Mama, prečo ona smie byť taká chudá?

…spýtalo sa 12-ročné dievča svojej mamy, potom čo na nemocničnej chodbe uvidelo tú druhú pacientku s anorexiou. Tá druhá vážila 37 kg, ona sama tiež. Bola však presvedčená, že ešte musí schudnúť. Videla, že tá druhá je veľmi chudá a závidela jej chudosť, jej vlastný obraz v zrkadle ale hovoril niečo iné. Keď sa doň pozrela, videla len tukové záhyby, kde v skutočnosti žiadne neboli…

Obe skončili po niekoľkodňovej hladovke u nás v nemocnici a keďže naďalej odmietali jesť (jedna úplne, druhá jedla veľmi málo) bolo nutné im zaviesť nasogastrálnu sondu (cez nos až do žalúdka). Obe čakajú u nás na prijatie do neďalekej detskej psychiatrickej kliniky, ktorá je momentálne preplnená aj pacientkami s mentálnou anorexiou či inými poruchami príjmu potravy. Tie dievčatá majú 12, 13, 14 rokov – sú stále mladšie. Pred zhruba 15-20 rokmi bola anorektička pod 15 rokov skôr výnimkou, teraz ich pribúda.

To je odvrátená minca snahy o schudnutie a do istej miery aj výsledok šialeného kultu štíhlosti, ktorý v západnom svete panuje. Nezaškodí občas si na to spomenúť, keď sa nám zdá, že nejaké to kilečko by ešte mohlo ísť dole, hoci BMI sa pohybuje v normále. Hovorím aj za seba, sama som tým prešla a ten anorekticko-bulimický čertík sa vo mne stále ešte schováva a občas vystrkuje rožky.

Veľa na tie dievčatá myslím, cítim s nimi, chápem ich, chcela by som im pomôcť, občas mám ešte pocit, že som jedna z nich. Najradšej by som k nim šla a všetko im o mojej anorexii a bulímii porozprávala a ukázala im, že sa dá žiť aj inak a šťastne. Potom sa k slovu prihlási rozum a ja viem, že by to bolo neprofesionálne a že si musím uchovať odstup.

Tiež sa bojím, aby som im neublížila, koniec koncov som ja ich terapeutka a nie ony moje. Sú však ešte také mladučké a ja by som im chcela ušetriť veľa trápenia. Snáď napriek tomu cítia, že im rozumiem a chcem im pomôcť, aby si už nemuseli myslieť, že sú hodné lásky a uznania, len keď sú vychudnuté…

↑ hore na stránku ↑

Komentáre k článku:

ivaza 22. 05. 2007, 13:40

vikina: nesmierne ťa obdivujem, za to, čo robíš. Aj pre tie dievčatá tam, aj tu na fóre. Verím, že vďaka Tvojej osobnej skúsenosti s týmto problémom sa k nim môžeš viacej priblížiť, lepšie im pomôcť.
Raz tu niekto nechal link na stránku, na ktorú keď som sa dostala, bola som zhrozená. Fotografie dievčat, ktoré si pripadajú tučné s váhou pohybujúcou sa na hranici života. Ale najviac ma zasiahli ich príspevky, ako si radili, ako oklamať okolie. Bolo to pre mňa nepredstaviteľné. Mám šesťnásťročnú dcéru a samozrejme, že mám strach z mnohých nebezpečných vecí, ktoré na ňu môžu číhať. Musím len dúfať, že láska, ktorú jej dávame, vedomie, že sme tu vždy pre ňu, že za nami môže prísť s akýmkoľvek problémom, je tou správnou obranou aj proti takejto hrozbe.
Ja som sa z Tvojich príspevkov veľa naučila. Dúfam, že to nikdy nebudem potrebovať. Ale budem mať o tom aspoň trošku vedomostí. Ďakujem.
Vikina 22. 05. 2007, 15:41

Ivaza, dakujem za tvoje slova, velmi potesili… :)
Mas pravdu, laskyplna rodina je nieco, co mnohym ludom s psychickymi problemami chyba. Na druhej strane, ak aj napriek tomu k niecomu dojde, je prognoza u deti s dobrym rodinnym zazemim omnoho lepsia.
evul 22. 05. 2007, 16:19

