Volám sa Kundolina a rozhodla som sa prvýkrát prispieť na tieto stránky. K tomuto činu ma doviedlo presvedčenie, že to dlhujem mnohým pravidelným prispievateľom, ktorých príbehy a denné strasti s chudnutím denne sledujem, a ktorých rady, či povzbudenia mi pomohli schudnúť. Dúfam, že tak ako mne pomohli rady a povzbudenia určené síce niekomu inému, ale na tom predsa nezáleží, môj príbeh môže tiež inšpirovať a poučiť.
Som masívnejšej postavy so silnou stavbou kostry – na tento typ postavy sa ľahko “chytajú” svaly, aj tuk. V útlom detstve prevládal tuk – som typ jablko, takže bol na brušných častiach a v hornej časti postavy. Neskôr som začala s pravidelným a aktívnym športom (3 hodiny 5krát týždenne), istým spôsobom sa tuk redukoval a pribudla svalová hmota, ktorú skutočne ľahko získavam – je to vďaka génom. Svalová hmota s tukom boli a sú na mojej postave rozložené najmä v hornej časti drieku a na bruchu.
Celý život neustále bojujem s tukom – v mladosti aj neúmerným športovaním (počas prázdnin, keď bolo veľa času som schudla aj 6 kg za mesiac, no začiatkom školského roka nebolo toľko času a vrátila som sa k svojim 3 hodinám denne a postupne som pribrala kilá nazad), aj hladovaním (viedlo k padaniu vlasov a krvácaniu ďasien a po ukončení hladovania boli kilá nazad). A keďže celý život bojujem s kilami o strave aj športe som toho vedela naozaj dosť. Počas tehotenstva a MD som nepribrala, naopak – počas MD som bola taká štíhla, ako dovtedy v živote nie. Po príchode do zamestnania, počas cca. 7 rokov som sa postupne vrátila na predtehotenskú hmotnosť. Táto hmotnosť sa ma držala asi od 17 rokov a viac, či menej som s ňou bola zmierená. Keďže mám pomerne silnú stavbu kostry (obvod zápästia pravej ruky cez kosti je 16,5 cm) a pomerne veľa svalovej hmoty, stále som sa utešovala, že je to ešte “v norme”. Jediný problém “normy” bol ten, že som sa nevážila – nemala som váhu – a stále som si myslela, že vážim 72 kg.
V novembri 2006 som náhodou našla na internete túto stránku, hoci som nehľadala nič v súvislosti s chudnutím. Predsa len ma zaujala a na návšteve u svokrovcov som sa odvážila vážiť – výsledok bol 73 kg (mechanická váha, večer pred spaním, bez oblečenia). No celkom fajn. Na návšteve u mojich rodičov som sa opäť odvážila odvážiť a na digi váhe (počas dňa, oblečená) som videla číslo 77 kg. Toto číslo bolo pre mňa ako memento a rozhodla som sa schudnúť (keďže neviem presnú hmotnosť na začiatku chudnutia, rozhodla som sa predpokladať, že bola 75 kg).
Mám 36 rokov, 172 cm a moje miery boli:
hrudník – 104 cm
pás – 85 cm
boky – 99 cm
Do dnešného dňa som schudla 10 kg. Moje súčasné miery sú:
váha – 65 kg
hrudník – 98 cm
pás – 74 cm
boky – 95,5 cm
Chudnem s pravidelnými prehreškami a trojtýždňovou prestávkou cez Vianoce a dvojdňovou prestávkou cez Veľkú Noc. Po prehreškoch sa však vždy vrátim späť a pokračujem akoby sa nič nestalo.
Hneď na začiatku ma upútala jedna veta na tejto stránke. Vyznela asi v tom duchu, že pokiaľ ma doterajší spôsob života priviedol k nadváhe, aby som schudla, musím zmeniť spôsob života – spôsob stravy, spôsob trávenia voľného času, množstvo pohybu……..
