Nočné jedenie

Aj vy vyrážate za tmy do chladničky? Niektorí ľudia padnú do postele ako poleno a zobudia sa až ráno. Iní sa v noci budia. Počujú volanie chladničky. A vyrazia na nočný lov.

Čo na to povedať? Že je to "zakázané" a pri chudnutí celkom nevhodné? To predsa vieme všetci.

Aj ja patrím medzi tých, čo v noci často vylezieme za potravou na nočný lov. Najhoršie je práve to, že tieto nočné lovy sú "zakázané" a tak ich robíme len námatkovo. S pocitom výčitiek svedomia, v trýznivom osobnom konflikte. Tam lyžička sušeného mlieka, potom ešte nejaká sladkosť a tam, ten kúsok klobásky. Len trošíčku. Ale trošíčka nemá hmotnosť. Nemá objem. Nie je merateľná. Trošička môže byť pokojne aj 4000 kJ.

Tak sa správa človek, najmä ak narazí na nevhodne zásobenú chladničku.

Pripravte sa na to čestne

Poznám sa. Viem, že aj dnes v noci veľmi pravdepodobne jesť pôjdem. Nemal by som. OK. Ale pôjdem. Poznáme svojich ľudí. Takže netreba viac skúmať správnosť takého jednania. Treba sa pripraviť tak, aby škody boli minimálne. Už dávnejšie sa mi osvedčil princíp samopasce.

Pasca na seba

Už večer si pripravím niečo, čo mi bude chutiť. Večer nie som rozospaný, rozum ešte trocha funguje a tak nie je problémom postaviť na stôl už otvorený malý kelímok jogurtu a nasypať doň trocha ovsených vločiek. Alebo niečo iné. Trebárs pohár nočných kulturistických bielkovín. Mňam. A zanoriť do toho lyžičku. S použitím váhy a energetických tabuliek sa dá dosiahnuť, aby taká "pascička" mala vcelku prijateľné zloženie.

Keď sa nad ránom prebudím, v kuchyni ako na prvé naďabím na pripravený téglik. Mňam, tak sa nám to páči. Schniapem ho za pár sekúnd s dobrým pocitom, že "môžem". A spokojne sa vrátim spať ďalej. Malé množstvo jedla – pár sto kJ – stačí na to, aby som sa uspokojil. A to, že som si to vopred pripravil umožní, aby som to jedlo spásol s pocitom spokojnosti. Môžem, mám to zarátané v dennom, vlastne nočnom príjme.

Výčitky svedomia sa teda nekonajú

Pamätám si, ako som asi pred desiatimi rokmi takto pod rúškou tmy schrúmal celú čabajskú klobásku. Proste mi stále chutila. Nemohol som prestať. Už ma boleli nohy od státia, pootvorená chladnička už podráždene vrčala namosúreným zvukom zobudeného kompresoru. A ja som chrúmal s nečistým svedomím. Nemal by som. Z tohoto môžem pribrať. Čo ak mi bude neskôr zle… Ale chrúmal som, lebo klobása je v jednom kuse a človek si pri každom hryze povie "už len jeden hryz". Potom narazíte na farebný papierik, ten strhnete. Potom ste za polovicou. Žeriete a mliaskate do tmy. Vaše svedomie je celkom zvraštené. Vyčíta si to. A čierne, ako kominár potme. Ale vaše lícne svaly pracujú stále ďalej vo veci žuvania.

Ale načo to tu píšem – mnohí to tiež iste poznáte. Ten pocit previnilosti, že som spravil niečo nesprávne, zakázané. Zbavte sa toho zlého pocitu.

Ak už musíte v noci papať, pripravte si primeranú porciu a potom ju celú bez rozmýšľania a výčitiek zjedzte. Verte tomu, že z toho nepriberiete. Vaša pripravená porcia totiž má dno, je už odmeraná.

↑ hore na stránku ↑

Komentáre k článku:

Brano 09. 04. 2007, 9:24

Este ze nemam taketo problemy… Ja som to poleno… :)
Anonymous 09. 04. 2007, 10:05

Mirko, je to skvele napísané, nemá to chybu, pravdivé, plastické, vtipné, vidím to pred sebou ako hraný krátky film, dokonca to viem podľa tvojho popisu aj odžiť na vlastných pocitoch, jednoducho si jednička !!! :))) V jedle som mala veľa nerestí, nejaké určite aj zostali, viem čo je celkom zvraštené svedomie :) ale nočné jedenie ma doteraz obchádzalo, našťastie, aspoň nejaká dobrá správa pre mňa :) ak by ma to predsa len postihlo, teraz už viem ako na to, budem si to pamäť, vďaka :)
anna 09. 04. 2007, 10:06

sorry, to ja, nie anonym:)
ela 09. 04. 2007, 10:20

Dobre som sa zasmiala. Toto nepoznám, no mám iný prehrešok. Som zrejme závislák na nikotíne, pretože ak sa mi stane, že sa prebudím, idem si zapáliť. A teraz mi povedz, čo je horšie.
Len málokedy sa premôžem, vypnem TV a pokračujem v spaní.
Viem je to ostuda.
Marka 09. 04. 2007, 11:01

