Činky a balans – cvičenie na Bosu

Kus plastu naplnený vzduchom. Nie je to len ďalšia reklamná bublina? Veď už samotný výrobok vlastne je vlastne pružná bublina. Tréner ma nahuckal, oproboval som. Na vlastnom svalstve som si spravil test – činky verzus Bosu.

Pred pár dňami som sľúbil, že popíšem tréning, aký mi naordinoval Dávid. Ide o cviky na Bosu.

Bosu je taká polovičná pružná fitlopta, na ktorej sa dá stáť, skákať. Na obrázku robím pokus o drep. Nie je jednoduché udržať rovnováhu na vratkom podklade. A práve tá nejednoduchosť cvičenia je účinná. Keď sa cvičí bez tenisiek, pomáha to dokonca aj nám, čo máme nohy ploché, ako keď natriete maslo na chlieb.

Bosu sa v profesionálnom športe používa bežne, no je to dosť drahý špás. Pre mňa ako nešportovca je však zaujímavé hlavne tým, že pre mnoho cvikov (brušné svaly, chrbtové svaly) poskytuje Bosu podobnú podporu chrbtici, ako fitlopta a tak je cvičenie bezpečnejšie.

Som v posilňovaní začiatočník – na staré kolená (mám 43) som zistil, že činky mi pomáhajú zlepšiť zdravotný stav.

Tí, čo cvičíte dávno, asi sa nad týmto článkom len pousmejete. Ale možno si osviežite pamäť, keď ste začínali. Hlavne by som chcel posmeliť do posilňovania tých, ktorí sa zatiaľ nerozhodli, lebo medveď.

Takže chodievam do posilky dvíhať železo a snažím sa tak trocha zlepšiť si silu byť zdravý. Dlhé roky som necvičil vôbec a dostal som sa až do štádia, kedy som mal problém posadiť sa na stoličku bez opory. Slabé nohy. Slabé ruky, chrbát, brucho. Každú chvíľu som sa potkol a padol na zem, proste obraz nemohúcnosti. Dorazilo to nakoniec chudnutie – zo 115 kíl nahej hmotnosti som úpravou stravy spravil 80 kíl. Platničky sa ozývali čoraz častejšie a už som začínal byť rovnocenným partnerom v skupinke penzistov. Témy ako elektroliečba, masáže, obstreky, kortikoidy, hrste tabletiek proti bolestiam chrbta… To všetko bez vyhliadky na reálne zlepšenie potvrdenej neurologičkou a pritakanej fyzioterapeutkou. Nález na CT vyšetrení je beznádejný: budem to mať už len dosť zlé a často až veľmi zlé.

Napriek tomu som skúsil začať posilňovať (pod odborným dohľadom). A veci sa odrazu začali zlepšovať. Posilňovanie s činkami ma bavilo. Videl som výsledky. No tréner mi stále pílil uši, že by som namiesto činiek mal dvíhať len vlastné telo na labilnej podložke ako je fitlopta, bosu, či overball.

Po dlhšom presviedčaní som nakoniec pristal. Nerád. Zostavil mi tréning, ktorý ma nebavil. Nemal som po ňom pocit, že som si zacvičil. Drepy na Bosu, kliky na Bosu, priťahovanie k tyči, fúrik na fitlopte a podobné nepohodlné, nezáživné cviky typu brušáky a chrbťáky, všetko na vratkom Bosu. Tréning je namáhavý, ani podebatovať s priateľmi si nestihnem (prestávky minútu, za ten čas sa ani riadne nevydýcham). Po skončení cvičenia však nemám TEN správny pocit, že som pre seba niečo naozaj spravil.

Bol som zvyknutý na cviky ako benchpress, kladku, legpress. Po troch či štyroch sériách (pyramída) z každého som cítil, že som odviedol poriadnu prácu. Zlepšovali sa aj výsledky – hmotnosť šla pekne hore. Bremien aj moja. No pri cvičení na Bosu je to také nijaké. Ako sex bez orgazmu.

Cvičil som teda 4 týždne tréning s Bosu, ktorý nepovažujem za silový, ani príliš účinný. Ale keď tréner prikázali, nebudem im odporovať. Ešte by na mňa vytiahli píšťalku. Objednal som si ako cieľ tréningu spevniť korzet, znížiť tak bolesti chrbta, zlepšiť ohybnosť. Nebudem mu kafrať do tréningového plánu, aj keď sa mi nepáči – hádam vie, čo robí.

No po dvoch týždňoch som sa pristihol, že začínam akosi podvedome robiť nové pohyby, také, aké som predtým nemohol spraviť kvôli bolesti, alebo slabosti.

„To predsa nie je možné“, vravel som si v duchu. Ale veci sa menili aj naďalej. Tréning, ktorý vyzerá ako voľná zábava pre decko má svoj účinok. Akokoľvek sa po ňom cítim "nedocvičený" a "nenapumpovaný", cítim, že mi ide rýchlo hore kondícia.

Dnes tréner odišiel skôr ako ja. A nevydržal som to. Spravil som to, čo mám zakázané. Po tréningu si dať ešte nejaký klasický cvik na dorazenie.

S veľmi malým zadkom a som skúsil bicepsy. Udvihnem vôbec činku, akou som posledne víril vzduch pred mesiacom? Tyč mi takmer rozbila nos. Blbosť. Nemôže mi predsa byť ľahká činka, akú som používal na záver série! Skúsil som teda triceps na kladke. Ruka len tak cinkla o kľúč od šatne vo vrecku. To už nie je náhoda.

Po mesiaci úplnej abstinencie činiek som s dosť veľkým prekvapením zistil, že cviky s činkami môžem robiť s vyššou hmotnosťou závaží než pred mesiacom.

Hlavným argumentom pre Bosu je asi práve jeho nestabilita. Donúti vás pri inak bežných pohyboch zapojiť vďaka balansovaniu celkom iné svaly, než klasické posilňovacie cviky. Cvičenie sa tak stáva komplexnejším, telo pevnie celkom inak, ako pri klasických posilňovacích cvikoch.

S odstupom času si začínam uvedomovať, že je síce príjemné nakladať zvonivé činky na tyč a vytlačiť hore pomaly aj vlastnú hmotnosť. A potom z lavičky vstať s oporou a vzdychaním, lebo ostatné svaly sú slabučké, ako pavučina.

Je to zaujímavý paradox. Cvik, ktorý vyzerá celkom nevinne sa na nestabilnej podložke stáva vysoko účinným nástrojom. Skúste si to. Nemusí to byť práve Bosu – balansovať sa dá aj na fitlopte. Alebo na štyroch overballoch. Silové cvičenie nemusí znamenať iba dvíhanie činiek. Balančné plošiny pomáhajú nielen posilňovaťsvaly, ale aj zlepšujú ich vzájomnú súhru a rýchlosť reakcie.

↑ hore na stránku ↑