Po mnohých úvahách som sa rozhodla zmeniť len spôsob stravovania. Keďže syn má 10 rokov a je potrebné sa mu venovať, nedokážem dlhší čas venovať športovaniu, v noci nevládzem na úkor spánku cvičiť, či pracovať. Spôsob trávenia voľného času a spôsob práce v zamestnaní som nechcela meniť. Nechcela som zvýšiť množstvo pohybu – na základe predchádzajúcich skúseností – a rozhodla som sa nechať si túto možnosť ako poslednú záchranu, keď chudnutie nebude pokračovať podľa mojich predstáv.
Pôvodný systém stravovania:
Moje predchádzajúce stravovanie pozostávalo z jedenia cca 3 ks rožkov s hydinovou šunkou alebo syrom do 16. 30 hodiny (jeden rožok raňajky a dva obed). Potom doma pred chladničkou asi hodinu bez prestávky hocičo, čo bolo a potom o cca 19. 30 len niečo malé – najčastejšie opäť rožok. A každý deň nejaká sladkosť – aspoň malá, ale musela byť. A keď bolo sladkostí doma viac, neostali veru na druhý deň.
Pozitíva: nikdy som príliš nejedla údeniny, tučné mäsá, nikdy som nejedla v noci, nemusela som jesť cestoviny, ryžu. Chutili mi jogurty, syry, zelenina, zemiaky, hydinové biele mäso, mlieko.
Negatíva: v skutočnosti som žila som na bielych rožkoch, čokoláde a sladkostiach.
Nový systém stravovania:
Zmena systému stravovania bola pomerne zásadná. Vylúčila som rožky a pečivo. Začala som pravidelne jesť každé asi 3 hodiny – jedlo, ktoré som si deň vopred pripravila (odvážila, zapísala do PAPU) a doslova som si deň vopred povedala, čo budú raňajky, desiata, obed, olovrant, večera. Začala som piť vodu – pravidelne a veľa.
Tieto tri veci boli mojou najväčšou zmenou – pravidelné jedenie vopred prichystaného jedla, zrušenie rožkov a pitný režim. V mojej strave sa objavilo oveľa viac zeleniny, viac mäsa. Keďže v mojej pôvodnej strave boli aj dobré prvky, tu zmeny neboli veľmi výrazné – len menej tučné syry, nesmotanové biele jogurty, viac vajcia, tvaroh. Do jedálnička som pridala sóju. Napriek tomu, že pri jedení Tofu takmer plačem a skoro vraciam (vážne rozmýšľam, že to vzdám) – našla som formu sóje, ktorú dokážem zjesť. Je to okara, ktorú si pridávam do jogurtu alebo tvarohu.
Môj jedálny lístok nie je vôbec dokonalý – bielkoviny a tuky, ktoré prijímam sú takmer všetky živočíšneho pôvodu, prijímam málo sacharidov. Našla som si však pre seba režim, kedy nie som hladná (pri zvýšenom príjme rastlinných bielkovín a tukov sa zvýši aj príjem sacharidov a som vždy hladná a nestačí mi množstvo jedla), jedávam dostatok zeleniny a chudnem.
Prestala som soliť a používať cukor. Neverila som tomu, ale je to pravda, že chuť sa upraví. Slané už musím len málokedy, chuť na sladké tiež ustúpila.
Napriek všetkým snahám, pravidelne poruším zásady racionálnej výživy a u rodičov povyjedám sladkosti a čokoládky, ktoré kúpili synovi.
Na začiatku som začala chudnúť s denným príjmom 5 500 kJ, ktorý som asi v polovičke januára znížila na 5 300 kJ. Skutočnosť je však taká, že to je priemerný príjem. Počas pracovných dní je môj denný príjem len okolo 4 800 kJ. Počas víkendových dní sa viac, či menej napchám slanými syrovými niťami alebo nejakými perníčkami (okrem racionálnej stravy a pitného režimu) a dobehnem týždňový priemer. Viem, že to nie je správne, ale …..