Vikina, tvoje clanky a prispevky ma vzdy povzbudia. Ako som uz niekde pisala, s jedenim a chudnutim mam problem asi odmalicka (teraz mam 20). Nikdy to nebolo nic extremne, aj teraz som zacala chudnut v podstate z normalnej vahy (mozno kilo-dve nad). Co sa mi ale nepaci, su skor pocity viny, ked zjem nieco “navyse” – na jednej strane sa tym aj kontrolujem, na strane druhej sa bojim, aby som nespadla do niecoho podobneho ako tu opisujes. Preto som rada, ze tu mame aj “odbornika na dusu”. Je to moznost uvedomit si, co nie je uplne OK nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stranke. Tesim sa na dalsie clanky :)
Nadváhový už nie je nadváhový... 23. 05. 2007, 0:31

hm…choroba žien…chlap sa najesť potrebuje,inak je nervozny a slaby….proste k ničomu. naopak,ženy radšej budú trpiet hladom aby lepšie vyzerali…….
Vikina 23. 05. 2007, 7:48

Nadvahovy, nemas tak celkom pravdu. Dievcata a zeny sice trpia omnoho castejsie mentalnou anorexiou, ale vyskytne sa aj u chlapcov a muzov, rizikove skupiny su sportovci a tanecnici. Mimochodom, zeny sa tiez potrebuju najest, inak su slabe a nervozne. :)
tini 23. 05. 2007, 7:51

Vikina, Ja si tiez myslim, ze ked si tym presla a chapes veci aj “z druhej strany”, urcite im pomozes.. Ono to “citit”, aj ked im mozno nerozpravas vsetko, co by si chcela. Preco myslis, ze to je neprofesionalne, keby si im porozpravala aj svoj pribeh? Ja si totiz laicky myslim, ze prave by im to pmohlo pomoct..

Jednej mojej velmi dobrej kamaratky sestra trpi tiez anorexiou, uz viac rokov, aspon 5. Ale ma uz okolo 30 rokov. Ja to svojim rozumom nechapem- ono je to asi ozaj z dakeho psychickeho zatazenia. Ona bola odvzdy, co ju poznam, uz od puberty velmi krasne dievca, postavu mala vybornu, stihla, ale pritom vyzerala zensky, aj tvar mala peknu – a chalani sa sli o nu pobit.. A predsa tejto anorexii prepadla. Je tazke pochopit, aspon pre mna, ako si mohla pripadat moc tucna. Kamaratka vravela, ze u nich v rodine bola tema chudnutie problemova – v tom zmysle, ze ich mama stale “chudla”, ale pritom bola stale dost tucna.. Takze jej smutok z toho, snaha o schudnutie, tato “tema” asi dost zasahovala ostatnych, aj deti. Kamaratka je tiez stihla, pomerne dost (musi mat dietu zo zdravotnych dovodov), ale jedava normalne, avsak tak ci tak vraj citi, ze s jej vztahom k jedlu tiez nie je vsetko v poriadku a velmi sa boji pribrat.. Takze opatrne, chudnuce maminky! Ja tiez, ked som tu doma na tuto temu daco prehodila, tak aj moj syn sa uz do toho zapajal a tak som mu musela vysvetlit, ze on musi pekne papat a rast, ale ja ze som papala vela sladkosti, tak mam tuk navyse a velke brucho a preto musim schudnut, lebo to neni zdrave.. Ale i tak citim, ze tuto temu netreba pred detmi prilis rozoberat, jedlo treba pokladat za normalnu sucast zivota a mat k nemu zdravy vztah..

Vikina, ked Ta mam este na linke – da sa z anorexie vymotat po vlastnej osi, teda bez pomoci odbornika? Tebe sa to podarilo, vsak.. Tato kamaratkina sestra nechce ist nikam sa liecit, hoci je na tom teda dost zle. Rodina sa jej snazi pomahat, ale nie je to moec ucinne, lebo byva sama a spolupracovat chce ako kedy..
Vikina 23. 05. 2007, 13:24

