodla sladkosti zriect v prospech “vyssieho ciela” (to bol zaklad). Teraz vlastne stale premyslam, aky postoj k tejto “teme zaujat”, niekedy mam tendenciu brat to prehnane prisne, ale daky pozitivny vplyv tohot myslenia na sebe nevidim;-)) Ono vzdy ked som si uplne striktne sladkosti zakazala, akurat to viedlo k tomu, ze som tym viac na ne myslela a viac ma pokusali;-)) I ked iste sa treba mat na pozore a striehnut si mieru. Bola by som rada, keby sa aj mne darilo ako Tebe;-) Zatial vaha pekne stoji, takze sa mozno zbytocne stresujem;-)

24. koliba 27. 09. 2007, 14:04

    Tiez mam kopec stihlych kamaratov, moj manzel je stihly, moja mama je stihla, a jedlom sa teda zaoberaju podstatne menej ako my chudnuci a udrzovaci. Podla mna pointa je v tom, ze my sme proste v nejakom momente prestali spravne reagovat na to co nam telo vysiela, nejake tie prirodzene signaly o hlade a chuti na nieco a mozno sa nam to niekdy uz celkom nepodari zisakt spat a preto je na to treba ist tak racionalne.
    Ja som si tiez svoju vahu pred tehotenstvom udrzovala uplne v pohode, (sice by mojmu vyzoru bola prospela nieco nizsia), ale takto som to mala viac menej bez stresov, so sportom,rozumnym stravovanim s obcasnymi excesmi a bez extra rozmyslania nad tym co jem. Ale neviem preco, proste ako som otehotnela a este mi aj zakazali sportovat, tak som bola tak pazrava, fuj je mi az zle ked si na to spomeniem. Ale nejak mi to ostalo a obavam sa, ze bude este velmi dlho trvat, kym sa vratim k takej nejakej prirodeznej regulacii, ze som sice obcas vecer zjedla pol tabulky cokolady, ale zase zase ta druha polka tam potom v klude lezala aj dva tyzdne a podobne.

    Tini, ono rodicia su fajn, ked sa o nas staraju, dokonca aj v dospelosti obcas, mozno za ich recami je nejaka skryta obava, ci za tym nie je nejake ochorenie, pripadne nejaka porucha prijmu potravy alebo tak. .. Vsak kazdy mame rodicov a sme rodicia tak vieme co vsetko sa da povymyslat ked sa chce :-)

25. tini 27. 09. 2007, 14:19

    Koliba, ja viem, ze to nemyslia zle a nemaju zle umysly. Ja mam asi celkovy taky zivotny pocit, ze im proste nikdy v nicom nevyhoviem;-) Nuz len mi treba pracovat skor na sebe, aby moje deti mali ten pocit, ze ich prijimam take ake su. ;-) To neznamena, ze ich netreba formovat, ale ustavicna kritika tiez nic neprinesie. Ja si sama sebe pripadam akurat, vychudnuta podla nie som, daky tuk este mam stale;-)), aj ked to uz uvidime, co spravi cvicenie. Moja mama ma klasicky nazor na chudnutie – ona chudnut nepotrebuje, len aby jej tuk z brucha odisiel – a to mieni docielit cvicenim na brucho;-) No ved uvidime, snazila som sa ju poucit,ze az take jednoduche to nie je a vec treba ponat komplexnejsie, ale ci to vzala vazne, to neviem.

    Inak mas pravdu, ide aj o akysi prirodzeny apetit, ktory proste mnohi sme stratili, resp. stratili sme s nim kontakt. Chystam zrovna na tuto temu clanok, lebo som dost zaujimavu knih v poslednej dobe citala, kde autor rozobera priciny tohto javu a aj naznacuje, ako z toho von.

26. koliba 27. 09. 2007, 14:30

    tini, v tom sa zhodneme. ustavicna kritika je nanic, v hocicom. ak clovek furt kritizuje, a nie je spokojny so svojimi detmi alebo partnerom, tak podla mna je problem v nom a nie v tych ostatnych a moze dookola rozpravat ze to mysli dobre.

    ja si podla tvojich fotiek myslim, ze vyzeras naozaj “idealne” , vychudnuto nie, a dolezite je aby si sa citila dobre ty sama.

27. anna 30. 09. 2007, 8:19

    Vikina: ďakujem za rady a názor, cením si každú tvoju reakciu. si na tom lepšie ako ja :) nemôžem sa na rozdiel od teba pochváliť tým, že by som predtým mala tendencie stravovať sa zdravo. Jedla som zle, nepravidelne a nezdravo :). Takže jedlá si tiež nezakazujem, akurát u tých nezdravých, ktoré som navyše aj mala rada a chutili mi, musím byť teraz viac na pozore, oni tie chute by sa radi vrátili :) Takže nemôžem celkom jesť všetko čo mi chutí a koľko mi chutí, dopadlo by to zle :) Mne to zrejme bude trvať trochu dlhšie poradiť si s tým úplne. Ale je to v pohode, v porovnaní s minulým obdobím jem teraz úplne zdravo :) 14 mesiacov jedlo nevážim a nepočítam, bilanciu príjmu a výdaju sa sanžím riešiť len v hlave, ak niečo poruším tak idem ďalej, rovnako nekompenzujem. No, niekedy sa mi darí viac, inokedy menej, ale čo už, taký je život :-) ahoj

28. tini 30. 09. 2007, 22:08

    Anna, podla mna asi nik nemoze jest vsetko, co cloveku chuti a kolko mu chuti;-)) V ramci racio stravy si clovek podla mna moze dat aj to, co mu chuti a neni to idealne z hladiska kalorii a pod, ale len obcas a v malej miere;-)) Nastastie pri zmene stravy sa menia aj chute, ale je fakt, ze stare nepominu, najma nie vsetky;-)) Nevadi, sme ludia a mame aj rozum;-))