Jedine evidencia pomôže…

Mám 25 rokov a meriam 160cm a k tomu vážim 62kg. Nie je to veľká nadváha ani nemám žiadne výrazné problémy, ak nepočítam ego. Som ale zvyknutá na váhu 54kg.

Vždy som mala rovnakú váhu, strašne veľa som sa hýbala, keď som si kúpila psa (dobermana) tak sa moja aktivita nutne ešte zvýšila. S váhou som bola spokojná aj keď som vždy bola tej pevnejšej osvalenej konštrukcie a iné baby boli ako víli pri tej istej váhe. Ale nevadilo mi to. Potom nastal zlom a ja som vo svojich 21 rokoch išla na trojmesačný výlet do USA. A odtiaľ som si nedoniesla iba skúsenosti a zážitky ale aj pekných 10 kíl sadla navyše.

Ako sa to stalo? No dosť jednoducho. Keďže som doma bola zvyknutá normálne jesť a nehladovať, a nič sa mi nestíhalo ukladať, lebo taký svižný doberman dá dosť zabrať, tak som si ani v USA neupierala jedlo. Pracovala som v reštaurácii takže som jedno jedlo mala “zadarmo”. Ale to ich jedlo mi nechutilo (proste komu by chutil hamburger?) a teda som toho jedla málo. Chutili mi však ich vyprážané kuracie prsia, pizza a každé rano som dostala v práci na raňajky palacinky. Ale nie také naše tenké, také poriadne hrubé cez celý tanier. Ale ani tie neboli dosť chutné tak som im musela pomôcť šľahačkou a tak podobne. Tak isto pitie som mala úplne zdarma priamo z baru. Lenže nie vodu som si dávala, ale miešala som si tu kolu s tonikom, alebo fantu fajnovú a tak som krásne priberala a priberala.

Keď sme odtiaľ odchádzali zistila som že z petoro nohavíc ktoré som si doniesla sú mi dobré len jedny jediné. Ale nič som si nerobila z toho, pokým som neprišla domov a nepostavila sa na váhu.

A odvtedy sa to so mnou ťahá a nechce ma to pustiť. Myslela som si, že so psom to vychodím a vybehám, ale omyl. Spohodlnela som, havko začal chorľavieť a už sme spolu nemali každý deň naplnený behaním a 10 kilometrovými prechádzkami, lebo sa mi nechcelo.

Po dvoch rokoch čo som sa hrala na to že to so psom vychodím, som to vzdala a išla som do fitnescentra pohľadať trenera. Našla som, najala som a pustili sme sa do toho. Po roku som sice nič neschudla čo sa týka váhy, ale začala som mať pevnejšie telo a už som mohla obliekať menšie čílslo aj keď trošku natesno. Bola som trochu smutná že som stále rovnako ťažká a premýšľala som prečo. Trener povedal, že treba aj stravu zmeniť a dal mi jedálny lístok ktorý sa mi ani nezdal a aj mi pripadal dosť nereálny. Veď kde by som zháňala čučoriedkové muffiny a podobne..

Ako to tak býva, pes sa nedožíva 70tky ako ľudia ale iba 10 rokov, a ten moj len 9. Začal sa dosť zle citíť a aj žrať prestal a tak som sa rozhodla, že to bol dobrý pes a nezaslúži si aby trpel nejakou chorobou a tak som ho dala uspať. A odvtedy už som nemohla chodiť na naše miesta ani na prechádzky ani pobehať, lebo mi to vždy pripomenulo že som tam bez neho. A aj tak mi to bolo také divné bez psa vonku, proste zvyk je zvyk. A tak som posilovala a makala a drela a spalovala a spalovala a furt nič, furt rovnakých 62-63kil. No mala som štastie a natrafila som na mirovu prvú stránku o chudnutí.

Tam som sa dočítala také veci, že mi razom svitlo. Len svitnuť ale nestačí a týmto sa dostávam k názvu. Mám taký pocit, že už všetko viem a všetko dodržujem, len tu jednu najdôležitejšiu vec vynechávam. A to je evidencia a váženie a vyhodnocovanie zjedeného jedla. A prečo to nerobim? Je to mi to až trapné to napísať, ale kvôli otcovi. V momente ako naporcujem meso, a vytiahnem váhu a chcem si pochystať do mrazničky akorátne porcie (to isté aj s ryžou) začne gúľať očami a pindať že človek má jesť všetko a že sa nemá hladovať a tak. A mňa už to fakt nebaví niekedy počúvať pretože ani nevie čo jem, vidí len že si urobim zapečenú brokolicu s vajciami a syrom a myslí si že to jem nasilu či čo. Proste je to des. Ale povedala som si že je pre môj osobný pocit omnoho horšie keď sa nedostanem do mojich obľúbených riflí a pritom makám ako kôň v posilke a najnovšie aj behám každé ráno.

Takže ododnes začnem (opeť) čo najpresnejšiu evidenciu všetkého čo pojem a možno zistím že dôvodom prečo mi tá váha stojí je to že prijímam málo.

A posledná

Komentáre

1. kundolina 16. Apríl 2007, 13:46

   Ahoj Lusinkav,
   moja rada znie: “Nech sa ktokoľvek, akokoľvek čudne tvári ak vyťahuješ váhu na potraviny, ignoruj ho a smelo si potraviny odváž.”
   Nerobíš nič trestné, nikoho nebiješ a ak tú váhu po použití odložíš, nenecháš po sebe ani neporiadok. Píšem ti to preto, lebo po tej nekonečnej športovej drine (ja som to zažila tiež) a po tom množstve času, ktorý si športu venovala si nechať “vyfúknuť” výsledok len preto, že si nenavážiš potraviny – nikdy! Keď už venuješ niečomu toľko energie, tak to dotiahni do konca a ten bude potom určite úspešný. V živote málokoho zaujímajú postupy, každého zaujíma výsledok.
   A otec si po čase zvykne, tak ako si už v živote zvykol na veľa iných vecí, neboj sa.

2. janca 13. Máj 2007, 13:59

   Mila Lusinkav,

   tvoj problem sa velmi podoba mojmu, akurat, ze ja mam o par kg a cm viac:)

   Mam 175cm a ked som odchadzala do USA, mala som 69kg. Moja vytuzena vaha je mat 65kg. No po navrate z USA (skoro 4 mesiace) som mala 75kg. Tiez som typ, ktory na mieste neobsedi a v zime som vela lyzovala a korculovala. Teraz chodim casto behat, bicyklovat, plavat a ked k tomu pridam aj odpieranie jedla, podarilo sa mi vahu zredukovat na 72kg. No stale sa nemozem dostat na tych svojich 69 a uz vobec nie vytuzenych 65kg.

   Pred nedavnom som sa len dostala k Mirovej super stranke a taktiez sledujem projekt schudnem.sk, za co maju vsetci zainteresovani moj velky obdiv a poklonu;)

   Pochopila som, co a ako robim zle…hlavne co sa tyka stravy. Zistila som taktiez, ze sledovat forum je vazne super vec a toto je moj prvy prispevok:)
   Zapisujem si vsetko co zjem, no je chyba, ze si to nevazim:-( Chcem si zacat vsetko vazit a chudnut spolocne s Vami a verim, ze sa nam to podari.
   S rodicmi uz nezijem, ale obavam sa, ze keby som si to doma vsetko zapisovala a vazila, bolo by to podobne, ako je to u Teba…

↑ hore na stránku ↑