Tini, u anorexie je problematicke prave to, ze postihnuti nemaju pocit choroby a to velmi stazuje terapiu. Navonok sice mozu suhlasit s tym, ze anorexia je choroba, samy sa vsak necitia chore. Preto je tazke sa z anorexie dostat sama. U mna nastastie anorexia presla do bulimie, kde su sance na vyliecenie vyssie. S bulimiou je spojene velke utrpenia, ktore anorekticky vacsinou nepoznaju. Preto su bulimicky viac motivovane ist sa liecit a aj sance na svojpomocne vyliecenie su vacsie.
Co sa tyka mojich pacientiek, samozrejme je do istej miery mozne hovorit o vlastnej skusenosti a moze to byt aj prospesne, avsak prave u tychto mladunkych anorekticiek nemam dobry pocit z toho sa im “spovedat”. Su prilis zaujate sebou, doslova sa vyzivaju v anorexii a vo svojom skreslenom vnimani by mohli fakt, ze som sa vyliecila z poruchy prijmu potravy brat ako zlyhanie z mojej strany, aj ked to znie paradoxne. Ony sa nechcu liecit, nie su chore a to je na tom to tazke… :(
tini 23. 05. 2007, 13:45

Asi mas pravdu, vek robi asi vela. Tato moja znama si to nastastie uvedomuje, berie na vedomie, ze ma problem, snazi sa z toho dostat, ale lahke to nie je.. Su na to nejake “techniky”, ako tym pacientkam ukazat realitu? Alebo ju tak vytrvalo odmietaju, ze sa im skutocny stav veci dari uplne ignorovat?
Vikina 23. 05. 2007, 14:25

Tini, samozrejme je jednou z hlavnych naplni terapie korekcia skresleneho vnimania vlastneho tela, su na to rozne terapeuticke techniky, vela sa pracuje so zrkadlom, obkreslovanim vlastneho tela, modelovanim, tancom a pohybom. Momentalne mam v hlave koncept clanku o skreslenom vnimani vlastneho tela, kde napisem aj o vlastnych zazitkoch. Dufam, ze coskoro. :)
andrea 24. 05. 2007, 13:11

Vikina, to napis, na to sa tesim. Toto ma na tom zaujma a je pre mna nepochopitelne, ze kde tie chude dievcata (chlapci) vidia na sebe sadlo.
Micus7 25. 05. 2007, 7:36

Síce som nemala aneroxiu, ocitla som sa pred psychologickou pracovníčkou ktorá sa zaobera touto chorobou. Bol to pre mňa nepekný zážitok- jej slová , že ak nepriberiem do určitého času skončím na niekoľko mesiacov zavretá medzi mrežami ……….

Do nemocnice som sa dostala kôli športu áno kôli športu…….. bola som 8 na ZŠ , navštevovala som baskedbal. krúžok, ktorý sa začínal hned po škole. Ked sa skončil baskedbal išla som na volejbal. krúžok ……. medzitým ako sa začínal zedla som akurát nejakej kamarátke nedojedenú desiatu………niekedy nič…
prišla som domou a už som nejedla…….. bolo dosť hodín a večer sa u nás moc neje….. Stačilo zopár dní a bruško som mala tak zmenšené že som nevládala ziesť na obed druhé jedlo.. Postupne som chudla , 2,3,4 kilá to som si až tak nebrala povedala som to mamine že som schudla brali sme to ako bežnú ved pretože je leto……..
Celkovo som bola už od malička štíhlučka , robila som aj závodne atletiku….. dlhé trate…….
Mamina začala viac dozerať na moju stravu a ked som sa raz rozplakala pri obede tak sme to začali riešiť…….
Bolo mi ľúto že to čo som kedysi zedla ľavou zadnou už tam nejde a mám na to chuť, a to som mala v sebe len polievku….
Prišli sme za obecnou lekárkou , ktorej sme povedali o mojích problémoch … Ta ma poslala na vyšetrenie bruška
Doktorka sa opýtala na moje problémy ktoré prežívam a po mojom vyrozprávaní ma poslala do nemocnice….
Mamine sa tlačili slzy do očí, ja som sa aj tešila nikdy som tam nebola ……….
Tento pocit ma po troch dňoch prešiel…………
Moj den pozostával z ranného váženia pred stolicou, a zamerala som sa len na jedenie aby som mohla ísť čim skôr domou…… Vyšetrenia,inekcie a bolesť ktorú som prežívala ked som vydela spoza mreží detskej kliniky rodičou ako idú domou ……… Bol to neopísateľný pocit večer na mojom krku najdenú tabuľku nedať jesť- už som vedela čo sa ide diať idem na hadičku:(((( slzy mi zakaždým vyhŕkli oprela som sa vtedy o poličku a pri výhľade z okna som vydela moj panelák moju izbičku………
Mnohokrát som sa pýtala – kedy budem môcť ísť domou? a lekári mi odpovedali ked priberieš a zistíme z čoho si to mala…
vždy som im povedala moj príbeh pravdivo, ale v den ked som už mala stanovenú váhu tak som zaklamala psychologičke…..
V nemocnici som bola už len preto že zisťovali čo mi je….
Aby som tento proces urýchlila tak som zabehla za psychologičkou a som jej povedala že som nejedávala že som chcela byť chudá(nebolo to tak ale chcela som ísť domou)
A tak som skončila u psychiatričky ktorá lieči aneroxiu…….