Od začiatku si pravidelne vážim potraviny (nijako ma to nezaťažuje, hodím na digi váhu a napíšem na papier, potom zapíšem do PAPU – mňa to vyslovene baví), počítam kJ, B, S, T. Len toto mi pomáha nezvýšiť denný príjem nekontrolovane. Už vynechanie zápiskov na jeden deň spôsobí významný nárast – 2 000 kJ človek zje ani nevie ako a nemá žiadny pocit nejakého zvlášť jedenia naviac. Všetky zásady stravovania som poznala, len sa mi nikdy nechcelo počítať hodnoty – teraz to za mňa robí PAPU. Škoda, že niečo také nebolo, keď som mala 16 ………
Vikina 13. Apríl 2007
Velmi sa mi paci styl akym pises – vecny, jasne strukturovany. Je obdivuhodne, co si uz dokazala a drzim ti palce nech sa ti aj nadalej takto dari.
kundolina 13. Apríl 2007
Ďakujem Vikina,
tvoje príspevky poznám, vždy sa mi páčili a neraz som sa inšpirovala. Keďže píšem prvýkrát, nie je úprava úplne v poriadku, snáď sa časom zlepším. Veľmi ma potešili tvoje slová, že je obdivuhodné, čo som už dokázala. Nejako si to neuvedomujem a moje okolie takto pozitívne tiež nezvykne reagovať a preto ti ešte raz ďakujem.
anna 13. Apríl 2007
kundolina: prečítala som si tvoj príbeh, dosiahla si krásny výsledok, dobre že si o tom napísala, okolie niekedy neraguje z nevšímavosti, alebo preto, že nie každý dokáže to čo ty, netráp sa tým, môžeš byť na seba pyšná, robíš to pre seba, dôležité je, že sa sama cítiš dobre. Máš pravdu, kontrolovať sa treba stále, prijať 2000 KJ navyše sa dá ľahko ani sa to nezdá. Zapisuj a váž pokiaľ budeš stíhať a kým to riadne nedostaneš do krvi, potom to pôjde aj samo. Drž sa a nevzdávaj to !
kundolina 16. Apríl 2007
Ahoj Anna,
tebe by som sa mala poďakovať ako prvej a najviac, pretože tvoje informácie v PDF súbore mi pomohli najviac. Všetky som už poznala, len som nepoznala NIKOHO, komu by naozaj pomohli. Teraz s odstupom času mám pocit, že ich nikto zodpovedne nedodržuje, len každý rozpráva, čo treba robiť. Tvoj príbeh bol ten, o ktorom som si povedala, že ak daný postup zabral niekomu inému, prečo by nemal fungovať aj na mne? Tvoje výsledky boli tým hybným momentom, ktorý som asi potrebovala. Pretože všetka teória je len teóriou, ale vedieť, že niekde existuje reálny človek, ktorý platnosť tejto teórie potvrdzuje bol pre mňa veľmi silný impulz. Po tomto impulze som naštudovala túto stránku a prečítala si fórum a zistila som, že takých ľudí je viac, čo ma opäť utvrdilo v tom, že to skúsim. Od začiatku to bol pokus – keď sa podarilo toľkým, podarí sa aj mne. Myslím, že to vyšlo.
tini 5. Máj 2007
Drzim palce, povzbudzujuce, co pises, nech len to dalej tak pekne ide.. Teraz uz vies, ako na to, a stihla iste aj ostanes;-)) Tesim sa takymto pripadom, povzbudzuje to aj mna nevzdavat sa a pokracovat..
mylan1 7. Máj 2007
miro, mas celkom dobry pseudonym, ta kundolina ti teda vysla. skvele gratulujem…
↑ hore na stránku ↑
↑ hore na stránku ↑
tento web prevádzkuje © miro veselý