Nocne jedenie poznam. Najlepsie je, ked si uvarim trochu nejakej kasicky, ktoru si zohrejem v mikrovlnke, moj chory zaludok sa ukludni, cukor v krvi stupne a ja spim ako vo vaticke. Poradte mi, prosim vas, ked o polnoci zacnu hrat hymnu a ja jem, mam sa postavit alebo jest dalej, vsak ma nik nevidi? Dakujem, slusacka Marka
Tomas 09. 04. 2007, 11:46

Ela, poviem ti, nie je nič horšie ako žena smrdiaca od nikotinu :-(
Mustafa 09. 04. 2007, 16:07

Môžem sa ešte nejakej dobrej duše opýtať ako sa vážia potraviny? Napríklad taký banán – mám ho olúpať a dať ho na váhu bez šupky alebo so šupkou? Pretože šupku nezvyknem jesť :) Tak si myslím, že mi to zbytočne navyšuje energetický príjem nie?
ela 09. 04. 2007, 16:14

To viem aj ja. Moja vôľa na toto nestačí.
Miro Veselý 09. 04. 2007, 16:15

Mustafa v zásade je to malý rozdiel. Trebárs banánom je lepšie pri chudnutí sa celkom vyhýbať. Ale pokojne váž surové a len to, čo zješ.
atlaska 09. 04. 2007, 20:05

Nočné výjazdy do chladničky mi nehrozia. Oveľa viac ma ohrozuje večerné chystanie desiaty na druhý deň pre mojich rodných. Tam zobnem, tu líznem….
barbara 09. 04. 2007, 21:02

Nuž nočné jedenie tiež, na šťastie nepoznám.
Ale pocit previnilosti z môjho “denného jedenia” (tu to znie ušľachtilejšie, ale nejde o nič iné) vyzeral podobne.
Ifka 11. 04. 2007, 6:59

Miro, nemohol by si napísať i nejake odporúčanie ako zabrániť dennému ZOBKANIU medzi jednotlivými jedlami. Nie je to z hladu, ale len tak pre chuť, tu si zobnem z piškótov, tu lyžička ovesnych vločiek skonči v puse a pod? Schovať nastrahy sa mi nedari, lebo priateľ ich zakerne nechava na linke – uždibovať z jeho čokolady, ktorú necháva otvorenu a položenu ma poličke, som sa už horko ťažko odnaučila. Odisť do inej miestnosti sa neda, byvame v garsonke :-))))
Miro Veselý 11. 04. 2007, 9:17

Je to o disciplíne. Niet odporúčania, ako sa dá zabrániť zobkaniu. Proste si to nepovoľ, ako si nepovolíš mocne si prdnúť na koncerte vo filharmónii (aspoň nie počas tichej pasáže). Daj si miesto toho pohár vody.
Ika 10. 05. 2009, 22:57

Pravdou je, že väčšina ľudí si neuvedomuje, čo sa stane s jedlom, ktoré zjedia tesne pred spaním – že im to v bruchu skysne, a prebytočná energia sa ukladá na našich bokoch. A to nehovorím o tom, že dnes má väčšina ľudí sedavé zamestnanie, ale jedia, akoby pracovali celý deň na poli :)
lula 23. 08. 2011, 10:02

Chcela by som vedieť, na koho sa mám obrátiť (špecializácia lekára, resp. zariadenie) so svojom problémom, ktorý trvá už 5 rokov. Ide o nočné jedenie.Hľadala som aj na internete, ale nič som nenašla. Večer, keď si ľahnem, asi po dvoch hodinách spánku sa zobudím a automaticky idem do kuchyne jesť (zjem hocičo). Potom idem spať a následne sa budím každú hodinu a vždy idem do kuchyne, najem sa a potom si ľahnem spať. O hodinu sa zasa zobudím … Za noc to vychádza 4x. Zo začiatku som chodila jesť len 1x a posledný rok už tých 3x. S chodením do kuchyne a jedením končím okolo 3 hod. ráno a spím do 6 hodine, potom vstávam do práce. Nedá sa to ovládať, nemôžem povedať, že som v polospánku, všetko si uvedomujem, ale neviem to ovládať, otočiť sa bez jedenia a ľahnúť si naspäť do postele. Skúšala som to nahrádzať len pitím, vody, alebo dať si zamknúť kuchyňu, aj tak som potom hľadala po celom byte ten schovaný kľúč, lebo potom som bez jedenia do rána nezaspala. Pýtala som sa praktického lekára, na koho sa môžem s problémom obrátiť,ale povedal mi, že nevie, že by sa tomu niekto venoval a mám prestať piť kávu,aj keď som sa tomu zasmiala,tak som ju 1/2 roka nepila, ale nič.Teraz po tých rokoch sa cítim po prechodenej noci hrozne unavená a už od rána sa cítim vyčerpaná. Aj so žalúdkom to nie je nič moc (myslým, že by som mala ísť na vyšetrenie), a často (nielen iba v noci) mi ide hore krkom “žlč resp.kyselina”? ani neviem čo to je. Som vyčerpaná a mám to už dosť!!! V sobotu a v nedeľu musím chodiť na obed si pospať, lebo ak nie som celý týždeň hrozne, hrozne vyčerpaná.Prosím pomôžte. Lula