Po polročnej dohodnutej kontrole som jej dokázala že som chorobu nemala….
a po roku som bola zas na atletickej dráhe a stávala som sa lepšou a lepšou a určite ma posilnil aj ten zažitok z nemocnice….
Moj život bol krásny a vážila som si všetko čo som predtým považovala za bežné a nepodstatné…

Je to smutné ked vidím dievčata okolo seba ktoré sú chudulinké na smrť a hovoria že sú tučné……….. Lebo viem ako môžu skončiť………….
Vikina 25. 05. 2007, 7:52

Micus, dakujem ti za tvoj pribeh, ktory ukazuje ake rozne priciny moze mat chudnutie. U teba to bol sport a nedostatocne nepravidelne jedenie, u ineho cielene hladovanie a skreslene vnimanie vlastneho tela. U nas plati zasada – kedze sme pediatricka klinika – , ze najprv sa musia vylucit organicke priciny chudnutia a az potom sa stanovi podozrenie na mentalnu anorexiu. Nasleduju rozhovory, ktore dufam zvladam citlivejsie ako moja kolegyna z tvojho pribehu, koniec koncov sa pokusame dievcata motivovat a nie ich strasit. Som rada, ze sa ti dari dobre a zase sa mozes venovat svojmu sportu, ktory mas ocividne velmi rada. Drz sa! :)
Micus7 25. 05. 2007, 8:08

Váš den musí byť veľmi namáhavý a vyčerpávajúci, ale na druhej strane určite máte dobrý pocit na srdiečku že niekomu pomáhate. Držím Vám palce a hlaven palce klientiek.
Keby som im mohla nejako pomôcť určite prispejem…
Anonymous 25. 05. 2007, 19:47

Prosím vas, je tu niekto s taký, kto by mohol porozpravat svoj osobný ,zázitok, s anorexiou.Prosim, potrebujem ho do jednej reportáze.Staci v skratke.
princezna 12. 04. 2008, 10:37

aj ja chcem schudnut ale neviem ako
tini 12. 04. 2008, 13:16

ahojki princezna, kolko mas kileciek a kolko chces schudnut? Najlepsie sa chudne racio stravou, mam vyskusane, je to aj najlepsi mozny sposob stravovania.. Omrkni stranky http://www.chudnutie-ako.sk.. Nie je to ziadna dieta, iba sposob, ako sa zdravo stravovat;) Drzim Ti palce. napis o sebe viac, ked chces.
GrayMisa 26. 04. 2008, 18:54

ja som bola odmalicka moc chuda a tak ma mamina nutila jest velmi vela jedla lebo sa o mna bala.ked som vsak mala uz ist v siestej triede na plavecky vycvik nechcela som si ukazovat sunky ,bola som naozaj tucna,zobrala som veci do vlastnych ruk-bola som totiz uz taka tucna…a nanestastie to mama nevidela alebo nechcela vidiet?to uz nie je dolezite…no a tak som zacala pisat rozne plany chudnutia a kazdej jednej sprostej rady na chudnutie som sa drzala…cele leto pred plaveckym vycvikom som mama depresie lebo ma oputil chalan…a tak to bol dalsi dovod aby som zacala chudnut:aby som sa pacila chalanom.vtedy boli totiz este v kurze vychrtliny…a ja som sa chcela na ne podobat…ked som este chodila do skoly,tak som cely den nic nejedla.bud som toho nezjedla vela-taku porciu asi ako past,vygrcala,nezjedla vobec,alebo drzala v ustach kym som nebola na zachode a tam som to vsetko pekne-krasne vyplula a splachla…ked som to vsak robila vsade vonku,nielen na zachode,okoloiduci to videli vela krat a hovorili to mojej mame ze ked daco zjem tak to ide von s mojou pomocou .mama ma zacala pozorovat a zistila ze je to pravda…zacala sa venovat mojmu stravovavniu…ja som ju stale klamala-vstavala som neskorsie aby som sa vyhovorila ze nestiham sa ranajkovat cez skolu,desiatu som davala kamaratke aj stranve listky na obed,ked som prisla domov,naucila som sa a uz som tahala von aby som sa vyhla olovrantu,mame som mobil nedvihala a ked som vecer o osmej dosla domov,som sa vyhovorila ze som vecerala u babky.cele vikendy a skolske prazdniny som tiez chudla:ranajky som vygrcala,potom som sa udajne zasila ku babke a to bol cely proces hladovania…ked som este vazila 45kil,dala som sa na cvicenie.drasticke cvicenie ako 500brusakov,500drepov,6hodin som slapala na stepperi a mama o tom nevedela lebo som na stepper chodievala ku kamoske a tie brusaky a drepy som robila v izbe.ak som zjedla daco co som nestihla vygrcat koncilo to dalsim cvicenim alebo som si isla do lekarne kúpit prehanadlo a vyslo to zo mna…postupom casu sa to este zohorsovalo.bola som stale slabsia,v skole som sedela ako bez ducha,domov som dosla len s tazkostami,a keby ma mam poslala do obchodu,asi by som uz odpadla…cele dni som bola zavreta v izbe a cvcila kym som vladala…vtedy som presla na dietu typu jeden jogurt kazdy druhy den…bolo to hrozne…kazdy mi hovoril ze mam anorexiu,ale ja som bola ako bez duse…videla som len seba ako budem vyzerat ked budem mat 25kil…naozaj nemam predstavu,kolko sm vtedy schudla,lebo som nevedela kolko som mama na zaciatku-asi okolo 55 kil..ale coskoro som sa dozvedela.zlom totiz nastal az vtedy ked som mala ist na lekarsku prehliadku a tam samozrejme vyska a vaha…ja som si najprv vymyslela vysku a vahu-som si uz vopred vypocitala ze to je normalna hmotnost,ale doktorka mi nechcela verit a tak ma postavili na vahu…36kil som vazila…zacala som plakat a usla som z ordinacie…mama mi o par dni povedala ze musim ist do nemocnice ja som sa vtedy chcela zabit..pomyslela som si ze sa radsej zabijem ako keby nemam schudnut…a tak som sa isla predavkovat dakymi tabletkami…keby sa vo mne neprebudil grcajuci reflex,mohla som byt mrtva…rozplakala som sa po tomto sokujucom zisteni a isla som sa vyspovedat kamoske…ona napisala mojmu vtedajsiemu frajerovi.spolu ma ukludnili a bolo vsetko ok…no prichadza leto a ja na co nemyslim?na moju uzasnu postavu a opat klacim pri zachodovej mise…
siu 26. 04. 2008, 21:00

graymisa: prosim ta, dovol aby ti pomohli, kamoska, mama, mozno iny tebe blizky clovek, len sa im zver a nenechavaj si to len pre seba, ide ti o zivot, a ak nahodou nie, rozhodne ti ide o zdravie, ozvi sa vzdy ked budes chciet sa niekomu zverit, drzim ti palce.
Kai 26. 04. 2008, 21:01

GrayMisa, radšej si začni čítať o zdravom stravovaní na http://www.chudnutie-ako.sk../, snáď Ťa to bude motivovať. Je to tá najspoľahlivejšia cesta k štíhlej postave a vlastne aj príjemná cesta. Dobré je, že si uvedomuješ problém, ale myslím si, že ak sa Ti nepodarí jesť v krátkom čase normálne, mala by si sa porozprávať s odborníkom. Pokiaľ to nechceš rozoberať s mamou alebo opäť s kamoškou, môžeš ísť aj sama do pedagogicko-psychologickej poradne, určite Ťa neodmietnu.
GrayMisa 27. 04. 2008, 13:13

Kai,dakujem za radu,naozaj som rada ze niekoho zaujimal moj pribeh…idem si citat o tom zdravom stravovani uvidim,co je to zac…
Kai 27. 04. 2008, 16:26

GrayMisa, ja som od januára práve tým zdravým stravovaním schudla 11 kg a bez hladovania či strachu z jedla. Už som na svojej ideálnej váhe a viem si predstaviť, že sa takto budem stravovať celý život. A ešte k tomu ten dobrý pocit, že robíš niečo pre svoje zdravie:) Čítaj všetky články, prípadne si pozri aj Fórum chudnutia, nájdeš tam veľa spriaznených duší.
tini 28. 04. 2008, 7:50

GrayMisa, aku mas vysku? Podla mna kludne mozes pribrat na normalnu vahu, a budes super kocka. Budes fakt sexi a pekna, lebo 36kg kostricka teda musi byt ozaj prilis chuda (neuraz sa). Skus pochopit, ze prave v lete budes krasna, ked budes aj primerane vazit. Je pravda, ze pri zdravej strave clovek krasne schudne, ale aj telo dostava co potrebuje, takze ma kopec energie, zdravia, clovek sa citi vazne dobre.. Hovorim z vlastnej skusenosti, schudla som tak 33kg a stale si vahu udrziavam, hoci jedavam fakt dost vela a normalne, a pritom som stihla – avsak aj sa velmi dobre citim fyzicky aj psychicky. Je to o zlozeni stravy. Ja som sa predtym skor prejedala, Ty mas zas opacny problem, ono oba problemy su iba otroctvom jedla, ktore nas zvazuju a nicia.. Ale Ty chces byt krasna a stihla, to docielis, len ked zacnes papkat.. Mozno by nebolo zle, keby si sa zverila kamaratke, resp. nasla si aj odbornu pomoc, nie je to lahke dostat sa z bludneho kruhu von, ale stoji to za to, stoji to za zivot!!!
GrayMisa 01. 05. 2008, 8:53

tini,meriam 152cm…to akoze trochu myslim normal,nie?
tini 01. 05. 2008, 9:11

Ahojki graymisa, aku vahu by si chcela mat idealnu? Kukala som do kalkulacky, tak menej ako 44kg je pri Tvojej vyske uz podvaha. Kolko mas teraz? Podla mna by bola pre Teba fajn vaha medzi 45-50, to by si bola urcite aj stihla a kocka. Ak budes pri zdravej strave aj primerane cvicit (nie prilis), budes mat aj svaly a nebudes aspon taka traslavinka, ako Tvoje vychrtle kamosky. Citala si si stranku? Co na to hovoris?

Vies co, ja som si tiez kedysi myslela, ked som bola tucna, ako uzasne krasne je byt chudulinky.. Dnes vidim tie rozdiely, medzi normalnou stihlostou a vychrtnutostou, ta nie je pekna ani trochu.. Bola som tento tyzden u zubara a kukala tam dake modne casaky. Niektore modelky tam boli fakt kostricky, to nevyzeralo ani trocha pekne, fakt kosti, chuducke rucicky nozicky.. A co viem od mojho muza aj inych chalanov a muzov, oni maju radi a pacia sa im stihle baby, ale nie vychrtle – tie teda za pritazlive a pekne nepovazuju.. takze vobec nechapem, pre koho su tie modelky vlastne take vychudnute.. Je ine byt pekne stihly, mat svaly a je ine byt sama kost.
GrayMisa 02. 05. 2008, 13:01

mam 38kg a tak dake kilo dve dole by sa dalo…citala som stranku je to v pohode ale take skor ako typycky jedalny listok ne ako dieta
tini 02. 05. 2008, 13:06

graymisa, skus radsej zo 5kil pribrat.. Vazis naozaj velmi malo. Ani, neni to dieta – je to zdrava strava. Avsak to je nieco, co vsetci potrebujeme.. Prosim, papaj, a zi..
PeHa 04. 05. 2008, 23:55

Misa..
srdiecko, zacni papat, lebo to neprezijes !!!
38 kg a dat dole kilo-dve ????
a rozmyslat, ako budes vyzerat , ked budes mat 25 kg ????
TO SNAD NIE !
mam syna, ma 130 cm a 6 rokov….ma 28 kil….
a podla niektorych ludi je prilis chudy….ja myslim, ze je OK…
ale mat 152 cm a 38 kg(alebo, hrozne pomysliet 25!) …to uz ide o ZIVOT…to NIEEEE !!!
fakt zacni jest a prestan sa trapit…
GrayMisa 13. 05. 2008, 9:53

tini,dnes som na ranajky zjedla chleba so salamou a mala som 38kil aj tak ,myslim ze zacnem uz kazde rano jest chleba so salamou…vyzera to tak,ze jeden krajec chleba so salamou mojej postave neublizi a ani sa nebudem az tak mucit hladom
GrayMisa 13. 05. 2008, 9:56

PeHa,dnes som sa merala a zistila som ze mam 157cm asi dake dve kila naozaj priberiem,budem sa snazit
tini 13. 05. 2008, 15:25

gray Misa, ja si myslim, ze pokojne mozes pribrat tych kil aj viac, nielen 2. Chlebik na rano je super, dobre si zacala, skus mozno so sunkou, so syrom, kde co. Bolo by fajn, keby si si zaradila aj dalsie jedla postupne do jedalnicka. Co tak jedavas cez den?
GrayMisa 14. 05. 2008, 8:49

tini,teraz ked mam 157cm,tak sa posnazim pribrat na takych 42-43kil a potom sa budem udrziavat,preto sa snazim jest cez den ovocie alebo jourt,vcera som mala aj kuracie maso so zemiakmi na obed asi polovicu porcie som zjedla
tini 14. 05. 2008, 13:55

gray misa, co keby si normalne papkala ranajky, obed daky taky kuracinka so zemiakmi, ryzou a este aj na veceru dake bielkovinky aj s chlebikom troska. Na desiatu a olovrant mozes mat take cosi lahsie, jogurt, s ovockom, ovsakmi.. Ides na to dobre, kludne si pridavaj, myslim, ze ked priberies, budes aj super vyzerat!
GrayMisa 14. 05. 2008, 16:28

tini,dnes som mala na ranajky chlebik,na desiatu banan,na obed polovicu porcie pecienky s ryzou a na olovrant jogurt…ale vecer sa nechystam uz nic jest
tini 14. 05. 2008, 22:54

gray misa, vidis, to vyzera uz vcelku fajn.. Mozno na veceru by si mohla tiez daco hodit, na zaciatok aspon zeleninku a neskor mozno pridas aj daco z bielkoviniek a chlebika. ;)
GrayMisa 15. 05. 2008, 11:10

tini,ja sa bojim ze ked sa po veceri postavim na vahu ze priberiem zato nechcem jest vecer
tini 15. 05. 2008, 17:31

grayMisa, neboj sa. Po veceri urcite budes vazit viac, lebo bude vazit to jedlo, co mas v brusku. Takze to nebude pribraty tuk. Vecera Ti urcite neublizi, uvidis, ze Ti aj bude lepsie!
GrayMisa 16. 05. 2008, 8:23

tini,ale ja sa necitim hladna ked nezjem veceru
tini 16. 05. 2008, 13:30

grayMisa, podla mna si uz aj na to zvyknuta, avsak urcite by bolo zdravsie nieco zjest, sak nie slona, ale nejake fajn lahke jedlo, k nemu zeleninku..
GrayMisa 16. 05. 2008, 18:34

no neviem asi ano ale kym nebudem mat takych42kil potom uz ne
tini 16. 05. 2008, 22:15

graymisa, inak jest pravidelne, dokonca 5-6x denne je najlepsia cesta ako aj byt stihly a pritom mat dostatok zivin. ja normalne veceriam, mam aj druhu veceru a vahu si pekne drzim. Uskodit by Ti to nemalo v ziadnom pripade. ked metabolizmus funguje, to je prave super a pritom ma clovek aj dostatok zivin.
GrayMisa 17. 05. 2008, 14:29

tini,dneska si dam na veceru polievku.uz sa tesim
tini 17. 05. 2008, 22:41

GrayMisa, na zaciatok super! ;)
GrayMisa 18. 05. 2008, 11:24

tini,dakujem…dnes som zistila ze som pribrala kilo
tini 20. 05. 2008, 7:02

gryMisa, tak to je pozitivne hlasenie!! Len tak dalej, zvykla si si na veceru?
GrayMisa 22. 05. 2008, 10:32

zvykla az moc,hehe!totiz vcera som bola s mojim novym priatelom vonku a sme spolu vecerali pizzu
tini 02. 06. 2008, 14:14

GrayMisa, ako sa Ti dari? Pizza je lepsia vecera, ako ziadna;), aj ked tiez nie kazdy den;))
GrayMisa 02. 06. 2008, 16:25

slubila som mu ze budem jest uz ale tie kalorie te jenoducho museli ist von som ich vyplavala
tini 02. 06. 2008, 23:30

GrayMisa, to je super, laska robi zazraky;), tak len pekne papkaj!
GrayMisa 05. 06. 2008, 14:24

tini dakujem za pochvalu
nataly 24. 06. 2008, 22:21

graymisa odkial si? ak z BA tak mam pre teba super ponuku:) je tu otvorena svojpomocna skupinka pre dievcata s anorexiou alebo bulimiou a sa tam rozpravame, pomahame si a je tam fakt sranda nedosla by si sa pozriet? :)
napis mi na maila ak by si mala ty alebo ktookolvek iny zaujem: pisemja@gmail.com
GrayMisa 25. 06. 2008, 19:05

nataly,ja som zo stredneho slovenska:-(
tini 30. 06. 2008, 12:57

GrayMisa, ako sa mas?
GrayMisa 01. 07. 2008, 20:47

tini,celkom dobre sa mam a teraz som sa v poslednom case prepchavala a nepribrala som ani gram stale mam 39kil nevim jak je to mozne ved secko jem co mi nalozia a stale 39kil…
tini 07. 07. 2008, 23:23

gray misa, len pekne papaj dalej, pravidelne a dostatocne vydatne. tych 5-6x denne by malo stacit;) Co tak zjes za den? Mozno sa to len tebe zda byt dost vela, ale objektivne to je malo.
GrayMisa 12. 07. 2008, 20:50

no ranajky su vecinou teraz nejaky chlebik,desiata jogurt,obed polovica beznej porcie,olovrant nejake ovocie a vecera salat
timonad 16. 08. 2008, 22:24

ahojte potrebovala by som sa spytat jednu velmi dolezitu vec nakolko vobec nemam ziadne skusenosti s uzivanim liekov na chudnutie.moj problem je asi dost zvlastny…..moja svagrina uziva adipex asi 4 roky a predpokladam ze nepretrzite….na jej hmotnosti sa to nijako zvlast neodrazilo skor by som povedala ze ju to poznacilo psychicky….velmi sa zmenila a mam pocit ze je akoby ina osobnost.je velmi hadava robi a hovori veci o ktorych uz o 5-6 minut nevie a dost casto rozprava od veci.ma navaly agresivity a je dost nervozna.preto vas prosim o radu ci je to mozne ze by na tom mal zasluhu adipex a chcela by som jej pomoct.POMOZETE MI?
Nunnally 16. 08. 2008, 22:46

Adipex je na Slovensku zakázaný (!!!) práve kvôli možným vedľajším účinkom – podráždenosť, nespavoť, halucinácie, depresie, problémy so srdcom. Ak ich tvoja švagriná berie 4 roky, tak by som sa nedivila, že to má na ňu psychický vplyv. mala by si ju presvedčiť, aby s tým prestala. Ale nakoľko píšeš, že na jej hmotnosti sa to neodrazilo, čudujem sa, že ich už sama nevysadila….
bibi 03. 06. 2010, 18:50

Ahoj raz som tiez chcela byt velmi anorektyckou az som potom tuzila lenze schudnut mi velmi nejde a ked citam tieto pribehy uz nou ani nechcem velmi byt aj ked chcela by som byt tiez chuda!!
Eva 09. 06. 2010, 11:42

bibi, rada Ťa vidím? ako sa Ti darí?